Výstup: 5.6.2021
Šíp je celkom výrazný
vrchol nachádzajúci sa na hranici Malej a Veľkej Fatry. Týči sa nad dedinou
Stankovany a je prístupný po žltej značke. Je to presne jeden z tých kopcov,
okolo ktorých som prešla XY-krát a vždy som si povedala, že už sa tam
konečne musím dostať. Začiatkom júna, keď som mala konečne po skúškach, bolo
nutné konečne vypadnúť na túru s výhľadmi. Šíp sa ukázal ako ideálny cieľ –
krátky výstup, takže netreba skoro vstávať a sú odtiaľ parádne výhľady.
Niečo po 9:30 vyrážame v počte 2 ks zo Stankovian po žltej značke. Prechádzame cez dedinu a hneď na prvej križovatke dobiehame skupinu turistov.
„Na Šíp?“ opýtajú sa.
„Áno,“ odvetíme.
„A viete kadiaľ?“
„Hore, nie rovno, je tu aj šípka.“
„Aha...“
Aj napriek veľkej drevenej
šípke určujúcej smer do kopca nám turisti neveria a ďalej skúmajú mapu na
mobiloch. Keď vidia, že my si bez problémov vykračujeme do kopca, nedá im to a nasledujú
nás. Inak by tam stáli ešte asi riadne dlho... Nevadí, zachránení turisti pred
blúdením dnes odfajknutí a môžeme ísť ďalej.
Na
vrchole kopca sa asfaltová cesta z dediny končí a nahrádza ju
kamenisto-blatová zvážnica. Ráno ešte stihlo popršať a vzhľadom na
neustálu prítomnosť nízkej oblačnosti rátame s tým, že dnes dôjdeme domov
mokrí a zablatení ako prasiatka. Našťastie, blata na ceste nie je veľa,
tak dúfame, že to dnes nebude až také zlé...
Značka
si drží stále rovnaký sklon stúpania. Ideme v lese, kopec nie je nejako
extra strmý, len pár úsekov nám dáva viac zabrať. Prechádzame cez potok a Škútovou
dolinou šliapeme stále vyššie, až sa vynoríme na okraji lesa cca 200 m od Žaškovského
sedla. Zdolávame posledné výškové metre a z lúky sa nám naskytajú
prvé výhľady. Oblaky sa mierne zdvihli, takže čo-to vidíme, hoci opar je stále
hustý. Smerník nachádzame o kúsok vyššie na pri okraji lúky a vedľa neho je pár
lavičiek s prístreškom. Ideálne miesto na prvú prestávku a chleby s klobásou.
 |
| Lúka v Žaškovskom sedle. |
Nesedíme
dlho, chcem stihnúť skorší vlak domov. Podľa mapy prichádza úsek, kde sa
skutočne zapotíme. Vchádzame opäť do lesa po úzkom chodníku, na ktorom sa
slušne šmýka a hneď pociťujeme oveľa strmší sklon svahu. Zdoláme nejaké
výškové metre a jééj! Asi 50 metrov je rovinka!
Bohužiaľ,
radosť netrvá dlho a kopec sa vráti. Poctivo umieram do kopca. Našťastie
sa ide celý čas v tieni stromov, pretože začína pripekať. Les okolo nie je
až taký hustý, no sme radi, že je aspoň nejaký. Míňame niekoľko skalných
útvarov a prichádzame na jednu vyhliadku. Spravíme zopár fotiek, ale inak
nezastavujeme. Po nej prichádza najstrmší úsek.
 |
| Chodník bol občas riadne strmý a šmykľavý. |
Les
je tu riedky, takže slnko sa bez problémov prederie medzi stromami a páli nám
na hlavu. Chodník sa už stihol vysušiť a máme čo robiť, aby sme sa
neprizabili na suchej sypkej hline a štrku. Podchvíľou pozerám mapu a výškomer
na hodinkách, no obe sú nejaké zblbnuté. Zdá sa mi, že sa vôbec neblížim k cieľu.
Chytajú ma mierne nervy z toho strmého kopca, no viem, že už naozaj
nemôžeme byť ďaleko.
Na
vrchole Šípu je okraj lesa, z ktorého keď sa človek vynorí, je
najšťastnejším na svete. Vrchol je celkom malý, nezmestí sa sem nejako extra
veľa turistov. Je tu však lavička hneď vedľa smerníka a skutočne skvostný
výhľad aj pri nie úplne dokonalom našom počasí. Veľkú Fatru, Veľký Choč a meander Váhu
pri Kraľovanoch máme na dlani. Z Nízkych Tatier vidieť iba zopár vrcholkov,
ostatné pohoria sú v opare. Najhorší výstup je za nami, preto si pri dobrom
turistickom obede užívame zaslúženú prestávku.
 |
| Výhľad zo Šípu. |
Po
obede je čas pokračovať. Žltá nás vedie ďalej smer Zadný Šíp. Ide sa okrajom
lesa, občas musíme prejsť po skalách a zdolávame aj Šípsku úžinu. Chodník pripomína
klasickú hrebeňovku – trošku dole, trošku hore a opakovať. Výhľady sú na
pár miestach tiež a niektoré skalné útvary taktiež môžu byť.
 |
| Skalný útvar Šípska úžina. |
Zadný
Šíp pripomína ten obyčajný. Len, tu sa nachádza veľký železný kríž, ktorý
vidieť aj zdola z cesty a vďaka tomu sa vrchol Šípu dá tak ľahko
spoznať. Tu nestojíme dlho, len spravíme pár fotiek a dáme sa zostupovať.
Výstup bol náročný, no zostup je úplne peklo...
 |
| Výhľad zo Zadného Šípu. |
Chodníček
vedie lesom a neskutočne sa na ňom šmýka. Po sypkej hline zmiešanej so
štrkom treba poctivo vážiť každý krok. Zostup do osady Podšíp je jeden z najstrmších,
aké som kedy išla. Kolená už v polovici cesty začínajú plakať a musíme
si spraviť ďalšiu prestávku. Do toho treba prekročiť niekoľko popadaných
stromov a na pár miestach sa vyhnúť blatu. Už chápem, prečo Šíp mnohí
považujú za jeden z najstrmších kopcov na Slovensku.
Tesne
pred Podšípom sa sklon svahu poriadne zníži a kolená si môžu konečne
vydýchnuť. Les okolo zhustol a pri chatách už vychádzame z celkom slušnej
džungle. Osada je na lúke s parádnym výhľadom na okolie. V pozadí dominujú
vrcholy Veľkého Rozsutca, Osnice a Stohu. Na chvíľku si sadneme na lavičky
pri smerníkoch a spravíme nejaké fotky. 35°C nás však rýchlo presvedčí, že
treba pokračovať.
 |
| Panoráma Malej Fatry z Podšípu. |
Prechádzame
popri ohradách s kravami na opačný koniec lúky a vítame tieň lesa. Klesáme
ďalej, na pár miestach sú čistinky, ktoré taktiež ponúkajú krásny pohľad na
Stoh. Väčšinu tohto záverečného zostupového úseku sme však zavretý pod korunami
stromov. Až tesne pres mostom cez Oravu nás značka vedie po okraji lúky.
Spomínaný most má už najlepšie časy dávno za sebou a diery v podlahe vyžraté
od hrdze nás presvedčia, aby sme sa čo najrýchlejšie dostali na druhú stranu.
Myslím, že tento most by už naozaj súrne potreboval „upgrade“.
 |
| Most neďaleko stanice Kraľovany - zastávka by už naozaj potreboval rekonštrukciu. |
Za
mostom nás čakajú posledné metre a túru ukončujeme na stanici Kraľovany – zastávka. O polhodinu sa zvezieme do Kraľovian, kde náš plánovaný krátky
sobotný výlet dostane nečakaný zvrat. V dôsledku nehody na trati v Ľubochni
si užijeme cca 3 hodinový pobyt na miestnej stanici a domov dôjdeme s meškaním
vlaku 176 minút... Aspoň, že tam bola krčma.
Výstup
na Šíp je jeden z tých kratších a dá sa stihnúť bez problémov za pol
dňa. Zo Stankovian bol strmý, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Z Podšípu
by sa mi hore naozaj ísť nechcelo, ale ak by niekto chcel riadnu makačku, je to
priam ideálne! Po výstupe vám vrchol ponúkne výhľady, pre ktoré ho stojí za to
absolvovať! Celá túra nám trvala cca 5,5 hodiny aj so všetkými pauzami a prešli
sme 16 km.
Viac z Veľkej Fatry a Stredného Slovenska
