Výstup: 19.8.2020
Biele Karpaty sa nachádzajú na západnom Slovensku na
hraniciach s Českou Republikou. Ich najvyšším vrcholom je Veľká Javorina s výškou
970 m n.m. Štátna hranica prechádza priamo cez vrchol, ktorý je spoznateľný už
z diaľky, vďaka vysielaču. Pod vrcholom je známa Holubyho chata, kde sa dá
prespať, či len občerstviť Kofolou a rezňom s hranolkami. Nachádza sa
neďaleko Myjavy a Starej Turej, v oboch mestách začínajú možné
výstupové trasy.
Veľká Javorina je prístupná z oboch štátov. Od nás je možnosť ísť po žltej
zo Starej Turej, po modrej z dediny Lubina pár kilometrov vedľa, alebo z Myjavy
po Ceste hrdinov SNP. Na modrú sa dá napojiť aj v Cetune, táto trasa je
podľa mapy najkratšia – dĺžka len niečo cez 2h a 6 km smerom hore. Pri
ostatných možnostiach ide o dlhú túru trvajúcu cca 3 hodiny len na kopec.
 |
| Pohľad z Veľkej Javoriny. Fotka požičaná z archívu - moje boli len hmla. |
Ja som vrchol zdolala pri prechode Cesty hrdinov SNP a zvolila som
prístup od našich susedov z Česka. Začiatok túry je možné zvoliť na
hlavnej ceste pri smerníku Javořina, bus, alebo pár kilometrov ďalej na
parkovisku pri Kammennej Boude. Toto sú krátke varianty, môj SNP-čkarsky deň
začal o cca 15 km skôr v Lopeníku. Bol to môj 26. deň putovania z Dukly
na Devín a detailný priebeh výstupu som opísala tu. Pridávam teda len zhrnutie
danej etapy:
Z Lopeníku som vyrazila okolo 7:15 a rýchlo došla nazad na
červenú. Vonku okolo mňa hustá hmla, videla som tak na 20 metrov pred seba.
Nahodím rýchle tempo a po širokej lesnej ceste zdolávam jeden kilometer za
druhým. Postupne prechádzam okolo pár smerníkov, vystraším jedného diviaka a pri
jednej rozhľadni si dávam na chvíľu pauzu. Les sa striedal s lúkami a mohol
by byť fakt pekný pohľad dole do údolia, pokiaľ by nebola okolo mňa tá hustá
škaredá hmla.
Po prestávke pokračujem ďalej. Mierne poblúdim na jednom úseku na zvážnici, ale úspešne dorazím na hlavnú cestu. Odtiaľ sa ide po širokej udupanej lesnej ceste až ku Kamennej boude, kde je jedno veľké stavenisko, preto sa odtiaľ čo najrýchlejšie bežím schovať opäť do lesa. SNP- čkarska červená sa odpojí z cesty a začnem stúpať priamo hore na kopec. Tu je výstup prudší, doteraz to bola pohodička s prevýšením minimálnym. Držím stále dobré tempo, míňam ešte jeden smerník a čoskoro sa vynorím z lesa pri cieľovej „rovinke“. Posledný úsek ku vysielaču, ktorý zbadám, až keď som tesne pri ňom, je najprudší.
Vzhľadom na „prekrásne“ výhľady si len odfotím hmlu a zbehnem na
Holubyho chatu na obed. Následne sa vraciam nazad na hrebeň a polobehom po
štátnej hranici, ktorú značka kopíruje, prichádzam ku Dibrovovmu pamätníku.
Odtiaľ ma čaká posledný dnešný výstup na Čupec, ktorý je však krátky. Celú túru
ukončím siahodlhým zostupom z hrebeňa až na Myjavu, kde etapu ukončím.
