Výstup: 15.3.2020
Najvyšším vrcholom Revúckej vrchoviny je s výškou
991 m n.m. Veľký Radzim. Nachádza sa neďaleko obce Dobšiná a dá sa spoznať
už z diaľky vďaka svojmu charakteristickému tvaru. Hneď vedľa má svojho
menšieho brata Malý Radzim a spolu tvoria nerozdeliteľnú dvojicu. Najkrajší
pohľad na Radzimy je z Dobšinského kopca, cez ktorý prechádza červená
Cesta hrdinov SNP. Na vrchol Veľkého Radzimu vedie z obce Brdárka žltá
turistická značka, výstup nie je nejako extra náročný a z kopca sú
naozaj pekné výhľady.
 |
| Pohľad na Radzimy z červenej Cesty hrdinov SNP. |
Tento deň sa začal výstupom na Matesovu skalu. Keďže
sme mali ešte veľa času, rozhodli sme sa na ceste domov zdolať ešte tento
kopec. Do Brdárky sme prišli okolo 1-nej poobede a začali šliapať. Počasie
bolo stále rovnaké, teplota na krátky rukáv a absolútne modrá obloha.
Prejdeme okolo pár domov a za nimi začneme stúpať. Ide sa po lúke, kopec
je celkom strmý, ale nie dlhý a čoskoro sme hore.
Dorazíme na koniec lúky a značka sa stáča vľavo.
Už ideme v podstate po hrebeni, musíme zdolať ešte niekoľko sto metrov a strácame
sa v lese. Opäť stúpame a celkom slušne. Les okolo nás je hustý, no
kde-tu už presvitajú výhľady smerom na juh. Čoskoro dorazíme do sedla Hora.
Smerník je na lúke a ukazuje sa pekný pohľad na Nízke Tatry. Rozmýšľame,
či bude zhora vidieť aj tie Vysoké...
Zo sedla ešte prejdeme kúsok po lúke, zmizneme v lese
druhý raz a čaká nás záverečný prudký výstup až k vrcholu. Netrvá to
dlho a prichádzame k odbočke na Vdovčíkovo kreslo. Rozhodneme sa
urobiť si tých cca 50 metrov zachádzku a stojí to za to! Kamenné kreslo je
na okraji zrázu, odkiaľ je perfektný pohľad na túto časť južného Slovenska.
Urobíme zopár fotiek, zjeme pár chlebov s paštikou a balík cukríkov a užívame
si výhľad.
 |
| Výhľad od Vdovčíkovho kresla. |
Po prestávke je to na samotný vrchol Veľkého Radzimu
už len kúsok. Ešte nastúpame lesom pár výškových metrov a už sa nám
ukazuje vrcholová tabuľka. Je schovaná v lese, no nachádzame vychodený
chodníček vedúci ďalej. Nasledujeme ho a vychádzame na okraji priepasti na
druhej strane. Les tu končí a my si môžeme vychutnať výhľad na snehom
pokryté Vysoké Tatry vykúkajúce spoza kopčekov Slovenského raja. Celé nám to
sem z dediny aj s prestávkou pri kresle trvalo 1,5h.
 |
| Vysoké Tatry z Veľkého Radzimu. |
Na vrchole sa ešte odfotíme a je čas opustiť žltú
značku. Nachádzame náučný chodník lesom a zbehneme na druhú stranu do
sedla medzi Veľkým a Malým Radzimom. Sedlo je na čistinke a odtiaľto neskôr
plánujeme zbehnúť dole do dediny. Stále pre dnešok nemáme dosť, čas máme
perfektný, počasie ideálne, tak prečo nezájsť ešte na Malý Radzim?
Zo sedla tak začneme opäť stúpať. Výstup je krátky, no
celkom prudký. Stále sa ide v lese, ktorý mám pocit, že stále viac a viac
hustne. Aj sa ochladilo, už je to na krátky rukáv s mikinou. Keď vylezieme
prvý strmák, otec vytiahne GPS-ku, pretože tento chodník nevedie priamo na
vrchol. Musíme odbočiť a ďalej sa predierame totálnym „off-roadom.“ Doslova
bojujeme s kríkmi, padnutými stromami a malinčím. Ruky a nohy mám
samý škrabanec a nechcem vidieť v ako stave bude moja turistická
výstroj (skončila som len s pár dierkami na nohaviciach, našťastie).
 |
| Tomuto sa vraví totálny "off-road." |
Úsek to nie je dlhý a úspešne to dobojujeme na vrchol Malého Radzimu. Len si spravíme fotku a predierame sa húštinou tentoraz na opačnú stranu, až nakoniec celý prešťastní vylezieme nazad na chodníku. Keď sme už tu, na mape je naznačených pár vyhliadkových miest, tak ich ideme omrknúť. Slabo vidieť Vysoké Tatry, no tie Nízke máme hneď tu oproti. Tak sa ešte pofotíme a poslušne začneme zostupovať.
Vrátime sa do sedla a odtiaľ po širokej zvážnici
lemovanej stromami a kríkmi schádzame do dediny. Musím ísť pomaly, pretože
ma z nejakého neznámeho dôvodu začína bolieť koleno. Zrejme je to tým, že
som na túre bola naposledy pred mesiacom a dnes, keď spočítam oba výstupy,
sme dali cca 17 kilometrov, čo nie je zas tak málo. Asi to bude chcieť oddych...
(Koleno som neskôr „vyliečila“ obyčajným strečingom, zrejme som mala len
skrátenú šľachu a po natiahnutí už bolo bez problémov.)
 |
| Po zelenej úspešne dobojujeme dnešný deň. |
Zvážnica sa napojí na zelenú značku. Prechádzame ešte
kúsok po lúke a užívame si posledné dnešné výhľady. Okolo 16:40 sme nazad
v dedine a čaká nás už len cesta domov. Za dnes sme zdolali 2
najvyššie vrcholy, je čas na oddych a čoskoro pokračujeme!
P.S. Keď toto píšem, je koniec januára 2021. V deň výstupu na mape
smerom na Malý Radzim nebola nakreslená žltá značka. Teraz už je, takže sa dá
pekne prejsť z Veľkého Radzimu do sedla a odtiaľ na vrchol Malého
Radzimu a vyššie spomínané vyhliadkové miesta.
x
