5 menej známych najkrajších výhľadov na Slovensku

Na našom malom Slovensku skutočne nie je núdza o prírodné krásy. Či sú to vodopády, tiahle doliny, jaskyne v podzemí alebo nekonečné pohoria s vrcholcami týčiacimi sa až do neba. Presne posledné menované priťahujú čoraz viac a viac návštevníkov hľadajúcich, okrem iného, aj poriadne výhľady na všetky strany. Kľak, Veľký Rozsutec a Kráľova hoľa sú azda najznámejšie destinácie pre lovcov výhľadov. Lenže, vďaka svojej obrovskej popularite sa počas pekných víkendových dní stráca čaro a ticho, ktoré ponúka samotná príroda, a dané vrcholy pripomínajú hustotou zaľudnenia obchodné centrá. Našťastie, výhľadových kopcov máme oveľa oveľa viac. Vybrala som 5 z nich, pričom bola snaha spísať menej známe miesta a vyhnúť sa Tatrám (tie sú na samostatný podobný článok):  

5. Vyšné Rudno

Vyšné Rudno je vrch vo Veľkej Fatre nachádzajúci sa na červeno-značenej Veľkofatranskej magistrále. Dosahuje výšku 1056 m n.m. a je prístupný z Ľubochne po modrej/červenej, alebo z Nolčova po žltej značke. Napriek svojej relatívne malej výške je z vrcholu skutočne krásny pohľad na Turiec a Malú Fatru. Výstup zaberie z Nolčova asi 2 hodiny, pričom ide o trasu dlhú 4 km. Ide tak o poldennú túru okorenenú parádnym výhľadom.

Výhľad z Vyšného Rudna.

4. Lysec

Ďalší, tentoraz známejší, vrch vo Veľkej Fatre. Lysec sa nachádza kúsok mimo hlavného hrebeňa Veľkej Fatry a dosahuje výšku 1381 m n.m. Prístupný je po žltej a modrej značke z dediny Belá-Dulice, výstup trvá cca 3 hodiny. Z vrcholu je takmer 360° výhľad od Tatier až po Malú Fatru. Výstup jednoznačne odporúčam, aj keď pár úsekov bolo celkom strmých. Za ten výhľad to umieranie do kopca stojí!

Výhľad z Lysca vo Veľkej Fatre.

3. Krakova hoľa

Krakova hoľa je vrch v Nízkych Tatrách dosahujúci výšku 1752 m n.m. Nachádza sa medzi Demänovskou a Jánskou dolinou, pričom obe môžu byť použité ako štartovací bod túry. Výstup zaberie od Demänovskej jaskyne Slobody približne 3 hodiny a z vrcholu je kruhový výhľad na celé tatry od Nízkych po Vysoké. Trasa je obohatená o zaujímavé skalné útvary pri sedle Machnaté a na niektorých úsekoch sa slušne spotíte. Ak hľadáte parádny výhľadový vrchol, Krakova hoľa určite nesklame.

Výhľad na Tatry z Krakovej hole. 

2. Ihla

Ihla je menej známy kopec nachádzajúci sa v Levočských vrchoch. S výškou 1283 m n.m. patrí k najvyšším bodom daného pohoria. Vrchol je menej navštevovaný, pretože ním priamo neprechádza turistické značka. Výstup sa dá zahájiť v dedine Ihľany a po cyklotrase s napojením na červenú značku viete dôjsť až pod vrchol. Záverečné metre už jedine podľa mapy po lesných cestách. Z vrcholu je krásny pohľad na Tatry a kus východného Slovenska. Výstup zaberie približne 3 hodiny a dlhá časť je s miernym stúpaním.

Výhľad z Ihly, inverzia zadarmo. 

1. Sľubica

A na záver tretí najvyšší vrch pohoria Branisko – Sľubica. Tento kopec s výškou 1129 m n.m. sa nachádza medzi Spišskými Vlachmi a Margecanmi. Na vrchol vedie niekoľko turistických značiek z okolitých dedín. Najkratší výstup je po žltej značke z obce Slatvina, zaberie približne 2,5 hodiny. Z vrcholu je dokonalý výhľad na Spišský hrad s Tatrami v pozadí.

 

Spišský hrad spolu s Tatrami, zo Sľubice.

                                

                                    Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Toto bolo 5 najkrajších menej známych výhľadov na Slovensku. Samozrejme, vybrať z toho kvanta kopcov, čo doma máme, len 5 je náročná úloha. Myslím, že každý má svojich favoritov a nemusia sa zhodovať s mojimi uvedenými v článku. Napriek tomu, asi každý turista uzná, že dané kopce svoje čaro určite majú a vďaka výhľadom stoja za návštevu!

5 tipov na túru v Tatrách počas zimnej uzávery

Väčšina chodníkov v Tatrách podlieha každoročne zimnej uzávere trvajúcej od 1.11 do 15.6. nasledujúceho roka. Jej dôvodom je najmä ochrana krehkej prírody v našich veľhorách. Ani zďaleka však nie sú zavreté všetky trasy a v zimných mesiacoch je možné (legálne 😉 ) navštíviť niekoľko vrcholov. Okrem dostupných štítov, je možnosť absolvovať túru na všetky chaty (mimo Chaty pod Rysmi), niekoľko plies a vodopádov. Tu je mojich 5 tipov na peknú tatranskú zimnú túru:    

1. Kmeťov vodopád

Kmeťov vodopád je s výškou cca 80 m najvyšším vodopádom v Tatrách a aj na Slovensku. Nachádza sa v Kôprovej doline pod Kriváňom a je prístupný po modrej značke vedúcej dolinou. Túru možno zahájiť na Podbanskom alebo na Troch studničkách, pričom variant z Podbanského je približne o 1 hodinu dlhší. Ide o celkom dlhú, no nenáročnú prechádzku, pretože takmer celý čas sa kráča po širokej ceste s minimálnym prevýšením. Samotný vodopád je mierne mimo chodníka, no bez problémov prístupný a odbočka k nemu dobre vyznačená. Celá túra nezaberie viac ako pol dňa a počas cesty sa ponúkajú nádherné výhľady na Kriváň.  

Kmeťov vodopád.

2. Z Podbanského na Štrbské pleso

Tatranská magistrála je celá, s výnimkou úseku Skalnaté pleso -> Veľká Svišťovka -> Zelené pleso, dostupná aj v zime. Jej časť z Podbanského po Štrbské pleso je málo frekventovaná turistami, ponúka krásne výhľady striedajúce sa s lesnými úsekmi a s minimálnym množstvom strmých úsekov. V prípade štartu na Štrbskom plese sa ide takmer celý čas dole kopcom. Trasa má približne 15 km a je možné ju zvládnuť za cca 4 hodiny.

Kriváň z Tatranskej magistrály nad Podbanským.

3. Téryho/Zbojnícka chata

Tento dvojtip skalný tatranský turisti dobre poznajú. Téryho chata v Malej Studenej a Zbojnícka chata vo Veľkej Studenej doline sú dve najvyššie položené chaty v Tatrách prístupné celoročne. Výstup začína vždy v Starom Smokovci, prípadne na Hrebienku, a trasy vedúce do jednotlivých dolín sa rozdeľujú nad Rainerovou chatou. Výstupy sú podobné, trvajú cca 3 hodiny a môžu byť ukončené parádnou kapustnicou. Veľká a aj Malá Studená dolina jednoznačne stoja za návštevu!

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

4. Malá Svišťovka

Malá Svišťovka je relatívne nevýrazný vrchol s výškou 1558 m n.m. nachádzajúci sa neďaleko svojej väčšej sestry Veľkej Svišťovky. Trasa začína na Skalnatom plese (prípadne pre náročných v Tatranskej Lomnici) a je značená modrou farbou. Spočiatku kopíruje Tatranskú magistrálu, no po chvíli začne klesať. Až na samotný vrchol Malej Svišťovky nezachádza, prechádza popod a následne sa stáča smerom ku Štartu, kde končí. Od Štartu sú to približne 3 km do Tatranskej Lomnice. Výhľady sú z modrej fakt krásne a jej výhoda je, že je otvorená aj v zime. Celý výlet zaberie približne pol dňa.

Môj výstup na Malú Svišťovku

Chodník vedúci okolo vrcholu Malej Svišťovky.

5. Z chaty Plesnivec na Veľké Biele pleso  

Chata Plesnivec je jediná chata v Belianskych Tatrách a vedú sem chodníky Dolinou Siedmych prameňov alebo zelená značka z Tatranskej kotliny. Od chaty pokračuje zelená  málo známym úsekom s krásnym výhľadom na Belianske Tatry až po Veľké Biele pleso. Strmý výstup je len na začiatku a relatívne krátky, inak sa ide viac-menej po rovine. Z Veľkého Bieleho plesa sa dá zbehnúť buď priamo dole do doliny Kežmarskej Bielej vody, alebo si výlet predĺžiť cez Zelené pleso. Celá trasa je celkom dlhá, má približne 20 km a najmä v zime v snehu si na ňu treba vyhradiť aspoň 7 hodín.

 

Belianske Tatry od Veľkého Bieleho plesa.

Toto bolo mojich 5 tipov na peknú túru v Tatrách počas zimy. Snaha bola opísať aj menej známe miesta než Štrbské pleso, Popradské pleso, či Vodopád Skok. Prístupné vrcholy tu naschvál uvedené neboli, pretože sa im venuje samostatný článok. Chodníkov v Tatrách je otvorených počas zimy viac a zhrnúť všetky do jedného články by bolo vyčerpávajúce. Možno vám aj týchto 5 pomôže s výberom vašej najbližšej turistickej destinácie. Nezabudnúť na zimnú výstroj – mačky v batohu nesmú chýbať, radšej nevyužiť a odniesť, ako nemať a potrebovať 😊.

Viac slovenských TOP 5 a z Tatier

5 tatranských vrcholov dostupných aj počas zimnej uzávery

Od 1.novembra do 15.júna asi každý turista vie, že väčšina tatranských chodníkov sa uzatvára. Každoročná zimná uzávera má viacero príčin, no tou najpodstatnejšou je ochrana prírody. Zavreté sú najmä chodníky vedúce na štíty a cez niektoré sedlá. Napriek tomu, zopár vrcholov je dostupných aj v zime. Tu je 5 z nich:

1. Predné Solisko

Predné Solisko s výškou 2117 m n.m. týčiace sa nad Štrbským plesom poznajú asi všetci. Asi hodinu od vrcholu sa nachádza chata a jeho svahy sú každú zimu brázdené stovkami lyžiarov. Z turistického hľadiska ide o ľahko prístupný štít, výstup od Chaty pod Soliskom vám po červenej značke zaberie necelú hodinu, aj keď teda, tento kúsok je slušne strmý. Z vrcholu sú naozaj krásne výhľady na Kriváň a na Nízke Tatry.

Výhľad na Kriváň z Predného Soliska.

2. Ostrva

Tento relatívne nízky tatranský vrchol s výškou 1984 m n.m. bol ešte donedávna počas snehovej pokrývky uzavretý (áno, značka vedie len do sedla, ale odtiaľ je to na vrchol asi 100 m a chodia tam všetci 😉 ). V súčasnosti už tomu tak nie je, a tak si môžete užiť výstup po serpentínach od Popradského plesa aj v zime. Vedie sem Tatranská magistrála od Štrbského plesa a oficiálny čas výstupu je niečo cez 2 hodiny. V zime však býva chodník vyšliapaný strmo priamo hore, čo pridáva túre na náročnosti, preto si treba na výstup vyhradiť viac času. Už z chodníka pod Sedlom pod Ostrvou sú nádherné výhľady na Popradské pleso a okolité doliny. Túru si možno predĺžiť smerom na Batizovské pleso a Sliezsky dom.

Popradské pleso zo sedla pod Ostrvou.

3. Baranec

V Západných Tatrách je sprístupnených vrcholov v zime o niečo viac. Jedným z nich je Baranec s výškou 2184 m n.m. nachádzajúci sa medzi Žiarskou a Jamníckou dolinou. V zime je otvorená žltá trasa vedúca od ústia Žiarskej doliny. Výstup je poriadne strmý a v zime si naň treba vyhradiť aspoň 4 hodiny. Z vrcholu sú, klasicky, krásne výhľady na okolité doliny, štíty a do tatranskej kotliny.

4. Plačlivé

Od Baranca sa dá po žltej značke pokračovať cez Smrek až na Plačlivé. Plačlivé s výškou 2125 m n.m. je jeden zo známych vrchov v patriacich do hrebeňa Roháčov a týči sa nad Roháčskou dolinou. Na prechod od Baranca po Plačlivé si vyhraďte v zime ešte aspoň 1,5 hodiny. Nevýhodou tejto túry je, že iná trasa v okolí otvorená nie je, preto sa musíte vrátiť po tej istej žltej a vyliezť všetky kopce z druhej strany. Výhľady z Plačlivého sú podobne krásne ako z Baranca a stoja za to!

 

Ostrý Roháč (vľavo) a Plačlivé (vpravo).

5. Babky

A na záver jeden menší kopček so skvostným názvom. Babky s výškou 1566 m n.m. sú vrch na úplnom západe Západných Tatier. Výstupová trasa začína v Bobroveckej Vápenici a pokračuje po modrej a zelenej značke s pár slušne strmými pasážami. Túra sa dá predĺžiť až do sedla Predúvratie a zokruhovať po druhej modrej značke okolo Chaty pod Náružím. Celý okruh zaberie cca 6,5 hodiny a z Babiek sú parádne pohľady na Západné Tatry.

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Tak, toto bolo 5 tatranských štítov, ktoré sú dostupné aj počas zimnej uzávery, a tak si môžete vychutnať krásy našich veľhôr aj pod snehom. Pri zimnej turistike si však treba dať pozor na krátke dni (stmieva sa už o 16-tej) a do hôr treba ísť jednoznačne so správnou výstrojou (pokiaľ teda nechcete ísť domov helikoptérou HZS a skončiť ako hviezda Televíznych novín). Mačky, paličky a teplé oblečenie by v ruksaku nemali chýbať! So správnou výstrojou a skorým vstávaním vám už nič nebráni si užívať krásy Tatier aj počas zimných mesiacov!

Viac slovenských TOP 5 a z Tatier

5 základných otázok pred kúpou turistickej obuvi

Správne topánky sú jednoznačne základom celej turistickej výbavy. Existuje nespočetne veľa značiek, druhov a rôznych variácií, permutácií a kombinácií turistickej obuvi.  Častokrát sa stáva, že človek príde do obchodu, a v oddelení turistickej obuvi naňho vybehnú rôzne Texy a Gripy a podobné cudzojazyčné pojmy. V nasledujúcom článku by som chcela poskytnúť čo najjednoduchší návod, ako sa v týchto názvoch vyznať a ako vybrať najvhodnejšie topánky presne pre vás. Na to si však musíme zodpovedať niekoľko otázok:

1. Kedy chcem chodiť na túru?

Touto otázkou jednoznačne treba začať. Pokiaľ chcete chodiť po horách iba v lete a za pekného počasia, stačia vám nízke topánky po členky a bez membrány (k tomuto sa dostanem neskôr). Pokiaľ plánujete výlety aj na jar, či na jeseň a v zime, na horách treba vždy počítať so snehovou pokrývkou, a preto sa oplatí investovať do nepremokavosti. V zime sa zídu vysoké nepremokavé topánky, z jednoduchého dôvodu: nenasype sa vám dnu toľko snehu. Ešte lepšie ich je kombinovať s návlekmi, aby  vám nohy ostali skutočne v suchu počas celej túry.

2. Kam chcem chodiť na túru?

Rovnako podstatná otázka ako predchádzajúca. Je rozdiel, či sa plánujete štverať po skalách v Tatrách, alebo sa len prechádzať po lese v Súľovských skalách. Na skaly je fajn investovať do podrážky. Z mojej skúsenosti mi najviac vychádza podrážka Vibram, v topánkach s ňou sa dokážem postaviť aj na riadne šikmú skalu a nešmyknúť sa (áno, vážim 50 kg aj s tými topánkami, no to na veci veľa nemení :D ). Taktiež Salomon má fajn podrážky, ale hlavne pri topánkach na behanie po horách. Na trasy väčšinou po lese vám stačia aj iné, lacnejšie alternatívy od Vibramu, vždy si však treba dávať pozor, aby podrážka nebola hladká (áno, aj také som už videla...). S hladkou ďaleko nedôjdete, možno tak do prvého blata.

3. S membránou alebo bez?

Membrány bývajú označené ako tie rôzne „Texy“. Najznámejšou, podľa mňa najlepšou, no aj najdrahšou je Gore-Tex. Všetky fungujú na princípe malých otvorov, ktoré prepustia vodnú paru, no kvapky vody nie. Preto sa pri chôdzi noha odvetráva, ale vlhkosť z okolitého prostredia sa dnu nedostane. Kvapky vody sú niekoľkonásobne väčšie než vodná para a túto vlastnosť membrány využívajú. Nepremokavosť sa meria pomocou vodného stĺpca v milimetroch. Ide jednoducho o stĺpec vody danej výšky, ktorý keby ste postavili na membránu, tak voda neprejde na druhú stranu. Voda niečo váži, čím viac na sebe jej máte, tým je ťažšia a viac na membránu tlačí. Keď je tlak priveľký, prejde na druhú stranu aj cez malé otvory. Teda, čím vyššie číslo vodného stĺpca, tým väčšiemu tlaku vodu látka odolá. Letiace kvapky dažďa vytvoria pri dopade na topánku taktiež istý tlak. Čím vyšší vodný stĺpec, tým viac a hustejšie môže liať a voda sa dovnútra topánky nedostane. Za obuv s membránou sa určite oplatí priplatiť počas zimnej turistiky, prípadne na jar a na jeseň, keď je všade naokolo veľa vody a chcete mať nohy v suchu.

4. Vysoké alebo nízke?

Asi posledná relatívne podstatná vec pri výbere obuvi. Ako som už hore naznačila, vysoké sa určite hodia do snehu. Inak je v porovnaní s nízkymi len jeden podstatný rozdiel: vysoké topánky chránia členok. Najmä na skalách sa veľmi rýchlo môže stať, že zle skočíte, skala sa pohne a vy sa akurát zveziete vrtuľníkom horskej služby s vyvrtnutým členkom. S vysokými topánkami je takáto šanca podstatne nižšia, teda pokiaľ chcete predísť podobným zraneniam, ten typ turistickej obuvi je určite pre vás.

5. Akú značku?

Značky sa delia podľa ceny a kvality. Najlacnejšie topánky dokážete kúpiť aj za 30€ a na rekreačnú turistiku raz za uhorský rok bohate stačia. Nesmiete však od nich čakať zázraky a po 2 rokoch bude určite treba kúpiť nové. O niečo kvalitnejšie, no aj drahšie zvládnu aj niekoľko hodinové túry v tatrách a Malej Fatre. Sem patria značky ako Salomon, či Adidas Terrex. Na skutočne dlhé prechody a aj lezenie po skalách treba najkvalitnejšiu obuv. Ide o značky ako Mammut, La Sportiva či Salewa. Tu máte relatívnu istotu, že sa vám nerozpadnú ani po 5 rokoch intenzívneho nosenia, no ide o najdrahšie značky na trhu.

Tak to by sme mali. Ja osobne som už dlhé roky verná značke Salomon. Mám od nich jeden pár na behanie po horách, v jednom inom som prešla celú Cestu hrdinov SNP a ďalšie mám len na prechádzky po lese. Na zimné túry do snehu mi verne slúži Salewa, ale ani kopa „Mammuťákov“, ktorých poznám, sa nesťažuje. Všetky informácie v článku som písala z vlastných skúseností a presne takto postupujem pri výbere vlastnej turistickej obuvi. Tak čo, už viete aké si najbližšie kúpite? 😉 

Kúpiť turistickú obuv 

5 najlepších webstránok s predpoveďou počasia na hory

Počasie. Jeden z rozhodujúcich faktorov, na ktorých stojí a padá každý úspešný výstup. Na horách je nevyspytateľné, mení sa aj z minúty na minútu a tieto zmeny je ťažké predpovedať. Napriek tomu, existuje nespočetné množstvo webových stránok a aplikácií, ktoré sa snažia o čo najpresnejší odhad počasia na najbližšie dni. Takýchto stránok som vyskúšala veľa, no 5 z nich mi prišlo ako najlepších a najefektívnejších pri plánovaní turistiky:

5. Holidayinfo.sk

Na tejto stránke nejde primárne o predpoveď počasia, skôr o podmienky v jednotlivých turistických destináciách. Nájdete tu prevádzkovú dobu lanoviek, v zime snehové podmienky na lyžovanie a v lete otvorené kúpaliská a vždy sú dostupné aktuálne zábery z webkamery. Pri každom stredisku je však uvedená aj predpoveď počasia na 3 dni. Nevýhodou je, že sa nedá rozkliknúť po hodinách, ukáže sa len celkovo na daný deň. Táto predpoveď je však dostatočne presná, aby sa dala použiť na horách.

4.HZS.sk

Stránka Horskej záchrannej služby ponúka taktiež množstvo rôznych funkcií okrem predpovede počasia. Samotnú predpoveď na daný deň nájdete hneď na úvodnej stránke a je rozdelená podľa nadmorskej výšky a sú tu uvedené najvýznamnejšie pohoria. Vedľa sú informácie o lavínach a v spodnej časti stránok výstrahy platné pre daný deň, aby vás na horách skutočne nič neprekvapilo. Počasie na najbližšie dni sa dá nájsť v sekcii Počasie a podmienky a predpoveď skutočne vychádza. Stránka sa oplatí pozerať najmä v zime, keď sú hory o niečo nebezpečnejšie kvôli lavínam.  

3.Meteoblue.com

Všetky predošlé stránky ponúkali predpoveď iba na pár dní dopredu. Meteoblue.com predpovedá počasie na týždeň alebo 2 dopredu a obsahuje lokality z celého sveta, nielen na Slovensku. Okrem webovej verzie sa dá stiahnuť mobilná aplikácia. Predpoveď je rozdelená na každé 3 hodiny počas dňa a obsahuje všetky potrebné informácie ohľadom vetra, dažďa a teploty. Taktiež sa dajú pozrieť aktuálne satelitné snímky so zrážkami a aj krátkodobá predpoveď na radare. Predpoveď na Meteoblue podľa mojich skúseností vychádza tak na 80%, občas predpovedajú búrku a reálne žiadna nie je, ale to je práve ten lepší prípad 😊

2. YR.no

Nórska stránka YR.no je podobná tej predchádzajúcej. Predpoveď sa tu však dá zobraziť aj po hodinách, no nikde som nenašla radarové snímky (možno som len málo hľadala...). Nevýhodou je, že nie je dostupná v slovenčine, ale myslím, že ani anglická verzia nebude veľa ľuďom robiť problémy. Predpoveď je o niečo presnejšia ako pri Meteoblue.com a taktiež ukazuje všetky potrebné informácie o daždi, vetre a teplote.

1. SHMÚ (model Aladin)

Na Slovensku, podľa mňa, najlepšia stránka s predpoveďou počasia. Model Aladin ukazuje počasie len na 72 hodín dopredu, ale predpoveď skutočne vychádza na 90%. V celkom prehľadných grafov vidíte po hodinách vývoj teploty, oblačnosť (aj je rozdelená podľa nadmorskej výšky), silu, smer a nárazy vetra, úhrn zrážok a vývoj atmosférického tlaku. Model Aladin je mojou prvou voľbou pri pozeraní počasia, neobsahuje však úplne všetky lokality a je dostupný iba pre Slovensko.

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Toto bolo, podľa mňa a mojich skúseností, 5 najlepších stránok s predpoveďou počasia na horách. Samozrejme, počasie je nevyspytateľné a predpoveď nikdy nebude 100%-ná, preto si treba v horách dávať pozor a sledovať vývoj na oblohe celý čas počas túry. Pre každý prípad je dobré prihodiť do batoha nepremokavú bundu alebo pršiplášť, toľko navyše odnesiete a spoľahlivo ochránia pred dažďom. Tak či onak, tieto aplikácie stoja za vyskúšanie a možno práve vďaka nim nabudúce nezmoknete 😉

Ríša: Animalia, Rod: Turisticus 2

 Ďalších 5 najčastejšie sa vyskytujúcich druhov turistov na Slovensku

Turistika je jedným z najpopulárnejších športov na Slovensku. Na potulkách horami sa stretávajú ľudia z celej krajiny, mladí aj starí a všetci patria do rodu: Turisticus – Turista. Rod je skupina druhov, ktoré zdieľajú určité charakteristiky a správanie, rovnako ako niektorí turistický jedinci v našich horách, a delí sa na druhy. V minulej časti sme si predstavili prvých 5 druhov patriacich do tohto biologického rodu. Keďže rôznych druhov turistov sa v našich horách nachádza viac než požehnane, dnes pokračujeme ďalšími 5 najčastejšie sa vyskytujúcimi:

6. Turista rebel – Turisticus ignorantis

Jedinci tohto druhu sa vyznačujú absolútnym nerešpektovaním pravidiel v národných parkoch a iných chránených oblastiach. Zimná uzávera chodníka? Zákaz kladenia ohňa v 5.stupni ochrany? Koho to zaujíma?! Tento druh si skrátka v prírode robí, čo sa mu zachce a jej ochrana je preň druhoradá. V prípade náhodnej kontroly od Správy národného parku sa daný jedinec správa arogantne a nerešpektuje ani samotný fakt, že porušil pravidlá.

7. Turista geriatrický – Turisticus dôchodcus

Vekový priemer jedincov tohto druhu je 65 a viac. Jednou zo základných charakteristík druhu je tvorenie veľkých skupín, ktoré vyrážajú za krásami prírody spolu. Ide väčšinou o organizované zájazdy, ktorých cieľom sú len ľahko dostupné miesta a vrcholy. Ďalšou vlastnosťou tohto druhu je jeho rozťahovanie po celom turistickom chodníku s absolútne nulovou šancou na obehnutie. Tento druh sa preto takmer vždy nachádza na čele turistickej kolóny, no jeho prítomnosť, vzhľadom na jeho početnosť, zaručuje takmer 100%-nú ochranu pred stretom medveďa, či akejkoľvek inej zveri.

8. Turista „Formula 1“ – Turisticus Schumacheris

Čas na smerníku napr. 1:50 h, turista z tohto rodu to dáva za hodinku. Podchvíľou pozerá na hodinky, potkýňa sa na koreňoch a skalách a stále drží priam vražedné tempo. Vybehne na vrchol, rozhliadne sa, urobí 1-2 fotky a beží nazad. Tieto jedince sú známe obiehaním všetkých ostatných druhov a nenájdete u nich žiadne pomalé vychutnávanie si turistiky.

9. Turista „Boris Kollár“ – Turisticus rodinkáris

Tento druh je veľmi rodinne založený, čo dokazuje aj pri výstupoch po turistických chodníkoch. Väčšinou ide o niekoľko dospelých jedincov a kŕdeľ detí okolo nich, ktoré behajú po celom chodníku. V inom prípade sú dospelé jedince natoľko nadšené z hôr, že svojim ratolestiam nevenujú pozornosť a fakt, že ich deti nemajú energiu na prechod komplet celého hrebeňa Malej Fatry, jednoducho ignorujú. Takéto rodinné výlety potom končia plačom a krikom, ktorý ostatným návštevníkom hôr môže narúšať zážitok z prírody.

10. Turista pindajúci – Turisticus frfľajúcis

A na záver tu máme jeden veľmi veľmi ukecaný druh, ktorý však neustále opakuje tie isté vety a frázy. Už tam budeme? Ako je to ešte ďaleko? Som hladný! Prečo zase do kopcaaa?! Umierááám!.... Jedince tohto druhu spoznáte podľa týchto a im podobných viet, ktoré opakujú s periodickou frekvenciou počas celého výstupu na kopec. Okrem daných zvukových prejavov sú tieto jedince vcelku slušne vybavené na pohyb po horách a navštevujú aj menej známe miesta, len teda pri pohybe s nimi treba mať pevné nervy.

 Tak, to bolo ďalších 5 najčastejšie sa vyskytujúcich druhov Turistov, ktoré môžete stretnúť v našich horách. Našťastie, každým rokom pribúda jedincov Turistu obyčajného a ostatné druhy sú na ústupe. Samozrejme, každý turista občas trošku napodobňuje určité prvky správania z jednotlivých druhov. Podstatné však je, aby sa tieto prvky nestali pravidelnou dlhotrvajúcou súčasťou výletov, pretože niekedy môže dôjsť k ohrozeniu fyzického a psychického zdravia vás a vašich parťákov. Horám zdar a všetko s mierou! 😉

P.S. Článok prosím brať s humorom 😊

Ríša: Animalia, Rod: Turisticus

 5 najčastejšie sa vyskytujúcich druhov turistov na Slovensku

Turistika je jedným z najpopulárnejších športov na Slovensku. Tento fakt nie je prekvapujúci vzhľadom na enormné množstvo prírodných krás, ktoré naša malá krajina ponúka. Na potulkách horami sa stretávajú ľudia z celej krajiny, mladí aj starí a všetci patria do rodu: Turisticus – Turista. Tento rod má niekoľko svojich druhov, alebo teda typov turistov, ktorí sa od ostatných líšia určitými špecifickými poznávacími znakmi. 5 z nich vám predstavím v tomto článku:

1. Turista značkový – Turisticus Mammutis

Tento druh má záľubu v drahom značkovom oblečení a výbave. Jeho príslušníkov spoznáte podľa toho, že má po celom tele symboly Mammuta alebo inej podobne drahej značky. Na rozdiel od Turistu obyčajného tento druh svoju púť po horách končí na najbližšej chate, či stanici lanovky, teda danú drahú výstroj reálne nemá šancu použiť. Absolvovať väčší a náročnejší výstup je už preňho vrcholne nepohodlné. Tento druh sa občas vyznačuje aj zvýšenou aroganciou a myslí si, že mu patrí svet.

2. Turista „Influencer“ – Turisticus Instagramis

Turistu „Influencera“ spoznáte podľa neustále vytiahnutého mobilu, či iného fotografického prístroja. Jeho príslušníci, podobne ako Turisti značkoví, často končia svoje potulky prírodou na miestach, ktoré si nevyžadujú veľký fyzický výkon. Ak ide o jedincov ženského pohlavia, fyzická námaha by predsa pokazila make-up a celá tá príprava pre svojich followerov by bola zbytočná. Tento druh sa taktiež vyznačuje veľkým množstvom rôznych póz pri naháňaní ideálneho záberu. Z každého výletu má Turista „Influencer“ minimálne 150 fotiek a rovnaké množstvo videí.  

3. Turista Český – Turisticus sandalkaris

Tento druh asi netreba nejako extra predstavovať, preslávil sa sám, najmä vo Vysokých Tatrách. Biele ponožky, tielko, sandále, paštiky a rezne s chlebom... to sú všetko staré známe charakteristiky Českých Turistov, ktorí prichádzajú objavovať slovenské hory. Našťastie, takýchto jedincov čoraz viac ubúda a horská služba voči nim nemusí tak často zasahovať.  

4. Turista obyčajný – Turisticus normalis

Turista obyčajný je najrozšírenejším druhom rodu Turisticus. Jeho príslušníci chodia za krásami prírody, užívajú si výstupy na vrcholy a ctia si nepísané pravidlá, ktoré v horách platia. Na túru vyrážajú skoro ráno dobre pripravení a objavujú aj končiny, kde ostatné druhy tak často nezavítajú. Z túry si odnesú vždy krásne zážitky a zopár záberov ako spomienku.

5. Turista „Gordon Ramsey“ – Turisticus gurmanis

A na záver tu máme experta na gastronómiu. Tento druh chodí „Tour de reštaurácie“ a jeho primárnym cieľom nie je objavovanie prírodných krás. Jeho výstup končí vždy v najbližšom bufete, prípadne chate, prípadne čomkoľvek inom, kde predávajú pivo a varia. Objedná si niekoľko chodové menu, najskôr skritizuje ceny (s vysokohorskou prirážkou nepočíta) a postupne aj jedlo. Presne vie, že daný rezeň je nedopečený a guláš nedovarený, no napriek tomu nabudúce príde zas.

To bolo 5 najčastejšie sa vyskytujúcich druhov Turistov, ktoré môžete stretnúť v našich horách.  Do zoznamu by sme mohli zaradiť aj iné, ako Turista geriatrický, či Turista rebel, ale o tých zas niekedy nabudúce.

Časť 2

P.S. Článok prosím brať s humorom 😉

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku - časť 4

 Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich si vyslúžila svoje meno, či už vďaka svojmu špecifickému tvaru alebo vďaka blízkosti obce, od ktorej kopec názov prebral, prípadne názov vznikol úplne iným spôsobom a ťažko sa určuje akým. Najznámejšie názvy vrchov poznajú turisti z celej krajiny. Asi každý už bol na Veľkom Choči, na Veľkom Rozsutci a Kľaku. Tieto sú síce známe, výstup na ne je nádherným zážitkom, ale názov nie je ničím zvláštny. V minulých 3 článkoch som vám predstavila dokopy 15 kopcov, z ktorých väčšina nie je ničím extra zaujímavá, iba svojím menom. Dnes to bude posledná päťka najvtipnejších názvov vrchov, ktoré na Slovensku máme:

16. Štetka

A začneme hneď takýmto skvostom. Kopec s názvom Štetka je vysoký 771 m a nachádza sa medzi obcami Sása a Zaježová pri Zvolene. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale mapa ukazuje niekoľko potenciálnych neznačkovaných trás, ktoré odbočujú z červenej Rudnej magistrály. Z dediny Sása je to na vrchol cca 5,5 km a výstup vám nezaberie ani 2 hodiny. Skutočne by ma zaujímalo ako tento názov vznikol, ak viete, prosím napíšte mi. Tak či onak, kopec s názvom Štetka určite stojí za návštevu!

17. Trtavka

Po Štetke ostaneme na rovnakej nôte, Trtavka na tomto zozname určite nesmie chýbať. Tento kopček má výšku 837 m n.m. a nachádza sa nad dedinou Čierna lehota neďaleko Trenčianskych Teplíc. Oficiálna značka vedie iba do sedla s rovnomenným názvom, ale na samotný vrchol bude treba ísť „off-roadom“ (neznačkovanou lesnou cestou). V tomto prípade mapa žiadnu potenciálnu výstupovú trasu neukazuje, pri výstupe tak bude treba použiť GPS-ku a predrať sa lesom až hore. Aj napriek takýmto problémom si myslím, že kopec s názvom Trtavka stojí za to!

18. Tučkovec

Na západnom Slovensku ešte ostaneme. Kopček s názvom Tučkovec sa nachádza pri Starej Turej a je hodný svojho názvu. Jeho vrchol je totiž hneď vedľa cesty, takže sa hore dostanú bez problémov aj ľudia so zlou fyzickou kondíciou spojenou s nadváhou (prosím, túto poznámku berte s humorom 😉). Tučkovec má výšku 380 m n. m. a tesne pod ním prechádza modrá značka vedúca do dediny Lubina. Odtiaľ je to na vrchol maximálne 100 m, ale na mape žiadny chodník nie je, takže si ho budete musieť nájsť.

19. Žabí kôň

Vysoké Tatry musia mať taktiež svojho zástupcu! Žabí kôň patrí medzi moje obľúbené názvy, pretože naozaj netuším, ako niekto dokázal spojiť žabu s koňom a pomenovať tak tatranský štít. Žabí kôň má výšku 2291 m n.m. a nachádza sa nad Mengusovskou dolinou. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale výstup naň je možný horolezeckým štýlom, prípadne s horským vodcom. Žabí kôň má svoj špecifický tvar  a výstup naň sa považuje za „horolezeckú maturitu“ vo Vysokých Tatrách.

20. Žabinec

A sme na konci tohto siahodlhého vtipného zoznamu. Pri žabách ešte ostaneme a po Žabom koni prichádza Žabinec. Tento kopček má výšku 382 m n.m. a nachádza sa pri dedine Čabradský Vrbovok neďaleko Veľkého Krtíša. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale popod prechádza modrá značka vedúca na hrad Čabraď. Z tejto značky odbočujú aj potenciálne výstupové trasy. Z dediny vás pri výstupe čaká trasa dlhá okolo 5 km a prejdete ju za 1,5 h.

Žabinec uzatvára poslednú päťku najvtipnejších názvov kopcov na Slovensku a tým aj celý tento zoznam. Dokopy som vám predstavila 20 vrchov, ktorých názov vám určite vyčarí úsmev na tvári. Niektoré kopce boli prístupné po značke, iné len po neznačkovaných lesných cestách a niektoré, bohužiaľ, prístupné nie sú. Aj tak si myslím, že z tohto zoznamu si každý dokáže vybrať svoj prípadný najbližší turistický cieľ. Dúfam, že ste sa na názvoch pobavili a aký je váš najvtipnejší názov vrchu na Slovensku? Dajte mi vedieť v komentároch.

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku – časť 3

 Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich dostala svoje meno. Niektoré sú známe, iné sú naozaj vtipné a medzi ostatnými naozaj vynikajú. V minulých dvoch častiach som vám predstavila už dokopy 10 kopcov, ktorých názvy spadajú do kategórie „výnimočne zábavné.“ Dnes pokračujeme v hitparáde najvtipnejších názvov kopcov na Slovensku a predstavíme si opäť 5 skutočných skvostov horského názvoslovia:

11. Prostredník

Tento názov sa dá pochopiť dvojako: prvý spôsob - kopec niekde medzi 2 miestami alebo druhý spôsob – myslím, že tento o niečo vulgárnejší netreba vysvetľovať. Každopádne, ako tento názov vznikol, ostáva záhadou. Prostredník je kopček s výškou 403 m n.m. a nachádza sa v Malých Karpatoch neďaleko obce Píla. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna trasa, ale mapa ukazuje niekoľko potenciálnych výstupových chodníkov. Najbližšie pod kopcom prechádza modrá značka z obce Píla na Zochovu chatu. Po tejto značke sa dá prísť až po smerník Papiernička, odkiaľ vám ostávajú na vrchol necelé 3 km. Myslím, že kopec s názvom Prostredník stojí za návštevu!

12. Sakrakopec

V Malých Karpatoch ešte ostaneme, nasleduje kopček s parádnym názvom popisujúcim s veľkou pravdepodobnosťou výstupovú trasu. Kopec s názvom Sakrakopec sa nachádza neďaleko Bieleho krížu a tesne pod vrcholom prechádza zelená značka. Podľa mapy však pri výstupe na tento 446 m vysoký kopček asi veľmi nadávať nebudete. Z Bieleho kríža je to na vrchol cca 1,5 km a pokiaľ viete, či názov odpovedá realite a máme pri výstupe očakávať výrazy „sakra“ a „kopec!“, dajte mi prosím vedieť.

13. Somár

Do tretice Malé Karpaty! Toto pohoria sa začína ukazovať ako jedno s najhustejšie sa vyskytujúcimi vtipnými názvami. Somár je vrchol s výškou 649 m n.m. a nachádza sa medzi Tromi kamennými kopcami a Kozím chrbtom na červenej Ceste hrdinov SNP. Výstup nie je veľmi náročný a naozaj by ma zaujímalo, koho čo viedlo k tomu, aby dal kopcu meno Somár. Tak či onak, myslím, že stojí za návštevu! A nabudúce, keď vás niekto nahnevá, nemusíte mu nadávať, len mu ukážte fotku z tohto kopca s odkazom „toto si ty“ 😉.

14. Suchár

Po Somárovi tu máme podobne využiteľný názov kopca. Suchár s výškou 523 m n.m. sa nachádza na východe Slovenska neďaleko dediny Adidovce pri Humennom. Na vrchol nevedie žiadna značkovaná trasa, ale na mape jedna potenciálna výstupová trasa zakreslená je. Z dediny Adidovce je to na vrchol cca 7 km a výstup zaberie necelé 2h.

15. Sviniarky

Dnešný článok ukončíme jedným kopcom na Orave s naozaj pekným názvom. Sviniarky majú výšku 879 m n.m. a nachádzajú sa nad dedinou Zákamenné neďaleko Námestova. Na vrchol nevedie oficiálna značkovaná trasa, ale opäť tu jedna potenciálna výstupová cesta je. Z miesta, kde z dediny Zákamenné odbočuje lesná cesta vedúca na vrchol, vás čaká len okolo 2,5 km na tento trávnatý otvorený vrchol s celkom pekným výhľadom a ešte krajším názvom.

Sviniarkami pre dnešok končíme. V tomto článku som pokračovala v predstavovaní kopcov s najvtipnejšími názvami na Slovensku. Na všetky zo spomínaných vrchov sa dá bez problémov dostať, hoci pri tých neznačkovaných sa zíde mapa. Keďže vrchov a pahorkov máme doma požehnane, hitparáda ešte nekončí! Celú série ukončíme až nabudúce poslednou päťkou vrchov s najvtipnejšími názvami na Slovensku, tešiť sa môžete na Štetku, Trtavku, či Tučkovec!  

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku – časť 2

 Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich dostala svoje meno. Niekedy sa dá určiť, ako názov vznikol, no inokedy je to nemožné. Toto sa týka najmä mien vrcholov, nad ktorými sa človek pousmeje a začne mu vŕtať v hlave: ako, čo viedlo ľudí dať tomu takýto názov? Medzi všetkými tými názvami niektoré naozaj vynikajú. Dnes pokračujeme v hitparáde najvtipnejších názvovo kopcov na Slovensku a predstavíme si ďalšiu skvostnú päťku:

6.       Chujavy

A začneme hneď zhurta! Chujavy sú presne jedným z tých názvov, ktoré si nikto netrúfne tipnúť, ako vznikol. Tento kopec má výšku 903 m n.m. a nachádza sa nad dedinou Žiar pod Západnými Tatrami. Na vrchol nevedie žiadna oficiálna značka, ale kúsok pod ním prechádza cyklotrasa. Z ústia Žiarskej doliny sa po nej treba vrátiť asi 1,5 km a podľa mapy odbočiť na vrchol Chujáv. Výstup to v žiadnom prípade nebude krkolomný a myslím, že kopec s takýmto názvom stojí za návštevu!

7.       Konské hlavy

Pri dnešnom kopci č. 2 a kreativite medze nekladú. Konské hlavy sú sám o sebe zaujímavý názov, ktorý je však ešte spestrený originálnym nápadom. Pri rovnomennom smerníku v Malých Karpatoch neďaleko Pezinskej baby sa nachádzajú 3 plastové masky v tvare konských hláv napichnuté na drevených tyčkách. Celkovo je dané miesto hneď na prvý pohľad veľmi vtipné (pri prechode Cesty SNP som tam takmer umrela od smiechu, spravilo mi to deň!). Konské hlavy majú výšku 653 m n.m. a na samotný vrchol značka nevedie, červená Cesta hrdinov SNP prechádza pár metrov vedľa a je na nej umiestnený aj spomínaný smerník. Na mape je nakreslený chodníček, ktorým sa dá na vrchol dostať, ale myslím, že v tomto prípade úplne stačí fotka s 3 plastovými koňmi pri smerníku.

8.       Krčma

Myslím, že tento názov vedie v celej hitparáde! Tento kopček nachádzajúci sa medzi dedinami Držkovce a Licince na juhozápade Slovenska je ideálnym kandidátom na strávenie piatkového alebo sobotňajšieho večera. Krčma má výšku 285 m n.m. a nevedie cez vrchol žiadna oficiálna značkovaná trasa. Podľa mapy neďaleko prechádza poľná cesta a s pomocou GPS-ky vrchol už nejako nájdete. Výstup z dediny Licince je pohodový, dlhý približne 3 km. Takže, páni, pokiaľ máte doma problémy, že chodíte po nociach domov z krčmy, nabudúce treba ukázať fotku z tohto kopca 😉

9.       Kurence

Na tomto kopci asi kedysi chovali sliepky, inak mi ten názov nedáva zmysel. Kurence s výškou 1264 m n.m. sa nachádzajú v Nízkych Tatrách nad Demänovskou dolinou a popod vrchol vedie žltá značka do Iľanovského sedla. Na mape nie je vyznačený chodník odbočujúci úplne hore na kopec a v národnom parku by sa mimo chodníkov chodiť nemalo, preto sa zrejme budete musieť uspokojiť s výstupom tesne pod samotný vrchol Kureniec.

10.       Pipitka

A sme na konci dnešného zoznamu. Ako posledný ostáva kopec s názvom Pipitka. Tento názov je skutočne skvostný! Pipitka s výškou 1225 m n.m. je vrchol vo Volovských vrchoch nachádzajúci sa neďaleko Úhornianskeho sedla. Úbočím prechádza z 2 strán červená Cesta hrdinov SNP, ale samotný vrchol treba odbočiť na neznačkovaný chodníček. Výstup od Úhornianskeho sedla vám zaberie približne 1:30 h, no tesne pod vrcholom si treba dávať pozor, aby ste trafili správny chodník. Pri mojom prechode Cesty hrdinov SNP, som tam poctivo blúdila takmer polhodinu, takže mapa sa vám zíde.

Tak, na dnes je to všetko. V tomto článku som pokračovala v predstavovaní kopcov s najvtipnejšími názvami na Slovensku. Na všetky okrem Kureniec ležiacich v národnom parku sa bez problémov dostanete. Keďže vrchov a pahorkov máme doma požehnane, hitparáda ani zďaleka nekončí! Nabudúce pokračujeme okrem iného aj Somárom, Suchárom a Prostredníkom!  

Najvtipnejšie názvy vrchov na Slovensku - časť 1

Na Slovensku máme niekoľko tisíc vrcholov a pahorkov. Ako čas plynul, väčšina z nich si vyslúžila svoje meno, či už vďaka svojmu špecifickému tvaru (krivý Kriváň, Vysoké Skalky ako skalnatý najvyšší vrch Pienin, atď.), alebo vďaka blízkosti obce, od ktorej kopec názov prebral (napr. Štrba a Štrbský štít), prípadne názov vznikol úplne iným spôsobom a ťažko sa určuje akým. Najznámejšie názvy vrchov poznajú turisti z celej krajiny. Asi každý už bol na Veľkom Choči, na Veľkom Rozsutci a Kľaku. Tieto sú síce známe, výstup na ne je nádherným zážitkom, ale názov nie je ničím zvláštny. Doma máme aj oveľa zaujímavejšie a skvostnejšie pomenovania pre vrcholy hôr a v dnešnom článku vám takých 5 predstavím:  

1. Človekovo

Človekovo je kopec s výškou 845 m n.m. a nachádza sa neďaleko Zvolena. Cez vrchol prechádza zelená značka vedúca zo Zvolena do Vígľašskej Huty. Najkratší výstup je z Vígľašskej Huty, trvá cca 2 hodiny a prejdete niečo okolo 6 km. Netuším, kto vymyslel tento názov, ale Človekovo je naozaj originálne!

2. Hlúpy

Hlúpy je vrch s výškou 2061 m n.m. a nachádza sa v Belianskych Tatrách nad Vyšným Kopským sedlom. Na vrchol nevedie žiadna turistická značka a v rámci pravidiel pohybu v TANAP-e platí pre obyčajných turistov zákaz pohybu. Aj keď sa na tento kopec neodstanete, jeho názov určite patrí medzi tie najkurióznejšie na Slovensku. Naozaj by ma zaujímalo, čo viedlo ľudí pomenovať kopec ako Hlúpy... Ak viete, dajte mi prosím vedieť do komentáru.

3. Hnusné

Po Hlúpom tu máme ďalší parádny kopček, tentoraz je to Hnusné. Odkiaľ sa nabral tento názov, môžeme naozaj len hádať. Hnusné má výšku 750 m n.m. a nachádza sa neďaleko Brezna. Výstup na vrchol hnusný určite nebude. Síce sem nevedie žiadna turistická značka, no prechádza tadiaľto niekoľko lesných ciest a popod kopec vedie zopár cyklotrás. Myslím, že kopec s názvom Hnusné stojí za návštevu!

4. Hoblík

Tomuto kopce asi dali názov stolári. Hoblíky sa v obyčajnom živote používa pri úprave dreva a prečo dostal kopec takýto názov je skutočne záhada. Kopec sa nachádza v Lúčanskej Malej Fatre neďaleko dediny Višňové a má výšku 933 m n.m. Aj keď nedosahuje výšku hlavného hrebeňa pohoria, ponúka naozaj pekné výhľady po  okolí. Na vrchol nevedie značkovaná trasa, ale chodník na mape zakreslený je. Pri výstupe na Hoblík sa pripravte na slušný výkon, trasa je krátka, ale strmá.

5. Holíš

Holíš? Áno alebo nie? Túto otázku si položí väčšina turistov so zmyslom pre humor, keď natrafia na názov tohto kopca. Odpoveď na ňu aj s celkovým kontextom (predstavte si pod tým, čo chcete...) už nechám na každom čitateľovi. Tento kopček s výškou 533 m n.m. sa nachádza nad Nosickou priehradou a z Nosíc vedie na vrchol modrá turistická značka. Výstup na tento kopec so priam skvostným názvom vám zaberie niečo cez hodinu a prejdete necelé 4 km.

V tomto článku som vám predstavila prvých 5 vrcholov s najvtipnejšími názvami na Slovensku. Okrem Hlúpeho sú všetky dostupné po turistickom chodníku, a tak sa môžu stať vašimi najbližšími turistickými destináciami. Zoznam ani zďaleka nekončí! Chujavy, Konské hlavy či Kurence... o týchto a ďalších zase nabudúce.

Najstrmšie kopca Slovenska - časť 3: Tatry

           Naše malé Slovensko sa môže pýšiť veľkým množstvom turistických trás zdolávajúcich nespočetne veľa vrcholov po celej krajine. Každý výstup je fyzicky náročný, no nájdu sa aj také, ktoré spadajú do kategórie „extrém“. V minulých 2 častiach som predstavila dokopy 10 výstupov, ktoré do danej kategórie jednoznačne zapadajú, ale zámerne som sa pri výbere vyhla 2 pohoriam. Tatry a Nízke Tatry si zaslúžia vlastný článok, pretože strmých kopcov tu nájdeme viac než dosť. 1 zástupcu majú Nízke, Vysoké a Belianske Tatry a 2 zástupcov Západné Tatry:  

5.Veľká Vápenica

     Veľká Vápenica s výškou 1691 m n.m. je vrch vo východnej časti Nízkych Tatier a prechádza ním červenou značená Cesta hrdinov SNP. Výstup je možný buď zo sedla Priehybka alebo z opačnej strany zo sedla Priehyba. Druhé menované sedlo je najnižšie položené v Nízkych Tatrách a presne tento úsek má miesto na tomto zozname. Priehyba má nadmorskú výšku len necelých 1200 m n.m., takže pokiaľ chcete zdolať Veľkú Vápenicu, potrebujete vyliezť cca 500 m. Trasa na vrchol je dlhá niečo cez 2 km a dá vám poriadne zabrať. Tesne od Priehyby sklon nie je až taký strašný, ale ako stúpate ďalej, rýchlo sa zvyšuje a ku koncu už zaručene budete počítať každú kvapku potu a pýtať sa samých seba: prečo som sa sem trepal?! Keď však úspešne dobojujete výstup až na vrchol, odmenou vám budú krásne výhľady na Vysoké, Západné a časť hrebeňa Nízkych Tatier.

Časť výhľadu z Veľkej Vápenice.

4. Hrubý vrch z Jamníckej doliny

Hrubý vrch s výškou 2137 m n.m. je vrch v Západných Tatrách a nachádza sa medzi Jamníckou a Račkovou dolinou v závere hrebeňa Otrhancov. Je prístupný zo všetkých spomínaných lokalít po turistických značkách. Najstrmší úsek je v závere Jamníckej doliny, konkrétne od Rázcestia pod Smrekom. Odtiaľto vás čaká trasa dlhá 2,5 km, na ktorej musíte zdolať prevýšenie viac než 800 m. Tomuto sa vraví slušný kopček! Ak však zatnete zuby a vrchol zdoláte, odmenou vám budú perfektné pohľady na Západné Tatry.

Hrubý vrch (požičané z Wikipédie)

3.Ostrý Roháč

Druhý zástupca zo Západných Tatier je Ostrý Roháč s výškou 2088 m n.m. Nachádza sa v hrebeni Roháčov medzi Plačlivým a Volovcom, ktoré sa týčia nad Roháčskou a Smutnou dolinou. Vrchol Ostrého Roháča je prístupný po červenej značke vedúcej celým hrebeňom. Najstrmším úsekom je asi pol kilometra dlhá trasa z Jamníckeho sedla, kde prekonáte prevýšenie okolo 260 m. Okrem fyzickej náročnosti sa na Ostrom Roháči pridáva aj psychická, pretože chodník prechádza niekoľkými riadne exponovanými miestami a pokiaľ trpíte čo i len miernym strachom z výšok, tento kopec vám neodporúčam navštíviť. Vrchol tak ponúka okrem krásnych pohľadov na doliny pod ním a okolité štíty Západných Tatier aj slušnú dávku adrenalínového vyžitia.   

Z Jamníckeho sedla na Ostrý Roháč.

2.Široké sedlo

 Široké sedlo je vo výške 1825 m n.m. a nachádza sa v Belianskych Tatrách, presnejšie medzi Hlúpym a Ždiarskou Vidlou.. Vedie ním jediný oficiálne značený chodník, ktorý prechádza cez Belianske Tatry. Výstup vedie Monkovou dolinou a na druhej strane trasa klesá cez Kopské sedlo až k Veľkému Bielemu plesu. Najstrmšou časťou trasy je záverečné stúpanie na konci Monkovej doliny, kde na vzdialenosti 2 km prekonáte prevýšenie viac než 660 metrov. Pripravte sa teda na veľmi výživný výstup spojený s konštantným nadávaním, ale aj peknými výhľadmi na tatranské štíty.

Široké sedlo (požičané z Wikipédie)

1.Priečne sedlo

Na záver ostáva jeden kopec vo Vysokých Tatrách. Priečne sedlo s výškou 2352 m n.m. je považované za najnáročnejšiu turistickú trasu v slovenskej časti Tatier. Nachádza sa medzi Veľkou a Malou Studenou dolinou a vedie ním žltou značený chodník. Výstup sa dá spraviť z oboch strán, hoci väčšina turistov preferuje začiatok na Téryho chate v Malej Studenej doline. Najstrmší úsek v tomto smere je od Rázcestia pod Sedielkom, kde treba na vzdialenosti 0,5 km prekonať prevýšenie viac než 200 m. K tomu prirátajte fakt, že minimálne polovica daného úseku  je istená reťazami, a máte postarané o kvalitný fyzicky náročný adrenalínový zážitok. Priečne sedlo vás po zdolaní všetkých reťazí prekvapí naozaj peknými pohľadmi na obe doliny a okolité štíty.

Po reťaziach do Priečneho sedla.

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

        A sme naozaj na konci. Dnes to bolo 5 najstrmších výstupov, ktoré sa dajú nájsť v našich 2 najvyšších pohoriach. Dokopy som predstavila 15 skutočne prudkých turistických chodníkov, ktoré zaručene preveria vaše fyzické a psychické schopnosti. Väčšina z nich je však odmenená výhľadmi, a tak zdolať tie výškové metre určite stojí za to! Ak ste si ani doteraz nenašli v článku svojho favorita, dajte mi vedieť do komentáru, ktorý to je. Horám zdar a prajem úspešné zdolávanie turistických výziev!