Malé Karpaty - Záruby

Výstup: 22.8.2020

Najvyšším vrcholom Malých Karpát sú Záruby s výškou 768 m n.m. Toto pohorie sa nachádza na západe Slovenska a siaha od Bratislavy až ku Novému Mestu nad Váhom. Celým pohorím prechádza naša najdlhšia magistrála Cesta hrdinov SNP.

Záuby sa nachádzajú nad obcou Smolenice neďaleko Trnavy. Vyššie spomínaná Cesta hrdinov SNP prechádza cez vrchol a je to presne táto značka, po ktorej sme hore vyšli aj my. Túra sa dá začať, okrem nášho štartu pri vápenke v Bukovej, aj zo Smoleníc, od chaty Brezinky, prípade od vodnej nádrže Buková. Výstup vám zaberie 2-3 h, záleží na štartovacom bode a tiež na počte, koľkokrát sa po ceste stratíte.

Na Záruby som vyšla spolu s kamarátkou pri mojom prechode Cesty hrdinov SNP v lete 2020. Daný deň začal pri smerníku Buková, kameňolom. Výstup začal prechodom okolo vápenky a následne strmo hore lesom, po lúke a rúbanisku až na Havraniu skalu. Pred ňou sa nám podarilo slušne zablúdiť, ale našli sme sa a výhľad na Podunajskú nížinu stál za to! Odtiaľ sme pokračovali po hrebeni, obišli sme niekoľko skál a takmer celý čas sme plávali v medveďom cesnaku. Z vrcholu je taktiež výhľad, ale nie až taký dokonalý ako z Havranej skaly. SNP-čkarský deň 29 pokračoval ďalej po strmom sutinovom svahu okolo hradu Ostrý kameň dolu do Breziniek, výstupom na Vápennú a skončil v dedine Sološnica.

Výhľad zo Zárub na Podunajskú nížinu.

Malé Karpaty na niektorých miestach pripomínajú krajinu ako pri mori a napriek ich relatívne nízkej nadmorskej výške majú svoje čaro. Výstup na Záruby odporúčam jednoznačne s mapou a GPS-kou (teda minimálne na červenej sa zíde) a záverečný úsek na hrebeň je slušne strmý, no krátky. Záruby majú ďaleko od kopcov typu Veľký Kriváň, Ďumbier a Ostredok, ale ponúkajú trošku iné turistické vyžitie a výhľady ako tieto vrcholy a výstup hore sa oplatí.

Biele Karpaty - Veľká Javorina

Výstup: 19.8.2020

Biele Karpaty sa nachádzajú na západnom Slovensku na hraniciach s Českou Republikou. Ich najvyšším vrcholom je Veľká Javorina s výškou 970 m n.m. Štátna hranica prechádza priamo cez vrchol, ktorý je spoznateľný už z diaľky, vďaka vysielaču. Pod vrcholom je známa Holubyho chata, kde sa dá prespať, či len občerstviť Kofolou a rezňom s hranolkami. Nachádza sa neďaleko Myjavy a Starej Turej, v oboch mestách začínajú možné výstupové trasy.

 

Veľká Javorina je prístupná z oboch štátov. Od nás je možnosť ísť po žltej zo Starej Turej, po modrej z dediny Lubina pár kilometrov vedľa, alebo z Myjavy po Ceste hrdinov SNP. Na modrú sa dá napojiť aj v Cetune, táto trasa je podľa mapy najkratšia – dĺžka len niečo cez 2h a 6 km smerom hore. Pri ostatných možnostiach ide o dlhú túru trvajúcu cca 3 hodiny len na kopec.

 

Pohľad z Veľkej Javoriny. Fotka požičaná z archívu - moje boli len hmla.

Ja som vrchol zdolala pri prechode Cesty hrdinov SNP a zvolila som prístup od našich susedov z Česka. Začiatok túry je možné zvoliť na hlavnej ceste pri smerníku Javořina, bus, alebo pár kilometrov ďalej na parkovisku pri Kammennej Boude. Toto sú krátke varianty, môj SNP-čkarsky deň začal o cca 15 km skôr v Lopeníku. Bol to môj 26. deň putovania z Dukly na Devín a detailný priebeh výstupu som opísala tu. Pridávam teda len zhrnutie danej etapy:  

 

Z Lopeníku som vyrazila okolo 7:15 a rýchlo došla nazad na červenú. Vonku okolo mňa hustá hmla, videla som tak na 20 metrov pred seba. Nahodím rýchle tempo a po širokej lesnej ceste zdolávam jeden kilometer za druhým. Postupne prechádzam okolo pár smerníkov, vystraším jedného diviaka a pri jednej rozhľadni si dávam na chvíľu pauzu. Les sa striedal s lúkami a mohol by byť fakt pekný pohľad dole do údolia, pokiaľ by nebola okolo mňa tá hustá škaredá hmla.

 

Po prestávke pokračujem ďalej. Mierne poblúdim na jednom úseku na zvážnici, ale úspešne dorazím na hlavnú cestu. Odtiaľ sa ide po širokej udupanej lesnej ceste až ku Kamennej boude, kde je jedno veľké stavenisko, preto sa odtiaľ čo najrýchlejšie bežím schovať opäť do lesa. SNP- čkarska červená sa odpojí z cesty a začnem stúpať priamo hore na kopec. Tu je výstup prudší, doteraz to bola pohodička s prevýšením minimálnym. Držím stále dobré tempo, míňam ešte jeden smerník a čoskoro sa vynorím z lesa pri cieľovej „rovinke“. Posledný úsek ku vysielaču, ktorý zbadám, až keď som tesne pri ňom, je najprudší.

Vzhľadom na „prekrásne“ výhľady si len odfotím hmlu a zbehnem na Holubyho chatu na obed. Následne sa vraciam nazad na hrebeň a polobehom po štátnej hranici, ktorú značka kopíruje, prichádzam ku Dibrovovmu pamätníku. Odtiaľ ma čaká posledný dnešný výstup na Čupec, ktorý je však krátky. Celú túru ukončím siahodlhým zostupom z hrebeňa až na Myjavu, kde etapu ukončím.