5 menej známych najkrajších výhľadov na Slovensku

Na našom malom Slovensku skutočne nie je núdza o prírodné krásy. Či sú to vodopády, tiahle doliny, jaskyne v podzemí alebo nekonečné pohoria s vrcholcami týčiacimi sa až do neba. Presne posledné menované priťahujú čoraz viac a viac návštevníkov hľadajúcich, okrem iného, aj poriadne výhľady na všetky strany. Kľak, Veľký Rozsutec a Kráľova hoľa sú azda najznámejšie destinácie pre lovcov výhľadov. Lenže, vďaka svojej obrovskej popularite sa počas pekných víkendových dní stráca čaro a ticho, ktoré ponúka samotná príroda, a dané vrcholy pripomínajú hustotou zaľudnenia obchodné centrá. Našťastie, výhľadových kopcov máme oveľa oveľa viac. Vybrala som 5 z nich, pričom bola snaha spísať menej známe miesta a vyhnúť sa Tatrám (tie sú na samostatný podobný článok):  

5. Vyšné Rudno

Vyšné Rudno je vrch vo Veľkej Fatre nachádzajúci sa na červeno-značenej Veľkofatranskej magistrále. Dosahuje výšku 1056 m n.m. a je prístupný z Ľubochne po modrej/červenej, alebo z Nolčova po žltej značke. Napriek svojej relatívne malej výške je z vrcholu skutočne krásny pohľad na Turiec a Malú Fatru. Výstup zaberie z Nolčova asi 2 hodiny, pričom ide o trasu dlhú 4 km. Ide tak o poldennú túru okorenenú parádnym výhľadom.

Výhľad z Vyšného Rudna.

4. Lysec

Ďalší, tentoraz známejší, vrch vo Veľkej Fatre. Lysec sa nachádza kúsok mimo hlavného hrebeňa Veľkej Fatry a dosahuje výšku 1381 m n.m. Prístupný je po žltej a modrej značke z dediny Belá-Dulice, výstup trvá cca 3 hodiny. Z vrcholu je takmer 360° výhľad od Tatier až po Malú Fatru. Výstup jednoznačne odporúčam, aj keď pár úsekov bolo celkom strmých. Za ten výhľad to umieranie do kopca stojí!

Výhľad z Lysca vo Veľkej Fatre.

3. Krakova hoľa

Krakova hoľa je vrch v Nízkych Tatrách dosahujúci výšku 1752 m n.m. Nachádza sa medzi Demänovskou a Jánskou dolinou, pričom obe môžu byť použité ako štartovací bod túry. Výstup zaberie od Demänovskej jaskyne Slobody približne 3 hodiny a z vrcholu je kruhový výhľad na celé tatry od Nízkych po Vysoké. Trasa je obohatená o zaujímavé skalné útvary pri sedle Machnaté a na niektorých úsekoch sa slušne spotíte. Ak hľadáte parádny výhľadový vrchol, Krakova hoľa určite nesklame.

Výhľad na Tatry z Krakovej hole. 

2. Ihla

Ihla je menej známy kopec nachádzajúci sa v Levočských vrchoch. S výškou 1283 m n.m. patrí k najvyšším bodom daného pohoria. Vrchol je menej navštevovaný, pretože ním priamo neprechádza turistické značka. Výstup sa dá zahájiť v dedine Ihľany a po cyklotrase s napojením na červenú značku viete dôjsť až pod vrchol. Záverečné metre už jedine podľa mapy po lesných cestách. Z vrcholu je krásny pohľad na Tatry a kus východného Slovenska. Výstup zaberie približne 3 hodiny a dlhá časť je s miernym stúpaním.

Výhľad z Ihly, inverzia zadarmo. 

1. Sľubica

A na záver tretí najvyšší vrch pohoria Branisko – Sľubica. Tento kopec s výškou 1129 m n.m. sa nachádza medzi Spišskými Vlachmi a Margecanmi. Na vrchol vedie niekoľko turistických značiek z okolitých dedín. Najkratší výstup je po žltej značke z obce Slatvina, zaberie približne 2,5 hodiny. Z vrcholu je dokonalý výhľad na Spišský hrad s Tatrami v pozadí.

 

Spišský hrad spolu s Tatrami, zo Sľubice.

                                

                                    Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Toto bolo 5 najkrajších menej známych výhľadov na Slovensku. Samozrejme, vybrať z toho kvanta kopcov, čo doma máme, len 5 je náročná úloha. Myslím, že každý má svojich favoritov a nemusia sa zhodovať s mojimi uvedenými v článku. Napriek tomu, asi každý turista uzná, že dané kopce svoje čaro určite majú a vďaka výhľadom stoja za návštevu!

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku - časť 4

 Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich si vyslúžila svoje meno, či už vďaka svojmu špecifickému tvaru alebo vďaka blízkosti obce, od ktorej kopec názov prebral, prípadne názov vznikol úplne iným spôsobom a ťažko sa určuje akým. Najznámejšie názvy vrchov poznajú turisti z celej krajiny. Asi každý už bol na Veľkom Choči, na Veľkom Rozsutci a Kľaku. Tieto sú síce známe, výstup na ne je nádherným zážitkom, ale názov nie je ničím zvláštny. V minulých 3 článkoch som vám predstavila dokopy 15 kopcov, z ktorých väčšina nie je ničím extra zaujímavá, iba svojím menom. Dnes to bude posledná päťka najvtipnejších názvov vrchov, ktoré na Slovensku máme:

16. Štetka

A začneme hneď takýmto skvostom. Kopec s názvom Štetka je vysoký 771 m a nachádza sa medzi obcami Sása a Zaježová pri Zvolene. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale mapa ukazuje niekoľko potenciálnych neznačkovaných trás, ktoré odbočujú z červenej Rudnej magistrály. Z dediny Sása je to na vrchol cca 5,5 km a výstup vám nezaberie ani 2 hodiny. Skutočne by ma zaujímalo ako tento názov vznikol, ak viete, prosím napíšte mi. Tak či onak, kopec s názvom Štetka určite stojí za návštevu!

17. Trtavka

Po Štetke ostaneme na rovnakej nôte, Trtavka na tomto zozname určite nesmie chýbať. Tento kopček má výšku 837 m n.m. a nachádza sa nad dedinou Čierna lehota neďaleko Trenčianskych Teplíc. Oficiálna značka vedie iba do sedla s rovnomenným názvom, ale na samotný vrchol bude treba ísť „off-roadom“ (neznačkovanou lesnou cestou). V tomto prípade mapa žiadnu potenciálnu výstupovú trasu neukazuje, pri výstupe tak bude treba použiť GPS-ku a predrať sa lesom až hore. Aj napriek takýmto problémom si myslím, že kopec s názvom Trtavka stojí za to!

18. Tučkovec

Na západnom Slovensku ešte ostaneme. Kopček s názvom Tučkovec sa nachádza pri Starej Turej a je hodný svojho názvu. Jeho vrchol je totiž hneď vedľa cesty, takže sa hore dostanú bez problémov aj ľudia so zlou fyzickou kondíciou spojenou s nadváhou (prosím, túto poznámku berte s humorom 😉). Tučkovec má výšku 380 m n. m. a tesne pod ním prechádza modrá značka vedúca do dediny Lubina. Odtiaľ je to na vrchol maximálne 100 m, ale na mape žiadny chodník nie je, takže si ho budete musieť nájsť.

19. Žabí kôň

Vysoké Tatry musia mať taktiež svojho zástupcu! Žabí kôň patrí medzi moje obľúbené názvy, pretože naozaj netuším, ako niekto dokázal spojiť žabu s koňom a pomenovať tak tatranský štít. Žabí kôň má výšku 2291 m n.m. a nachádza sa nad Mengusovskou dolinou. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale výstup naň je možný horolezeckým štýlom, prípadne s horským vodcom. Žabí kôň má svoj špecifický tvar  a výstup naň sa považuje za „horolezeckú maturitu“ vo Vysokých Tatrách.

20. Žabinec

A sme na konci tohto siahodlhého vtipného zoznamu. Pri žabách ešte ostaneme a po Žabom koni prichádza Žabinec. Tento kopček má výšku 382 m n.m. a nachádza sa pri dedine Čabradský Vrbovok neďaleko Veľkého Krtíša. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale popod prechádza modrá značka vedúca na hrad Čabraď. Z tejto značky odbočujú aj potenciálne výstupové trasy. Z dediny vás pri výstupe čaká trasa dlhá okolo 5 km a prejdete ju za 1,5 h.

Žabinec uzatvára poslednú päťku najvtipnejších názvov kopcov na Slovensku a tým aj celý tento zoznam. Dokopy som vám predstavila 20 vrchov, ktorých názov vám určite vyčarí úsmev na tvári. Niektoré kopce boli prístupné po značke, iné len po neznačkovaných lesných cestách a niektoré, bohužiaľ, prístupné nie sú. Aj tak si myslím, že z tohto zoznamu si každý dokáže vybrať svoj prípadný najbližší turistický cieľ. Dúfam, že ste sa na názvoch pobavili a aký je váš najvtipnejší názov vrchu na Slovensku? Dajte mi vedieť v komentároch.

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku – časť 3

 Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich dostala svoje meno. Niektoré sú známe, iné sú naozaj vtipné a medzi ostatnými naozaj vynikajú. V minulých dvoch častiach som vám predstavila už dokopy 10 kopcov, ktorých názvy spadajú do kategórie „výnimočne zábavné.“ Dnes pokračujeme v hitparáde najvtipnejších názvov kopcov na Slovensku a predstavíme si opäť 5 skutočných skvostov horského názvoslovia:

11. Prostredník

Tento názov sa dá pochopiť dvojako: prvý spôsob - kopec niekde medzi 2 miestami alebo druhý spôsob – myslím, že tento o niečo vulgárnejší netreba vysvetľovať. Každopádne, ako tento názov vznikol, ostáva záhadou. Prostredník je kopček s výškou 403 m n.m. a nachádza sa v Malých Karpatoch neďaleko obce Píla. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale mapa ukazuje niekoľko potenciálnych výstupových chodníkov. Najbližšie pod kopcom prechádza modrá značka z obce Píla na Zochovu chatu. Po tejto značke sa dá prísť až po smerník Papiernička, odkiaľ vám ostávajú na vrchol necelé 3 km. Myslím, že kopec s názvom Prostredník stojí za návštevu!

12. Sakrakopec

V Malých Karpatoch ešte ostaneme, nasleduje kopček s parádnym názvom popisujúcim s veľkou pravdepodobnosťou výstupovú trasu. Kopec s názvom Sakrakopec sa nachádza neďaleko Bieleho krížu a tesne pod vrcholom prechádza zelená značka. Podľa mapy však pri výstupe na tento 446 m vysoký kopček asi veľmi nadávať nebudete. Z Bieleho kríža je to na vrchol cca 1,5 km a pokiaľ viete, či názov odpovedá realite a máme pri výstupe očakávať výrazy „sakra“ a „kopec!“, dajte mi prosím vedieť.

13. Somár

Do tretice Malé Karpaty! Toto pohoria sa začína ukazovať ako jedno s najhustejšie sa vyskytujúcimi vtipnými názvami. Somár je vrchol s výškou 649 m n.m. a nachádza sa medzi Tromi kamennými kopcami a Kozím chrbtom na červenej Ceste hrdinov SNP. Výstup nie je veľmi náročný a naozaj by ma zaujímalo, koho čo viedlo k tomu, aby dal kopcu meno Somár. Tak či onak, myslím, že stojí za návštevu! A nabudúce, keď vás niekto nahnevá, nemusíte mu nadávať, len mu ukážte fotku z tohto kopca s odkazom „toto si ty“ 😉.

14. Suchár

Po Somárovi tu máme podobne využiteľný názov kopca. Suchár s výškou 523 m n.m. sa nachádza na východe Slovenska neďaleko dediny Adidovce pri Humennom. Na vrchol nevedie žiadna značkovaná trasa, ale na mape jedna potenciálna výstupová trasa zakreslená je. Z dediny Adidovce je to na vrchol cca 7 km a výstup zaberie necelé 2h.

15. Sviniarky

Dnešný článok ukončíme jedným kopcom na Orave s naozaj pekným názvom. Sviniarky majú výšku 879 m n.m. a nachádzajú sa nad dedinou Zákamenné neďaleko Námestova. Na vrchol nevedie oficiálna značkovaná trasa, ale opäť tu jedna potenciálna výstupová cesta je. Z miesta, kde z dediny Zákamenné odbočuje lesná cesta vedúca na vrchol, vás čaká len okolo 2,5 km na tento trávnatý otvorený vrchol s celkom pekným výhľadom a ešte krajším názvom.

Sviniarkami pre dnešok končíme. V tomto článku som pokračovala v predstavovaní kopcov s najvtipnejšími názvami na Slovensku. Na všetky zo spomínaných vrchov sa dá bez problémov dostať, hoci pri tých neznačkovaných sa zíde mapa. Keďže vrchov a pahorkov máme doma požehnane, hitparáda ešte nekončí! Celú série ukončíme až nabudúce poslednou päťkou vrchov s najvtipnejšími názvami na Slovensku, tešiť sa môžete na Štetku, Trtavku, či Tučkovec!  

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku – časť 2

 Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich dostala svoje meno. Niekedy sa dá určiť, ako názov vznikol, no inokedy je to nemožné. Toto sa týka najmä mien vrcholov, nad ktorými sa človek pousmeje a začne mu vŕtať v hlave: ako, čo viedlo ľudí dať tomu takýto názov? Medzi všetkými tými názvami niektoré naozaj vynikajú. Dnes pokračujeme v hitparáde najvtipnejších názvovo kopcov na Slovensku a predstavíme si ďalšiu skvostnú päťku:

6.       Chujavy

A začneme hneď zhurta! Chujavy sú presne jedným z tých názvov, ktoré si nikto netrúfne tipnúť, ako vznikol. Tento kopec má výšku 903 m n.m. a nachádza sa nad dedinou Žiar pod Západnými Tatrami. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna značka, ale kúsok pod ním prechádza cyklotrasa. Z ústia Žiarskej doliny sa po nej treba vrátiť asi 1,5 km a podľa mapy odbočiť na vrchol Chujáv. Výstup to v žiadnom prípade nebude krkolomný a myslím, že kopec s takýmto názvom stojí za návštevu!

7.       Konské hlavy

Pri dnešnom kopci č. 2 a kreativite medze nekladú. Konské hlavy sú sám o sebe zaujímavý názov, ktorý je však ešte spestrený originálnym nápadom. Pri rovnomennom smerníku v Malých Karpatoch neďaleko Pezinskej baby sa nachádzajú 3 plastové masky v tvare konských hláv napichnuté na drevených tyčkách. Celkovo je dané miesto hneď na prvý pohľad veľmi vtipné (pri prechode Cesty SNP som tam takmer umrela od smiechu, spravilo mi to deň!). Konské hlavy majú výšku 653 m n.m. a na samotný vrchol značka nevedie, červená Cesta hrdinov SNP prechádza pár metrov vedľa a je na nej umiestnený aj spomínaný smerník. Na mape je nakreslený chodníček, ktorým sa dá na vrchol dostať, ale myslím, že v tomto prípade úplne stačí fotka s 3 plastovými koňmi pri smerníku.

8.       Krčma

Myslím, že tento názov vedie v celej hitparáde! Tento kopček nachádzajúci sa medzi dedinami Držkovce a Licince na juhozápade Slovenska je ideálnym kandidátom na strávenie piatkového alebo sobotňajšieho večera. Krčma má výšku 285 m n.m. a nevedie cez vrchol žiadna oficiálna značkovaná trasa. Podľa mapy neďaleko prechádza poľná cesta a s pomocou GPS-ky vrchol už nejako nájdete. Výstup z dediny Licince je pohodový, dlhý približne 3 km. Takže, páni, pokiaľ máte doma problémy, že chodíte po nociach domov z krčmy, nabudúce treba ukázať fotku z tohto kopca 😉

9.       Kurence

Na tomto kopci asi kedysi chovali sliepky, inak mi ten názov nedáva zmysel. Kurence s výškou 1264 m n.m. sa nachádzajú v Nízkych Tatrách nad Demänovskou dolinou a popod vrchol vedie žltá značka do Iľanovského sedla. Na mape nie je vyznačený chodník odbočujúci úplne hore na kopec a v národnom parku by sa mimo chodníkov chodiť nemalo, preto sa zrejme budete musieť uspokojiť s výstupom tesne pod samotný vrchol Kureniec.

10.       Pipitka

A sme na konci dnešného zoznamu. Ako posledný ostáva kopec s názvom Pipitka. Tento názov je skutočne skvostný! Pipitka s výškou 1225 m n.m. je vrchol vo Volovských vrchoch nachádzajúci sa neďaleko Úhornianskeho sedla. Úbočím prechádza z 2 strán červená Cesta hrdinov SNP, ale samotný vrchol treba odbočiť na neznačkovaný chodníček. Výstup od Úhornianskeho sedla vám zaberie približne 1:30 h, no tesne pod vrcholom si treba dávať pozor, aby ste trafili správny chodník. Pri mojom prechode Cesty hrdinov SNP, som tam poctivo blúdila takmer polhodinu, takže mapa sa vám zíde.

Tak, na dnes je to všetko. V tomto článku som pokračovala v predstavovaní kopcov s najvtipnejšími názvami na Slovensku. Na všetky okrem Kureniec ležiacich v národnom parku sa bez problémov dostanete. Keďže vrchov a pahorkov máme doma požehnane, hitparáda ani zďaleka nekončí! Nabudúce pokračujeme okrem iného aj Somárom, Suchárom a Prostredníkom!  

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku - časť 1

Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich si vyslúžila svoje meno, či už vďaka svojmu špecifickému tvaru (krivý Kriváň, Vysoké Skalky ako skalnatý najvyšší vrch Pienin, atď.), alebo vďaka blízkosti obce, od ktorej kopec názov prebral (napr. Štrba a Štrbský štít), prípadne názov vznikol úplne iným spôsobom a ťažko sa určuje akým. Najznámejšie názvy vrchov poznajú turisti z celej krajiny. Asi každý už bol na Veľkom Choči, na Veľkom Rozsutci a Kľaku. Tieto sú síce známe, výstup na ne je nádherným zážitkom, ale názov nie je ničím zvláštny. Doma máme aj oveľa zaujímavejšie a skvostnejšie pomenovania pre vrcholy hôr a v dnešnom článku vám takých 5 predstavím:  

1. Človekovo

Človekovo je kopec s výškou 845 m n.m. a nachádza sa neďaleko Zvolena. Cez vrchol prechádza zelená značka vedúca zo Zvolena do Vígľašskej Huty. Najkratší výstup je z Vígľašskej Huty, trvá cca 2 hodiny a prejdete niečo okolo 6 km. Netuším, kto vymyslel tento názov, ale Človekovo je naozaj originálne!

2. Hlúpy

Hlúpy je vrch s výškou 2061 m n.m. a nachádza sa v Belianskych Tatrách nad Vyšným Kopským sedlom. Na vrchol nevedie žiadna turistická značka a v rámci pravidiel pohybu v TANAP-e platí pre obyčajných turistov zákaz pohybu. Aj keď sa na tento kopec neodstanete, jeho názov určite patrí medzi tie najkurióznejšie na Slovensku. Naozaj by ma zaujímalo, čo viedlo ľudí pomenovať kopec ako Hlúpy... Ak viete, dajte mi prosím vedieť do komentáru.

3. Hnusné

Po Hlúpom tu máme ďalší parádny kopček, tentoraz je to Hnusné. Odkiaľ sa nabral tento názov, môžeme naozaj len hádať. Hnusné má výšku 750 m n.m. a nachádza sa neďaleko Brezna. Výstup na vrchol hnusný určite nebude. Síce sem nevedie žiadna turistická značka, no prechádza tadiaľto niekoľko lesných ciest a popod kopec vedie zopár cyklotrás. Myslím, že kopec s názvom Hnusné stojí za návštevu!

4. Hoblík

Tomuto kopce asi dali názov stolári. Hoblíky sa v obyčajnom živote používa pri úprave dreva a prečo dostal kopec takýto názov je skutočne záhada. Kopec sa nachádza v Lúčanskej Malej Fatre neďaleko dediny Višňové a má výšku 933 m n.m. Aj keď nedosahuje výšku hlavného hrebeňa pohoria, ponúka naozaj pekné výhľady po  okolí. Na vrchol nevedie značkovaná trasa, ale chodník na mape zakreslený je. Pri výstupe na Hoblík sa pripravte na slušný výkon, trasa je krátka, ale strmá.

5. Holíš

Holíš? Áno alebo nie? Túto otázku si položí väčšina turistov so zmyslom pre humor, keď natrafia na názov tohto kopca. Odpoveď na ňu aj s celkovým kontextom (predstavte si pod tým, čo chcete...) už nechám na každom čitateľovi. Tento kopček s výškou 533 m n.m. sa nachádza nad Nosickou priehradou a z Nosíc vedie na vrchol modrá turistická značka. Výstup na tento kopec so priam skvostným názvom vám zaberie niečo cez hodinu a prejdete necelé 4 km.

V tomto článku som vám predstavila prvých 5 vrcholov s najvtipnejšími názvami na Slovensku. Okrem Hlúpeho sú všetky dostupné po turistickom chodníku, a tak sa môžu stať vašimi najbližšími turistickými destináciami. Zoznam ani zďaleka nekončí! Chujavy, Konské hlavy či Kurence... o týchto a ďalších zase nabudúce.

Najstrmšie kopca Slovenska - časť 3: Tatry

           Naše malé Slovensko sa môže pýšiť veľkým množstvom turistických trás zdolávajúcich nespočetne veľa vrcholov po celej krajine. Každý výstup je fyzicky náročný, no nájdu sa aj také, ktoré spadajú do kategórie „extrém“. V minulých 2 častiach som predstavila dokopy 10 výstupov, ktoré do danej kategórie jednoznačne zapadajú, ale zámerne som sa pri výbere vyhla 2 pohoriam. Tatry a Nízke Tatry si zaslúžia vlastný článok, pretože strmých kopcov tu nájdeme viac než dosť. 1 zástupcu majú Nízke, Vysoké a Belianske Tatry a 2 zástupcov Západné Tatry:  

5.Veľká Vápenica

     Veľká Vápenica s výškou 1691 m n.m. je vrch vo východnej časti Nízkych Tatier a prechádza ním červenou značená Cesta hrdinov SNP. Výstup je možný buď zo sedla Priehybka alebo z opačnej strany zo sedla Priehyba. Druhé menované sedlo je najnižšie položené v Nízkych Tatrách a presne tento úsek má miesto na tomto zozname. Priehyba má nadmorskú výšku len necelých 1200 m n.m., takže pokiaľ chcete zdolať Veľkú Vápenicu, potrebujete vyliezť cca 500 m. Trasa na vrchol je dlhá niečo cez 2 km a dá vám poriadne zabrať. Tesne od Priehyby sklon nie je až taký strašný, ale ako stúpate ďalej, rýchlo sa zvyšuje a ku koncu už zaručene budete počítať každú kvapku potu a pýtať sa samých seba: prečo som sa sem trepal?! Keď však úspešne dobojujete výstup až na vrchol, odmenou vám budú krásne výhľady na Vysoké, Západné a časť hrebeňa Nízkych Tatier.

Časť výhľadu z Veľkej Vápenice.

4. Hrubý vrch z Jamníckej doliny

Hrubý vrch s výškou 2137 m n.m. je vrch v Západných Tatrách a nachádza sa medzi Jamníckou a Račkovou dolinou v závere hrebeňa Otrhancov. Je prístupný zo všetkých spomínaných lokalít po turistických značkách. Najstrmší úsek je v závere Jamníckej doliny, konkrétne od Rázcestia pod Smrekom. Odtiaľto vás čaká trasa dlhá 2,5 km, na ktorej musíte zdolať prevýšenie viac než 800 m. Tomuto sa vraví slušný kopček! Ak však zatnete zuby a vrchol zdoláte, odmenou vám budú perfektné pohľady na Západné Tatry.

Hrubý vrch (požičané z Wikipédie)

3.Ostrý Roháč

Druhý zástupca zo Západných Tatier je Ostrý Roháč s výškou 2088 m n.m. Nachádza sa v hrebeni Roháčov medzi Plačlivým a Volovcom, ktoré sa týčia nad Roháčskou a Smutnou dolinou. Vrchol Ostrého Roháča je prístupný po červenej značke vedúcej celým hrebeňom. Najstrmším úsekom je asi pol kilometra dlhá trasa z Jamníckeho sedla, kde prekonáte prevýšenie okolo 260 m. Okrem fyzickej náročnosti sa na Ostrom Roháči pridáva aj psychická, pretože chodník prechádza niekoľkými riadne exponovanými miestami a pokiaľ trpíte čo i len miernym strachom z výšok, tento kopec vám neodporúčam navštíviť. Vrchol tak ponúka okrem krásnych pohľadov na doliny pod ním a okolité štíty Západných Tatier aj slušnú dávku adrenalínového vyžitia.   

Z Jamníckeho sedla na Ostrý Roháč.

2.Široké sedlo

 Široké sedlo je vo výške 1825 m n.m. a nachádza sa v Belianskych Tatrách, presnejšie medzi Hlúpym a Ždiarskou Vidlou.. Vedie ním jediný oficiálne značený chodník, ktorý prechádza cez Belianske Tatry. Výstup vedie Monkovou dolinou a na druhej strane trasa klesá cez Kopské sedlo až k Veľkému Bielemu plesu. Najstrmšou časťou trasy je záverečné stúpanie na konci Monkovej doliny, kde na vzdialenosti 2 km prekonáte prevýšenie viac než 660 metrov. Pripravte sa teda na veľmi výživný výstup spojený s konštantným nadávaním, ale aj peknými výhľadmi na tatranské štíty.

Široké sedlo (požičané z Wikipédie)

1.Priečne sedlo

Na záver ostáva jeden kopec vo Vysokých Tatrách. Priečne sedlo s výškou 2352 m n.m. je považované za najnáročnejšiu turistickú trasu v slovenskej časti Tatier. Nachádza sa medzi Veľkou a Malou Studenou dolinou a vedie ním žltou značený chodník. Výstup sa dá spraviť z oboch strán, hoci väčšina turistov preferuje začiatok na Téryho chate v Malej Studenej doline. Najstrmší úsek v tomto smere je od Rázcestia pod Sedielkom, kde treba na vzdialenosti 0,5 km prekonať prevýšenie viac než 200 m. K tomu prirátajte fakt, že minimálne polovica daného úseku  je istená reťazami, a máte postarané o kvalitný fyzicky náročný adrenalínový zážitok. Priečne sedlo vás po zdolaní všetkých reťazí prekvapí naozaj peknými pohľadmi na obe doliny a okolité štíty.

Po reťaziach do Priečneho sedla.

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

        A sme naozaj na konci. Dnes to bolo 5 najstrmších výstupov, ktoré sa dajú nájsť v našich 2 najvyšších pohoriach. Dokopy som predstavila 15 skutočne prudkých turistických chodníkov, ktoré zaručene preveria vaše fyzické a psychické schopnosti. Väčšina z nich je však odmenená výhľadmi, a tak zdolať tie výškové metre určite stojí za to! Ak ste si ani doteraz nenašli v článku svojho favorita, dajte mi vedieť do komentáru, ktorý to je. Horám zdar a prajem úspešné zdolávanie turistických výziev!     

Najstrmšie kopce Slovenska - časť 2

Naše malé Slovensko sa môže pýšiť veľkým množstvom turistických trás zdolávajúcich nespočetne veľa vrcholov po celej krajine. Každý výstup je fyzicky náročný, no nájdu sa aj také, ktoré spadajú do kategórie „extrém“. V minulej časti sme si predstavili prvých 5 kopcov, ktoré sa dajú považovať za to najťažšie, čo sa u nás dá nájsť. Keďže strmých chodníkov máme doma požehnane veľa, pokračujeme dnes ďalšími 5 kopcami, pri ktorých budete zaručene nadávať celou cestou až hore. Ale ako to už na turistike býva, čím ťažší výstup, tým lepší výhľad, takže treba zaťať zuby a prijať nasledujúce výzvy:

5. Hnilická Kýčera z Valče

Hnilická Kýčera je vrchol v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry s výškou 1218 m n.m. Prístupný je z tak z jednej strany po zelenej značke z Rajca a z druhej strany z Valče. Zelená značka pretína hrebeňovú červenú v sedle pod Kýčerou a na samotný vrchol sa dostanete po nej. Túra z oboch strán začína peknými dolinkami, žiadne extra kopce. Zábava príde až od Valče pri smerníku Zraz, kde chodník stúpa veľmi prudko do sedla. Na vrchol sú to odtiaľto necelé 2 km a treba nastúpať cez 400 m, čo značí slušný strmák. Z druhej strany je prístup o niečo miernejší, no taktiež sa slušne zapotíte. Záverečný úsek po hrebeni na vrchol vám dokonale preverí kondíciu. Po ťažkom výstupe však Hnilická Kýčera ponúka pekný výhľad na zvyšnú časť Lúčanskej Malej Fatry.  

Hnilická Kýčera.

4. Veľký Choč

Kto by nepoznal jeden z najznámejších výhľadových vrcholov na Slovensku? Veľký Choč, najvyšší vrchol Chočských vrchov, s výškou  1611 m n.m. sa nachádza neďaleko Ružomberka. Keďže je viac-menej osamotený a obklopený kotlinami, ponúka prekrásny výhľad na všetky naše najvyššie pohoria a aj oveľa viac. Výstup je možný z Ružomberka (dlhá verzia) alebo z Lúčok, Valaskej Dubovej a Vyšného Kubína. Všetky spomínané trasy sú prudké, výhľad zhora stojí vás bude stáť veľa kvapiek potu a nadávok. Choč vás nebude vôbec šetriť, už od začiatku sa pripravte na slušné prevýšenie (okej, z Lúčok chvíľku pôjdete po rovinke, ale ten strmák si vás počká).  Najstrmší úsek je z Lúčok, konkrétne od smerníka Žimerová, kde až na vrchol potrebujete prekonať cez 500 m prevýšenia na trase dlhej cca 2 km. Treba nahodiť pomalé dovolenkové tempo, zaťať zuby a kopec zdolať. Ten výhľad bude stáť za to!

Vrchol Veľkého Choča.

        3. Kozí Chrbát z Hiadeľského sedla

Hiadeľské sedlo oddeľuje hrebeň Nízkych Tatier od Starohorských vrchov. Začína tu aj výstup na ich najvyšší vrchol – Kozí chrbát. Nachádza sa neďaleko Donovál a dosahuje výšku 1330 m n.m. Prístupný je ako z Donovál, tak aj so spomínaného Hiadeľského sedla po červenej značke známej ako Cesta hrdinov SNP. Zo strany Donovál je výstup relatívne pohodový, ale dlhý. Veľká časť sa kráča v lese s prevýšením nie príliš veľký. Od vrcholu Kečky sa ide po lúke cez sedlo Hadlanka a nasleduje finálny výstup na Kozí chrbát. Ide sa do kopca, ale nič extra. Za to z druhej strany je to väčšia zábava! Vzdialenosť zo sedla na vrchol je len niečo cez kilometer a prevýšenie dokopy cca 230 m, no na prvom pol kilometri nastúpate cca 170, čo je drvivá väčšina. Toto je jeden z tých turistických úsekov na Slovensku, kde skutočne idete vypľuť dušu a s hrôzou zistíte, koľko rôznych vyberaných nadávok poznáte.    

Na vrchole Kozieho chrbta.

2. Snilovské sedlo od chaty Vrátna

Snilovské sedlo s výškou 1524 m n.m. sa nachádza v hlavnom hrebeni Malej Fatry medzi Veľkým Kriváňom a Chlebom. Je ideálnym východiskom na prechod časti daného hrebeňa, pretože sem vedie kabínková lanovka od chaty Vrátna. Poctiví turisti, ktorí chcú na hrebeň vyjsť po vlastných, volia zelený chodník vedúci popod lanovku. Tento kopec vás už od začiatku nebude šetriť. Pripravte si veľmi dobrú motiváciu (napríklad výhľad, ktorý na hrebeni Malej Fatry stojí za to), pretože kým prejdete tie smiešne 3 km, nastúpate úctyhodných 775 metrov. Tomuto sa vraví strmák ako sviňa a pri výstupe si budete nadávať, prečo ste len nevyhodili tých pár eur za lístok na lanovku. Úprimne priznávam, že týmto chodníkom som nikdy nešla a ani neplánujem. V tomto prípade, jednom z naozaj mála, volím lanovku, pretože tento výstup je naozaj extrémny.  

Pohľad z lanovky do Snilovského sedla na Vrátnu dolinu. 

1. Poludňový Grúň z chaty na Grúni

A máme tu víťaza s názvom Poludňový Grúň. Veľa turistov sa zhodne, že tento výstup je naozaj neskutočne „výživný.“ Nachádza sa v hlavnom hrebeni Malej Fatry medzi Stohom a Stenami a dosahuje výšku 1459 m n.m. Prístupný je po žltej značke od chaty na Grúni. Sem sa dostanete bez problémov od chaty Vrátna, je to pohodová prechádzka bez nejakého extra prevýšenia. Potom to už také pohodové nie je... Žltá pokračuje po zjazdovke, tu sa to stúpanie ešte ako-tak zvládnuť dá, no garantujem vám, že sa riadne spotíte. Pri hornom konci vleku sa chodník stráca v lese a začína skutočné peklo. Ak k tomu pridáte blato po daždi, či v zime sneh a ľad, o zábavu budete mať určite postarané. Pri vzdialenosti cca 1,5 km prekonáte prevýšenie necelých 500 m. Tento úsek si podľa mňa (ale zhodneme sa asi viacerí...) zaslúži titul najstrmší kopec na Slovensku!   

Poludňový Grúň (požičané z Wikipédie).

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

A sme na konci druhej časti zoznamu najstrmších kopcov Slovenska. Keďže podobných vrcholov tu máme naozaj veľa, rozhodla som sa ešte pre jednu záverečnú časť v tejto fyzicky vyčerpávajúcej sérii. Doteraz nebol spomínaný ani jeden vrchol z našich najvyšších pohorí. Tatry a Nízke Tatry si jednoznačne zaslúžia vlastný diel, pretože stmáky, aké nájdeme tam, naozaj stoja za to! Ak ste doteraz nenašli svoj najstrmší kopec, možno sa vám to podarí v nasledujúcej špeciálnej edícii, v časti 3 s názvom Tatry.  

Najstrmšie kopce Slovenska - časť 1

Naše malé Slovensko sa môže pýšiť veľkým množstvom turistických trás zdolávajúcich nespočetne veľa vrcholov po celej krajine. Každý výstup je fyzicky náročný, no nájdu sa aj také, ktoré spadajú do kategórie „extrém“. Vybrať skutočne najstrmší vrchol je ťažká, takmer nemožná úloha, pretože každý turista si pod týmto pojmom predstaví svoj individuálny kopec. Napriek tomu existujú vrcholy, pri ktorých sa väčšina turistov pýta samých seba: dokelu, kto toto vymyslel?! V tomto článku som vybrala prvých 5 vrcholov, pri ktorých sa ľudia zhodujú, že patria na vrcholové pozície zoznamu najstrmších kopcov Slovenska. Pri výbere som zohľadňovala kritéria ako dĺžka výstupu, počet výškových metrov, ktoré treba zdolať, ale aj to, aký turisticky známy daný vrchol je a, či je prístupný po značke.

10.Veľký Manín

Veľký Manín s výškou 891 m n.m. sa nachádza neďaleko Považskej Bystrice na severozápade Slovenska a je taktiež najvyšším vrcholom Súľovských vrchov. Na samotný vrchol nevedie žiadna turistická značka. Žlto značený chodník vedie od ústia Manínskej tiesňavy, stúpa hore, ale následne prechádza úbočím na druhú stranu kopca. Dá sa však zo značky odbočiť na neoficiálny chodník, ktorý vás spoľahlivo dovedie na vrchol a schádza dolu do Podmanína. Táto „off-roadová“ alternatíva sa dá použiť aj na výstup. Z jednej aj druhej strany sa však treba pripraviť na riadne strmý svah, na ktorom sa riadne zapotíte. Najstrmší úsek vedie od Podmanína, kde pri výstupe na vrchol musíte zdolať viac než 400 m prevýšenia na necelom 1,5 km. Veľký Manín jednoznačne patrí na tento zoznam!

Na vrchole Veľkého Manína.

 9. Predný Rokoš

Predný Rokoš s výškou 812 m n.m. sa nachádza v Strážovských vrchoch neďaleko Nitrianskeho Rudna. Na vrchol vedie žltá turistická značka z dediny Ješkova ves, prípadne sa naň dá dostať po hrebeni z opačnej strany od vrchu Plevňa a sedla Rokoš. Sem na zoznam sa však dostal posledný úsek výstupovej trasy z Ješkovej vsi. Z dediny je trasa dlhá necelé 3 km, ale posledných 700 metrov je najzábavnejších. Na tomto úseku treba nastúpať necelú polovicu z celkovej porcie výškových metrov. Na 700 m je prevýšenie 225, čo značí slušný kopček a taktiež aj slušnú nádielku nadávok pri ceste hore.

Predný Rokoš (požičané z Mapio.net)

8.Šíp

Šíp s výškou 1170 m n.m. je vrch v Malej Fatre a nachádza sa neďaleko Kraľovian. Na vrchol vedie žltá turistická značka zo Stankovian a schádza cez Zadný Šíp na druhú stranu na Podšíp. Výstup je, samozrejme, možný z oboch strán a v každom prípade sa pripravte na slušnú porciu výškových metrov. Najstrmší úsek je práve z Podšípu na Zadný Šíp, kde na vzdialenosti 1,3 km treba nastúpať úctyhodných viac než 400 m. Za odmenu po náročnom výstupe sa vám zo Zadného Šípu naskytne parádny výhľad na Veľkú Fatru, Chočské vrchy a časť Nízkych Tatier.   

Šíp od Stankovian (požičané z Wikipédie)

7.Stoh z Kraľovian

V Malej Fatre ostaneme až do konca tohto článku. Stoh s výškou 1607 m n.m. je jedným z vrcholov, ktoré sa dajú spoznať už z diaľky. Cez vrchol prechádza červeno značená hrebeňovka Malej Fatry, ale táto značka nemá dostatočné kvality, aby si zaslúžila miesto na zozname. Na druhej strane, výstup na Stoh sa dá začať aj v Kraľovanoch. Chodník je značený zelenou a vzdialenosti cca 8,5 km treba prekonať prevýšenie riadnych 1300 m. Toto je už porovnateľné s výstupmi na tatranské štíty a dokonca, môže to byť aj viac (záleží od štítu...). Vrchol Stohu je otvorený a tak ponúka krásne výhľady na Malú Fatru v hlavnej úlohe s Veľkým Rozsutcom, Veľkú Fatru a aj Tatry. Na Stoh po zelenej, to je naozaj jedna z riadnych turistických výziev na Slovensku!  

Stoh spolu s Veľkým Rozsutcom v pozadí.

6. Suchý

Prvú päťku najstrmších kopcov uzatvára vrch v Malej Fatre s názvom Suchý. Pri výstupe naň však určite suchí neostanete! Suchý má výšku 1468 m n.m. a vrcholom prechádza červenou značená hrebeňovka Malej Fatry. V smere od Bielych skál je výstup relatívne jednoduchý, tak v našom prípade sa ním nemusíme zaoberať. Za to z opačnej strany sa na vrchol treba vyškriabať od chaty pod Suchým a presne tento úsek sem patrí. Spočiatku je to nuda, no ako dorazíte na Príslop pod Suchým, zábava začína. Čaká vás prejsť asi 550 m, no s prevýšením 240 m. Pripravte sa na počítanie každej kvapky potu, každej nadávky a x-krát sa budete sami seba pýtať, či toto stojí za to. Môžem garantovať, že stojí. Ako každý vrchol v hlavnom hrebeni Malej Fatry, tak aj Suchý ponúka krásne výhľady na okolité horské masívy, doliny a kotliny.

Suchý (požičané z Wikipédie)

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Tak, toto bolo prvých 5 z najstrmších kopcov na Slovensku. Samozrejme, máme ich u nás oveľa viac. Vrcholy ako Hnilická Kýčera, Kozí chrbát či Poludňový Grúň sa do prvej päťky nedostali, ale zaslúžene majú svoje miesto na zozname najstrmších kopcov a povieme si o nich v druhej časti. Zatiaľ ešte horám zdar a pokiaľ chcete skutočnú výzvu, akurát ste si prečítali 5 vrcholov, ktoré zaručene preveria vašu fyzickú a psychickú vytrvalosť!

P.S. Niektoré fotky som si musela vypožičať z iných zdrojov, pretože moje neboli dostatočne kvalitné a použiteľné. Darth Vader sa týmto ospravedlňuje, ak porušil niekoho autorské práva 🙂 .

5 najkrajších miest Cesty hrdinov SNP

Leto 2020 sa u mňa nieslo v znamení zdolávania etapy za etapou na našej najdlhšej turistickej magistrále. Moja celková bilancia na záver bola necelých 780 km a 31 dní na nohách. Celý priebeh putovania som opísala na samostatnom blogu. Tento článok píšem pre tých, ktorí by radi nejakú časť SNP-čky prešli, ale dávať x kilometrov mesiac v kuse je nad ich sily. Vybrala som 5 miest, ktoré sú podľa môjho skromného názoru najkrajšie na trase a stoja za navštívenie. Miesta som spísala v smere od Dukly, tak ako som kráčala. Vyberala som ich tak, aby boli čo najrovnomernejšie rozdelené po celej trase (teda, pokiaľ je niečo č.1, neznamená, že je to úúúúplne naj woow miesto, ale, že je najbližšie k Devínu. Tu je moja top 5:

5. Jánošíkova Bašta

Táto vyhliadka sa nachádza hodinku kráčania od železničnej stanice Kysak. Ide o nie veľmi náročný výstup, väčšinou rovinka alebo mierne stúpanie. Iba pri pár úsekoch sa celkom spotíte. Vyhliadka je na skale a ponúka parádny pohľad na meander Hornádu a okolité vrchy. Pre fotografov je tu možnosť zachytiť parádnu scenériu, ktorú pri troche šťastia dotvorí vlak idúci do Kysaku. Výstup jednoznačne odporúčam.

Na Jánošikovej bašte takýto výhľad.

4. chata Erika

Na tejto chate sme zakončili náš prvý deň pri prechode Volovských vrchov. Večer sa nám naskytol pohľad na priam dokonalý západ slnka nad Tatrami. Najkratší výstup na chatu je zo Zlatej Idky, prípadne zo severu z Kojšova. Chata je 20 minút od vrcholu Kojšovskej hole, z ktorej je taktiež parádny výhľad, no tentoraz na juh. Severná strana je mierne blokovaná stromami, preto kto chce výhľad na Tatry, musí zísť z vrcholu ku chate.

Západ Slnka nad Tatrami z chaty Erika.

3. Kráľova hoľa

Výber tohto kopca asi nikoho neprekvapí. Kráľova hoľa patrí medzi vrcholy s najkrajším výhľadom na Slovensku. Najkratší výstup je z obce Telgárt, no pripravte sa na 3h nadávania. Od začiatku až na vrchol sa ide do poriadne prudkého svahu, no 360° výhľad za to jednoznačne stojí. Vysoké Tatry máte ako na dlani a aj časť hrebeňa Nízkych Tatier. Taktiež vidíte Volovské vrchy a Slovenský raj. Tento výstup by mal povinne absolvovať každý milovník hôr.

Výhľad spod vrcholu Kráľovej hole. Počasie vtedy nebolo najlepšie...

2. Krížna

Krížna je vrchol vo Veľkej Fatre, ktorý ľahko spoznáte podľa vysielača, čo je na ňom umiestnený. Ja som pri prechode Cesty SNP daný deň nemala šťastie na počasie. Chytila ma búrka ešte pred záverečným výstupom, celkom som zmokla a výhľady boli slabé. Ak si však počasie správne vyberiete, z Krížnej sa vám naskytne rozhľad na všetky strany. Výstup je možný z Liptovských Revúc cez Rybovské sedlo, alebo z opačnej strany od hotela Kráľova studňa (táto možnosť je podstatne kratšia).

Pohľad pri výstupe na Krížnu spolu s búrkou nad Nízkymi Tatrami.

1.Skalnatá

A na záver niečo zo západu. Skalnatá je vrchol v Malých Karpatoch neďaleko Pezinskej baby. Pri výbere posledného miesta som sa rozhodovala medzi Skalnatou a Vápennou. Oba kopce ponúkajú parádne výhľady na nížinu, či zvyšok Malých Karpát. Jediný rozdiel, ktorý rozhodol, bol počet návštevníkov. Vápennú poznajú všetci, Skalnatá je menej známa (aspoň tak mi to pri ich návšteve prišlo...). Na Skalnatú som šliapala od lúky na Čermáku, prípadne sa dá prísť z druhej strany od Pezinskej baby. Ak si neviete vybrať túru na západnom Slovensku, Skalnatú môžem len odporučiť.

Výhľad zo Skalnatej smerom na sever.

Toto bolo mojich top 5 miest na Ceste hrdinov SNP. Samozrejme, na trase dlhej 763 km sa tých pekných lokalít nájde podstatne viac. Ak si myslíte, že som nejaký vrchol, čo stojí za návštevu, prehliadla a podľa vás patrí na zoznam, napíšte mi ho do komentára.