Výstup: 27.2.2021
Najvyšším vrcholom Juhoslovenskej kotliny je Strážna
hora s výškou 362 m n.m. Tento kopec je uvedený v Štatistickej ročenky SR
z roku 2018. Iné, staršie, zdroje, ktoré sa nám podarilo zohnať považujú
za najvyšší bod kopček Malkiná. Štatistickej ročenke sme boli verní aj pri iných
vrcholoch, ktorých prvenstvo v danom geomorfologickom celku je
diskutabilné, preto sme jej ostali verní aj teraz a koncom februára sme sa
vybrali zdolať Strážnu horu.
Strážna hora sa nachádza na juhu stredného Slovenska
neďaleko dedinky Senné, kde sme začali náš výstup. Popod kopec vedie červená turistická
značka, ale na samotný vrchol sa treba doslova predierať kríkmi. Našťastie,
tento kopček nie je taký náročný a výstup nie je vôbec dlhý.
Deň sa začal výstupom na Čierny diel. Z Poníkov pokračujeme
autom ďalej okolo Zvolena a čoskoro dorazíme do dedinky Senné. Výstup
zahajujeme pri obecnom úrade. Od rána sa riadne oteplilo, tak hrubé bundy
ostávajú v aute. Nad hlavami máme stále nádherne modrú oblohu, ideálny čas
vyliezť ďalší najvyšší vrchol!
Prvý kilometer sa ide cez dedinu. Kráčame relatívne rýchlo po okraji cesty a míňame dom za domom. Čoskoro domy skončia a my pokračujeme po hlavnej ceste ešte kúsok. Zatiaľ sa stále držíme červenej turistickej značky, ktorá vedie až do Veľkého Krtíša. Značka odbočuje na poľnú cestu a my s ňou. Takmer okamžite nám ten asfalt začne chýbať. Všetok sneh a ľad sa už stihol roztopiť a pred nami je neskutočná kopa blata a niekoľko mlák siahajúcich od jedného okraja cesty k druhému. Postupujeme opatrne ďalej, snažíme sa neokúpať v kaluži a nevrátiť sa úplne ako prasiatka
 |
| Zlatý asfalt... |
Okolo nás sú z oboch strán polia. Pred nami sa už
ukazuje Strážna hora. Kopček je malý a vyzerá byť komplet celý zalesnený,
takže aj posledná nádej na nejaký výhľad týmto zhasla. Pokračujeme ďalej a po
našej ľavici sa pole zmení na lúku. Vyberáme mapu a pozeráme, či nenájdeme
nejakú zvážnicu vedúcu na vrchol, lenže neúspešne. Potiahneme ešte kúsok po
značke a je čas odbočiť na totálny off-road.
Vyberieme sa po lúke priamo hore. Stúpame mierne, ale
neustále sa musíme vyhýbať všadeprítomným kríkom. Sme naozaj radi, že nie je
leto, to by bola iná predieračka amazonským pralesom! Takto sú kríky ešte holé,
takže prejsť sa dá, no akonáhle narastú listy, už jedine s mačetou. Lúka
nie je dlhá, maximálne tak 400 metrov a na jej hornom okraji vchádzame do
lesa.
Opäť, chodník žiadny. Predieraj sa ako vieš. Podľa
mapy určíme smer a už si každý nachádza podľa seba najschodnejšiu trasu.
Prekračujeme stromy, snažíme sa nedotrhať na okolitých kríkoch našu turistickú
výstroj a pomaly, ale isto sa posúvame na vrchol. Stúpame spočiatku mierne,
no po pár metroch sa pred nami objaví posledná dnešná horská prémia. Čaká nás
kopček, malý, ale strmý ako sviňa. Do toho sa na nespevnenej hline riadne šmýka,
takže je to celkom zábavný úsek.
 |
| Na Strážnu horu jedine krížom cez les. |
Poctivo však vylezieme hore a už to netrvá dlho.
Musíme pokračovať o niečo viac vľavo a rýchlo to dobojujeme až na
vrchol. Ten je označený tyčkou a nachádza sa tu aj akýsi vysielač. Posledný
úsek sa ide po akýchsi náznakoch starej lesnej cesty, takže porast tu nie je
taký hustý. No samotný vrcholový kameň je obrastený kríkmi, takže predieranie
nekončí.
 |
| Tyčka označujúca vrchol Strážnej hory. |
Na vrchole spravíme pár fotiek, chvíľku dáme pauzu a je
čas na zostup. Výhľad nulový, a keď si pomyslím na ďalší boj s lesným
porastom, brutálne sa mi „chce“... Čím skôr budeme dole, tým lepšie. Keďže si
ani jeden z nás nepamätá konkrétnu trasu, ako sa sem dostal, rozhodneme sa
vyskúšať na zostup iný smer. Pokračujeme po tom náznaku starej lesnej cesty a uvidíme,
kam nás to dovedie.
 |
| Náznak starej cesty v lese. |
Kráčame stále lesom a mierne klesáme. Porast tu
ani zďaleka nie je taký hustý, ako bol na ceste hore, no zato je tu oveľa viac
blata. Snažíme sa mu vyhýbať ako sa dá, no aj tak sa párkrát zaboríme po členky.
O necelý kilometer dorazíme na križovatku. Môžeme pokračovať po zvážnici,
ale pri pohľade na čerstvé mokré blatové koľaje po nejakom traktore, tento plán
zavrhneme. Namiesto toho odbočíme vľavo, toto je zase len náznak lesnej cesty,
ale nevyzerá byť až tak strašne zablatený.
Pomalým tempom pokračujeme vpred a zase sa na pár
miestach predierame cez kríky. Inde je priam mokraď a pri zaborení sa nad
členky do vody som rada za GoreTex. Neskôr už aj ten náznak cesty zmizol a opäť
je to na štýl „smer je dobrý, stále rovno.“ Každý si nachádza vlastnú trasu až
konečne vylezieme na našu starú známu lúku, kde sme začali.
Už nám ostáva len dobojovať úsek cez mláky a po hlavnej
ceste sa vrátiť ku autu. Dnes sme mali produktívny deň, navštívili sme 2
najvyššie vrcholy! Na záver dňa sa zastavíme v Mc’Donalde po ceste domov
na doplnenie spálených kalórií a už len smer sprcha a posteľ. Parádny
turistický deň za nami!
Výstup na Strážnu horu je čo sa týka fyzickej
náročnosti úplne bezproblémový. Prevýšenie veľmi mierne, trasa je krátka...
Jediným problémom je to predieranie kríkmi. Bez mapy a GPS-ky by sme
vrchol asi neboli našli. Tak či onak, máme ďalší najvyšší do zbierky a opäť
sme navštívili pekný kút Slovenska!
