Výstup: 7.2.2021
Najvyšším vrcholom Kysuckej vrchoviny je Púpov
s výškou 1096 m n.m. Kysucká vrchovina sa nachádza na severe Slovenska medzi
Žilinou, Čadcou a Kysuckým Novým Mestom. Na Púpov nevedie žiadna oficiálna
značkovaná trasa, na mape sa však dajú nájsť zvážnice, ktoré vás spoľahlivo
dovedú až na najvyšší bod. Tento kopec má 2 vrcholy: západný, kam sa dá prísť po
žltej značke od osady Jánošíkovci, ale nás zaujíma druhý vyšší východný vrchol
Púpova, sem už značka nevedie. Od západného vrcholu vedie cesta cez lúku a les
až k východnému vrcholu. My sme zvolili úplne „off-roadový“ deň. Ako štart
výstupovej trasy sme zvolili parkovisko v sedle Rovná hora medzi Terchovou
a Zázrivou.
7.2. 6:30 vyrážame z domu v počte 5 ks.
Cesta trvá necelú hodinu a v sedle sa stretávame s posledným členom
našej výpravy. Vonku je nízka oblačnosť, poletuje pár snehových vločiek a podľa
predpovede má okolo poludnia začať pršať. Dúfame, že to stihneme ešte pred dažďom.
Ako sa snažím otvoriť dvere na aute, zabuchne mi ich
okamžite silný vietor. Až taká strašná zima nie je, ale pocitová teplota klesne
určite pod – 10°C. Na druhý pokus sa mi podarí vystúpiť z auta, berieme
batohy a začíname kráčať. Prejdeme cez cestu a smejeme sa na tabuľke označujúcej
hranicu okresu. Je doba koronavírusová a taká
obyčajná záležitosť ako vkročenie do vedľajšieho okresu, sa stala zakázanou. Uvažujeme,
že to dáme na hrdinský čin: prekročiť okres! Nakoniec však ako slušní občania
poctivo ostaneme v tom našom žilinskom.
Na druhej strane cesty prejdeme okolo salaša a máme
čo robiť, aby nás neodfúklo. Napojíme sa na širokú zvážnicu, ktorá je celá
zafúkaná snehom. Našťastie ho nie je veľa, tak sa aspoň zatiaľ nemusíme brodiť.
Ideme po lúke, nárazy vetra nám takmer vyrážajú dych a okolo nás sa víri
sneh. Nahadzujeme rýchlejšie tempo, aby sme sa zohriali a čo najskôr
zmizli v lese.
Pokračujeme ďalej, vyjdeme prvý menší kopček a ocitáme
sa pri pár chatkách. Tu sa naša zvážnica končí, tak sa schováme za jeden zrub a vyberáme
mapu. Zisťujeme, že cesta reálne nekončí, len my ju kvôli snehu nevidíme.
Prejeme teda okolo chát do kopca, kde sa musíme na vrchol prebrodiť. Netrvá to
však dlho a opäť sa nám ukážu aspoň náznaky vyjazdených koľají na
zvážnici. Ešte kúsok bojujeme s vetrom na lúke, no potom si môžeme
vydýchnuť chránení hustým lesom.
Tu už je snehu o niečo viac, ale stále to nie je
nič strašné. Postupujeme ďalej v relatívne pohodovom tempe a musíme vyliezť
ďalší kopček. Vyzerá byť celkom prudký, ale nakoniec sme hore veľmi rýchlo. Po
ďalších pár metroch dorazíme na križovatku. Jedna cesta pokračuje po úbočí
Púpova a ďalšia odbočuje vľavo priamo strmo hore. Tá sa nám vôbec nepáči,
pretože je riadne prudká a vyzerá byť na nej podstatne viac snehu, než by
bolo príjemné. Mapa je však nekompromisná, treba odbočiť, ale na vrchol to už
nie je ďaleko.
 |
| Odbočujeme strmo hore. |
Poslušne zaradom zahajujeme bitku so snehom. Vlečieme
sa z nohy na nohu a už sa zabárame po kolená, občas aj viac. Ja mám
celkom výhodu oproti ostatným členom skupiny, ktorí nevážia 50 kg aj s topánkami
a batohom. Oni mierne umierajú v tom snehu, ja si idem v pohodičke
hore a sneh mám tak po členky. Kopec úspešne nakoniec zdoláme a ocitáme
sa na otvorenom priestranstve. K snehu sa opäť raz pridal vietor a ide
nás odfúknuť.
Nasleduje asi 100 m po otvorenej lúke relatívne po rovinke, no netešíme sa dlho, pretože sa nám ukáže finálny strmák. Kvôli hmle ani nevidíme, kde má koniec a ani mape sa už akosi nechce nám ukázať našu polohu. Zatneme zuby a kráčame ďalej. Ja s bratom sa po chvíľke odpojím od zvyšku skupiny, pretože najľahším sa ide najlepšie.
 |
| Tam niekde je vrchol kopca.. |
Kopec zdá sa
nemá konca-kraja, no po čase konečne dorazíme na jeho vrchol. Zmizneme v lese
a na samotný najvyšší bod Kysuckej vrchoviny je to ešte možno 100 metrov.
Tieto prejdeme rýchlo, už sa ide po rovinke a na čistinke uprostred lesa uvidíme
ceduľku s názvom Púpov. Sme tu. Ďalší najvyšší do zbierky zdolaný!
 |
| Darth Vader zdolal Púpov! |
Na zvyšok skupiny nečakáme našťastie dlho. Zložíme sa
kúsok od vrcholovej tabuľky a neplánujeme tu kempovať dlho, lebo mrzne
teda statočne. Pofotíme sa na vrchole a je čas ísť dole do tepla. Teraz už
máme krásne prešliapanú cestu a navyše dole kopcom. Radosť kráčať! Na lúke
pod vrcholom sa nám zdá, že nárazy vetra ešte zosilneli a ledva vidím, keď
mi do očí fúka sneh. Ideme naozaj rýchlo, aby sme sa schovali zase v lese.
Vrátime sa po našich stopách až dole na parkovisko k autu.
Sme radi, že sme to stihli ešte pred dažďom. Celý výstup nám zabral necelé 3 h aj so všetkými prestávkami. Nebyť tých bojových podmienok, v akých sme išli hore, by zdolanie Púpova nepredstavovalo nejakú extra výzvu ani čo sa týka dĺžky a ani prevýšenia. Z vrcholu nebol nijaký výhľad, možno z lúky pod ním by v prípade pekného počasia nejaký slabý bol. Tak či onak, zdolali sme ďalší najvyšší vrchol, užili si turistiku v rámci okresu a ani sme nezmokli. Pekná túra za nami!
