Výstup: 5.2.2020
Náročnosť: Ľahká túra, ktorá zaberie cca pol dňa s možnosťou ešte kratšej varianty, pokiaľ na Chatu pod Inovcom prídete autom
Najvyšším vrcholom pohoria je
Inovec s výškou 1042 m n.m. Považský Inovec parí do Vnútorných Západných Karpát, presnejšie do Fatransko-tatranskej oblasti a nachádza sa na západe
Slovenska blízko pri Trenčíne. Ide o jadrové pohorie, ktoré susedí so Strážovskými vrchmi, Považským podolím a Podunajskou pahorkatinou. Cez pohorie prechádza medzinárodná
diaľková trasa E8. Kúsok pod vrcholom je aj chata, ktorú sme pri našom výstupe taktiež
navštívili
 |
| Inovec 1042 m n.m. |
Vyrazili sme ráno v počte 2 ks (ja a otec) cca 8:30
z Mníchovej Lehoty. Vedú odtiaľ na chatu 2 značky: červená E8
a zelená. Rozhodli sme sa, že hore pôjdeme jednou a nazad vyskúšame
druhú. Začali sme zelenou. Chvíľku sme prechádzali lesom po kamennej parádnej
ceste, potom sme prešli okolo zopár chatiek. Počasie nebolo najlepšie, pod mrakom, no na február celkom teplo. Pokračovali dolinou mierne do
kopca, no potom prudko stúpali cez polom. Od chatiek sa cesta zmenila na obyčajný
lesný chodník. Značka sa neskôr križovala s cyklotrasou, čo bola asfaltová
cesta vedúca až na Chatu pod Inovcom. Táto voľba bola to síce o niečo
dlhšia ako keby sme išli po značke, ale za to pohodlnejšia. Niečo po 10-tej sme dorazili ku chate. Tá nás celkom prekvapila, na fotkách na internete vyzerala oveľa menšia. Z Mníchovej Lehoty je to na
Inoveckú chatu 1:40h, nám sa podarilo o pár minút skrátiť. Nezdržiavali sme sa dlho, povedali sme si, že najskôr zdoláme vrchol, potom to zakotvíme na kapustnici s Kofolou.
 |
| Začíname túru aj s Darth Vaderom. |
Od chaty značka pokračovala
pár metrov po zjavne bývalej zjazdovke, potom zahla do lesa a pokračovala
traverzom skoro okolo celého vrcholu. Chodník bol riadne ľadový, no nakoniec
sme dorazili na vrchol bez pádu. Našli sme pekný turistický prístrešok
a aj rozhľadňu. Nečakali sme odtiaľ bohvie aký výhľad, najmä kvôli počasiu. Po občerstvení (rozumej zmrznuté chleby s klobásou) sme sa rozhodli, že na tú rozhľadňu predsa len vylezieme. Oplatilo sa. Výhľad zhora bol naozaj parádny, ešte aj počasie sa
umúdrilo, aj slniečko vykuklo spoza mrakov. Od chaty nám to na vrchol 45 minút.
 |
| Počasie sa umúdruje |
Na kopci sme sa nezdržiavali dlho, vidina obeda na chate bola až príliš lákavá. Ešte sme si pokecali s ďalšími turistami, ktorí dorazili hore, pofotili sme sa a zahájili zostup. Po značke sme však nešli, pretože to by bol jeden
prudký ľadový tobogán, bez mačiek 0 bodov. Miesto toho sme to zbehli po tej
bývalej zjazdovke. Táto možnosť bola aj oveľa kratšia, hoci prudšia, no dole
kopcom nám to nevadilo. Počasie sa medzitým riadne zlepšilo, tak sme si užívali lúče zimného štrbavého slnka na tvárach. Dorazili sme na chatu, dali si obed (kapustnicu na naše
sklamanie nemali, ale tá Kofola bola) a vykročili tentoraz po červenej smerom do dediny.
Značka nás viedla nekonečne dlho po vrstevnici a stále po rovnakom širokom chodníku cez les. Výhľady už neboli žiadne, tak sme len monotónne nahodili slušné tempo a kráčali dolu. Klesanie prišlo až ku koncu
a nebyť paličiek, kolená by boleli. Po 1:15h od chaty sme došli
k autu.
 |
| Smerník na vrchole Inovca. |
Celá túra aj s obedom na chate a rozhľadňou na vrchole
nám zabrala cca 5h, pokiaľ sa ku chate vyveziete autom, zaberie to asi 1:30h
otočiť to na vrchol a nazad. Výstup bol naozaj jednoduchý a bez problémov ho zvládne hocikto s aspoň miernou kondičkou. Od chaty je to doslova prechádzka a výhľad z rozhľadne na vrchole naozaj odporúčam.
 |
| Pohľad z rozhľadne na vrchole Inovca. |
