Najvyššie vrcholy geomorfologických celkov - úvod

      Aké najvyššie vrcholy? Veď každý vie, že jediný najvyšší vrchol Slovenska je Gerlachovský štít. Túto otázku si položí väčšina ľudí, ktorým sa podarí preklikať sa vodami internetu až k tejto stránke.

        Keď ste sa už sem dostali, je mojou povinnosťou postarať sa o to, aby ste z vašej návštevy mali nejaký pôžitok, preto vám dám odpoveď hneď tu a teraz. Bohužiaľ, nezaobíde sa to bez pár ťažkých slov a opakovanie geografie zo strednej školy. Na začiatok si povedzme, že z hľadiska geografie je územie Slovenska rozdelené na 2 hlavné časti: Panónska panva, ktorá tvorí nížiny na juhu krajiny, a Karpaty, kam patria naše milované horské masívy.

        To by sme mali, ale nanešťastie, takéto rozdelenie nám nestačí. Každá z týchto veľkých častí sa delí na menšie. Prečo? Kvôli odlišnému zloženiu reliéfu krajiny a odlišnej geologickej stavby (napr. v Tatrách máme žulu, v Malých Karpatoch vápenec a tak podobne, ide o rôzne druhy hornín, ktoré sa na danom území nachádzajú).

        Karpaty sa delia ďalej na Západné a Východné, keď už sme pri tej geografii, svetové strany nesmú chýbať. Hranica medzi nimi však nie je ostrá, na Slovensku sa uvádza koniec Západných Karpát pri rieke Topľa. Takže super, sú síce Západné, ale zasahujú takmer celé naše územie. Toto rozdelenie sa totiž nevzťahuje iba na územie Slovenska, ale na celý Karpatský oblúk, tj. aj na Rumunsko či Ukrajinu.

        A dostávame sa na koniec tohto siahodlhého zoznamu faktov. Obe skupiny, teda aj Západné aj Východné Karpaty, sa delia ešte na Vonkajšie a Vnútorné. Do Vonkajších Západných Karpát patria všetky pohoria „vonku“, teda na severe krajiny. Na druhej strane do Vnútorných Karpát patria všetky pohoria „vnútri“, teda stred a juh Slovenska. Opäť, hranica nie je úplne ostrá, ale do tejto skupiny patrí veľká väčšina územia našej krajiny. Pri Východných Karpatoch je rozdelenie rovnaké, to, čo je „vonku“ teda na severe sú Vonkajšie a to, čo je „vnútri“ sú Vnútorné.

        Uf, ak ste sa v tom zatiaľ nestratili, ostáva nám naozaj posledná kategória: treba rozdeliť ešte Panónsku panvu. Tu nám stačí rozdelenie na Západopanónsku a Východopanónsku panvu. Nachádzajú sa na juhu krajiny a obsahujú všetky naše nížiny.

        Každá predošlých kategórii obsahuje geomorfologické celky. Takéto dlhé slovo, ktoré sa dá prečítať sotva po slabikách Geo-Mor-Fo-Lo-Gic-Ké (toto mi pripomína istého víťaza volieb, ale nie, nejdeme to tu rozoberať...) sa v bežnej reči často nepoužíva. Nahradzujeme ho jednoduchým: pohorie. Toto pomenovanie však nie je úplne presné, pretože ako som už spomínala, patria sem aj nížiny, kotliny, roviny, pahorkatiny, atď.

        Na Slovensku máme takýchto celkov 84 a vraciame sa na začiatok. Spolu s Darth Vaderom som si dala za cieľ navštíviť všetky najvyššie vrcholy jednotlivých celkov a každý výstup zdokumentovať. Ako to už na turistike býva, naskytujú sa nečakané a vtipné situácie, s ktorými by som sa chcela podeliť. 

        P.S. Pod pojmom „najvyšší vrchol“ môže byť naozaj čokoľvek. Či už je to Gerlachovský štít alebo Ďumbier, skutočné štíty spojené s náročnými výstupmi, ale nájdu sa aj vtipné momenty typu 126 m vysoký Cinkot pri Komárne.

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Zoznam všetkých geomorfologických celkov Slovenska:

Mapa všetkých geomorfologických celkov Slovenska. 

Karpaty

Západné Karpaty 

Vnútorné Západné Karpaty

1.     Veporské vrchy - Fabova hoľa 1439 m n.m.

2.      Spišsko-gemerský kras - Kľak 1409 m n.m.

3.     Stolické vrchy - Stolica 1476 m n.m.

4.     Revúcka vrchovina - Veľký Radzim 991 m n.m.

5.     Rožňavská kotlina - Roveň 528 m n.m.

6.     Slovenský kras - Matesova skala 925 m n.m. (*)

7.     Volovské vrchy - Zlatý stôl 1322 m n.m.

8.     Čierna hora - Roháčka 1028 m n.m.

9.     Malé Karpaty - Záruby 768 m n.m.

10. Považský Inovec - Inovec 1042 m n.m.

11. Tribeč - Veľký Tribeč - 830 m n.m.

12. Strážovské vrchy - Strážov 1213 m n.m.

13. Súľovské vrchy - Veľký Manín 891 m n.m.

14. Žiar- Chlieviská 1024 m n.m.

15. Malá Fatra - Veľký Kriváň 1709 m n.m.

16. Veľká Fatra - Ostredok 1596 m n.m.

17. Starohorské vrchy - Kozí chrbát 1330 m n.m.

18. Chočské vrchy - Veľký Choč 1611 m n.m.

19. Tatry - Gerlachovský štít 2655 m n.m.

20. Nízke Tatry - Ďumbier 2046 m n.m

21. Kozie chrbty - Kozí kameň 1255 m n.m.

22. Branisko - Smrekovica 1200 m n.m.

23. Žilinská kotlina - Predný vrch 578 m n.m. (*)

24. Hornonitrianska kotlina - Malý Grič 876 m n.m.

25. Turčianska kotlina - Hlásna skala 680 m n.m.

26. Podtatranská kotlina - Rakytovec 1325 m n.m.

27. Hornádska kotlina - Holý vrch 1077 m n.m.

28. Horehronské podolie - Hôrka 951 m n.m.

29. Vtáčnik - Vtáčnik 1346 m n.m.

30. Pohronský Inovec - Veľký Inovec 901 m n.m.

31. Štiavnické vrchy - Sitno 1010 m n.m.

32. Kremnické vrchy - Fľochová 1317 m n.m.

33. Poľana - Poľana 1458 m n.m.

34. Ostrôžky - Ostrôžka 877 m n.m.

35. Javorie - Javorie 1044 m n.m.

36. Krupinská planina - Kopaný závoz 775 m n.m.

37. Zvolenská kotlina - Čierny diel 851 m n.m.

38. Pliešovská kotlina - Hrádok 540 m n.m.

39. Žiarska kotlina - Kameň 430 m n.m.

40. Juhoslovenská kotlina - Strážna hora 362 m n.m.

41.Košická kotlina - Viničná 408 m n.m.

42.Bodvianska pahorkatina (*)

43. Burda - Plešivec 395 m n.m.

44. Cerová vrchovina - Karanč 725 m n.m.

45. Slanské vrchy - Šimonka 1092 m n.m.

46. Zemplínske vrchy - Rozhľadňa 470 m n.m.

Vonkajšie Západné Karpaty

47. Biele Karpaty - Veľká Javorina 970 m n.m.

48. Javorníky - Veľký Javorník 1071 m n.m. 

49. Myjavská pahorkatina - Bradlo 543 m n.m.

50. Považské podolie - Dielec 573 m n.m.

51. Moravsko-sliezske Beskydy - Veľký Polom 1076 m n.m. (na území SR)

52. Turzovská vrchovina - Beskydok 954 m n.m.

53. Jablunkovské medzihorie - Kykula 846 m n.m.

54. Kysucké Beskydy - Veľká Rača 1236 m n.m.

55. Kysucká vrchovina - Púpov 1096 m n.m.

56.  Oravské Beskydy- Babia hora 1725 m n.m.

57. Podbeskydská brázda - Okrúhle 955 m n.m.

58. Podbeskydská vrchovina - Vráta 1051 m n.m.

59. Oravská Magura - Minčol 1392 m n.m.

60. Oravská vrchovina - Javorový vrch 1076 m n.m.

61. Pieniny - Vysoké Skalky 1050 m n.m.

62. Ľubovnianska vrchovina - Eliášovka 1023 m n.m.

63. Čergov - Minčol 1157 m n.m.

64. Skorušinské vrchy - Skorušina 1314 m n.m.

65.Podtatranská brázda - Strednica 1129 m n.m.

66.Oravská kotlina - Výr 837 m n.m.

67. Spišská Magura - Repisko 1259 m n.m.

68. Levočské vrchy - Čierna hora 1289 m n.m.

69. Bachureň - Bachureň 1082 m n.m.

70. Spišsko-šarišské medzihorie - Hromovec 895 m n.m.

71. Šarišská vrchovina - Za horou 717 m n.m.

 

Východné Karpaty

Vnútorné Východné Karpaty

72. Vihorlatské vrchy - Vihorlat 1076 m n.m.

Vonkajšie Východné Karpaty

73. Bukovské vrchy - Kamenná lúka 1201 m n.m.

74. Busov - Busov 1002 m n.m.

75. Ondavská vrchovina - Smilniansky vrch 749 m n.m.

76. Laborecká vrchovina - Vysoký grúň 905 m n.m.

77. Beskydské predhorie - Hôrka 661 m n.m.

 

Panónska panva

Západopanónska panva

A.     Borská nížina - Kopec Márie Magdalény 291 m n.m.

B.     Chvojnická pahorkatina - Zámčisko 434 m n.m.

C.     Dolnomoravský úval - Kóta 200 m.n.m (na území SR)

D.    Podunajská rovina - Cinkot 125m n.m.

E.      Podunajská pahorkatina - Brezina 370 m n.m.

 

Východopanónska panva

F.      Východoslovenská rovina - Tarbucka 278 m n.m.

G.    Východoslovenská pahorkatina - Dúbravka 379 m n.m.

 Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Geomorfologick%C3%A9_%C4%8Dlenenie_Slovenska#Pan%C3%B3nska_panva_(pods%C3%BAstava)

Mapa prevzatá z: Mazúr, E., Lukniš, M., Geomorfologické členenie SSR a ČSSR 1:1 500 000. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986.

Štatistická ročenka SR 2022