Zvolenská kotlina - Čierny diel

 Výstup: 27.2.2021

 Najvyšším vrcholom Zvolenskej kotliny je Čierny diel s výškou 851 m n.m. Zvolenská kotlina sa nachádza na juhu stredného Slovenska okolo miest Zvolen a Banská Bystrica a siaha až po Detvu. Na jej severnej strane neďaleko Banskej Bystrice leží dedina s názvom Poníky, ktorá bola našim východzím bodom pri výstupe na Čierny diel. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna značkovaná trasa, ale popod prechádza niekoľko cyklotrás. V danej oblasti je vraj vysoký výskyt jedincov z druhu Medveď hnedý, preto sme sa na túru vybrali koncom februára, teda v období, keď naše najväčšie šelmy ešte spia (teda... aspoň väčšina z nich..).

Niečo po 9-tej ráno odstavíme auto pri autobusovej zastávke v obci Poníky. Podľa mapy sa odtiaľto najrýchlejšie napojíme na cyklotrasu vedúcu popod Čierny diel. Nad hlavou máme modré nebo, okolitá teplota sa drží okolo 0°C, ale je nám jasné, že v priebehu dňa vystúpi podstatne vyššie. Berieme batohy a v počte 5 ks vyrážame.

Výstup začína asfaltovou cestou stúpajúcou mierne do svahu na druhej strane cesty. Prechádzame okolo pár domov a veľmi rýchlo prichádzame na križovatku. Pokračujeme ďalej rovno a asfalt sa zmenil na zablatenú lesnú cestu. Ide sa okrajom lesa, takmer stále sa nachádzame v tieni a kde-tu sa pred nami zjavujú ľadové polia. Do toho mierne stúpame a musíme dávať dobrý pozor, aby sme na ľade netancovali break-dance.

Po necelom kilometri zatočíme vpravo a vyjdeme na lúke. Ako na nás zasvietia plnou silou lúče jarného slnka, je načase upratať zimné bundy do ruksakov. Dnes to vidíme na riadne teplý deň. Kráčame ďalej až na druhý koniec lúky, kde sa opäť strácame v lese. Naskytli sa nám aj pekné pohľady na okolité kopce. V pozadí sa črtajú Kremnické vrchy, Veľká Fatra a aj Nízke Tatry zahalené v oblakoch. Dnes malo byť škaredo, tak aspoň niekde sa tá predpoveď trafila... My máme aj naďalej počasie luxusné.

Lúka nad Poníkmi aj s pekným výhľadom.

V lese už stúpame viac. Cesta a ani okolitá scenéria sa nezmenila. Stále je to blato striedajúce sa s ľadom. Na vrchole tohto kopca preliezame závoru a ocitáme sa konečne na cyklotrase s názvom Okolo chotára. Pokračujeme po nej a stúpame ďalej, tentoraz už len okrajom lesa a slnko nám páli na hlavy. Aspoň sa ten ľad roztopí...

Šliapeme necelú hodinku a ocitáme sa na križovatke cyklotrás. Na vrchol Čierneho dielu je to už iba kúsok, ale bude to po off-roade (neznačkovaná lesná cesta). Podľa mapy odbočujeme na zvážnicu, ktorá stúpa strmo do svahu. Les okolo nás zhustol a my pomalým dovolenkovým tempom zdolávame túto „cieľovú rovinku.“ Už tu našťastie nie je toľko blata a ani ľad, skôr kamene a pár popadaných konárov. Musím uznať, že les okolo bol naozaj krásny, takýto hustý sa nevidí len tak, hotový medvedí raj. Vôbec by ma neprekvapilo, keby sme nejakého stretli...

Posledný úsek do kopca v hustom lese.

Vylezieme poctivo tento posledný kopec a prichádzame na ďalšiu križovatku. Preliezame pár padnutých stromov a odbočujeme vľavo. Na vrchol je to cca 100 m. Ešte prekonáme posledné výškové metre a sme hore. Na vrchole nás okrem vrcholového kameňa privíta aj niekoľko medvedích stôp. Áno, naozaj tu sú... Vyťahujeme chleby s paštikou a spravíme zopár fotiek. Vrchol sa nachádza na malej čistinke, takže máme aj nejaký ten výhľad, no neplánujeme sa tu zdržiavať dlho.

Darth Vader na vrchole Čierneho dielu.

Dojeme, zbalíme batohy a je čas zahájiť zostup. Vrátime sa na križovatku pod vrcholom a odbočíme zase vľavo. Kúsok zbehnem po lese a vylezieme na okraji lúky. Ocitli sme sa na druhej cyklotrase, táto sa volá Medvedia stopa. Ako vravím, tie medvede sú tu zjavne pojem. Pokračujeme po nej ďalej a opakuje sa rovnaká cesta ako ráno: blato a ľad. Celý čas mierne klesáme, až prídeme na križovatku cyklotrás, kde sme pri výstupe odbočili na off-road.

Rozhodujeme sa, či sa vrátiť ku autu rovnakou cestou alebo pokračovať okľukou po Medvedej stope. Ako jediný člen skupiny hlasujem za pôvodnú trasu, ale demokraticky som prehlasovaná. Tak sa držíme cyklotrasy a o pár metrov nabiehame na asfaltku. Tu môžeme nahodiť rýchle tempo, ale stále musíme dávať pozor na ľad. Ide sa úbočiami kopcov a naskytujú sa nám pekné výhľady. V pozadí sa črtajú vrcholky vyšších pohorí, tak ako ráno z lúky, a tunajšie bližšie kopčeky sú striedavo pokryté lesným porastom a striedavo polomom. Práve tie polomy sú zaujímavé, pretože dnes máme veľkú šancu medvede zbadať. Nepodarí sa nám to.

Výhľad na okolité hory v pozadí a polomy v blízkosti cyklotrasy.

O necelé 2 km ďalej musíme z peknej cesty zísť a klesáme veľmi prudko okrajom polomu dolu ku Poníkom. Táto  zvážnica končí presne nad dedinou na tej úplne prvej križovatke. Odtiaľto nám ostáva už len zbehnúť okolo domov ku autu. Celý výstup nám zabral cca 3 h. Okruh je to pekný a nie až tak náročný, keďže prevýšenie je cca 400 m na viac ako 7 km. A vzhľadom k tomu, že na dnes by to bolo pre nás málo, rozhodli sme sa navštíviť ešte Strážnu horu – najvyšší vrchol Juhoslovenskej kotliny.