Veľké Biele pleso a Zelené pleso

 Výstup: 22.2.2020

Od minulého roka som pokukovala po trase vedúcej na Veľké Biele pleso. Podľa mapy sa dá spraviť pekný okruh. Na Zelenom plese som už bola niekoľkokrát a, keďže je uzávera, hlásia naozaj prekrásne počasie, padlo rozhodnutie túto trasu konečne prejsť. Veľké Biele pleso sa nachádza na východe Vysokých Tatier vo výške 1612 m n.m. a vedie k nemu modrá značka z doliny Bielej vody a aj červená Tatranská magistrála.

Ráno pred 7:00 sadám na vlak. Vonku je ešte ranná hmla, ktorá sa má rozplynúť. Dnes bude nádherný deň! O 2 hodiny prestupujem v Poprade na autobus smer Biela voda. Ako vchádzame do Starého Smokovca, hmla sa rozplynie a mne sa naskytne pohľad na slnkom zaliate zasnežené tatranské štíty.

9:45 vystupujem a začínam kráčať. Vonku na slnku je už teraz riadne teplo a začínam ľutovať, prečo som si len ja inteligentná vzala hrubú zimnú bundu. Zrejme preto, že je február a idem do Tatier, tak to asi nebude na plavky... Ako sa však ukázalo neskôr, tie plavky by boli viac než vhodný odev na tento deň.

Nahadzujem rýchle tempo. Na tej širokej ceste vyšliapanej ako diaľnica sa to bez problémov dá. Míňam niekoľko turistov a rýchlo zdolávam smerník Nad Matliarmi. Odtiaľ cesta stúpa o niečo viac, prechádzam cez potok a šliapem ďalej až ku križovatke Šalviový prameň. Žltá značka pokračuje po ceste ku Zelenému plesu, no ja potrebujem modrú. Opúšťam teda peknú širokú cestu a ocitám sa na úzkom lesnom chodníčku.

Kráčam ďalej, chodník je našťastie pekne vyšliapaný, tak sa nezabáram. Okolo mňa je hustý nádherný tatranský les. Iba konáre stromov už nie sú tak krásne biele, pretože sneh nedokáže odolať spaľujúcim slnečným lúčom. Už držím pomalšie tempo, vychutnávam si každý krok a podchvíľou pokukujem okolo seba, či náhodou nezbadám medveďa. Viem, je zima, mali by ešte spať, ale reálne je posledné dni tak teplo, že by ma vôbec neprekvapilo, keby sa tu už potulovali. Som neskutočne rada, že k žiadnemu podobnému stretnutiu tretieho druhu nedôjde.

Po čase dorazím na lúku a ukážu sa mi prvé výhľady na okolité štíty. Na jej druhom konci sa však opäť strácam v lese a začínam stúpať čoraz viac (doteraz to bolo prevýšenie dokopy žiadne). Kopec sa mi zdá, že nemá konca-kraja, ale čo je super, les redne a výhľady pribúdajú, až sa ocitnem v riadnom strmáku ale uprostred polomu a vychutnávam si pohľad na Tatry.

Pohľad na okolité štíty spod Veľkého Bieleho plesa.

Sneh sa topí, tak sa mi stáva, že sa zabáram čoraz viac. Stále sledujem stopy ľudí, ktorí tadiaľto išli predo mnou. Konečne zdolám záverečný výstup a ocitám sa na otvorenom priestranstve, okolo mňa len kde-tu vykúka spod snehu kosodrevina. Kráčam po serpentínach, vôbec netuším, kde je oficiálny chodník, no nakoniec po stopách dorazím k smerníku Veľké Biele pleso.

Dám si chvíľku pauzu na chleba s paštikou a opaľujem sa na slniečku. Pleso je niekde pod snehom, tak ten biely rovný kúsok bez kosodreviny, ktorý vidím neďaleko zaň prehlásim. Budem sem musieť prísť ešte v lete, aby som si to potvrdila. Na smerníku píšu Chata pri Zelenom plese 30 minút, takže sa nemusím ponáhľať.  

Smerník pri Veľkom Bielom plese.

Napriek tomu nesedím dlho, chce to konečne Kofolu na horskej chate, tak dúfam, že tam budú mať nejaké výdajné okienko. Zbalím všetko jedlo a kráčam ďalej. Prechádzam okolo plesa a stále sledujem stopy pred sebou. Kopírujem úbočie jedného kopca a prichádzam na križovatku. Jedna cesta ide strmo dole kopcom, druhá pokračuje miernejšie a vpravo. Vôbec netuším, ktorá je správna, ale vyberiem si tú miernejšiu.

Bola to chyba. Zabáram sa do mokrého snehu občas až po pás. Do toho sa zamotávam do kosodreviny pod snehom a najhoršie na tom je, že čím viac sa snažím vyhrabať, tým viac som zaborená. Toto určite nebude oficiálny chodník, mala som ísť tým druhým... Bojujem poctivo ďalej a pod sebou v doline už vidím chatu. Musím sa tam nejako dostať, no zdá sa mi, že s každým zaborením sa môj cieľ vzďaľuje. Tento boj so snehom si vyžaduje obrovské množstvo energie.

Unavená a naštvaná na seba aj na sneh konečne vyleziem z kosodreviny a ocitám sa na parádne prechodenej červenej magistrále. Takto už na chatu dorazím rýchlo, hoci aj tu sa mi podarí sa niekoľkokrát zaboriť, no iba po kolená a nie po pás. Na chate si dám vytúženú a zaslúženú Kofolu a prvý raz od rána obliekam tú zimnú bundu, tu v doline v tieni je celkom chladno. Keďže je pondelok, lockdown a nie je žiadna sezóna, ľudí na chate je minimum. Stretli sme sa tu len ja, pár skialpinistov, asi 4 ďalší turisti a 1 cyklista. Konečne žiadna masová turistika, ako to tu býva v lete! Teraz je čas si užiť hory a aj si ich neskutočne užívam!

Panoráma Tatier pri Zelenom plese.

Po občerstvení začínam zostup po žltej vychodenej diaľnici. Nejdem rýchlo, podchvíľou sa otáčam za seba a fotím si okolité štíty. Po čase chodník mizne v lese a spolu s ním aj výhľady. Teraz už nahodím rýchlejšie tempo a ani neviem ako, dorazím k Šalviovému prameňu. Chodník sa celú cestu mierne zvažoval, iba pár krátkych úsekov bolo strmších.

Od prameňa je to ku smerníku Nad Matliare 25 minút. Tento úsek zbehnem rýchlo a na križovatke pokračujem po modrej smer Tatranské Matliare. Ešte kúsok nastúpam, ale po zvyšok cesty idem dole kopcom v riedkom lese. Chodník je zase parádne prechodený a o cca 40 minút dorazím na Rázcestie pri tenise. Míňam hotel Hutník a deň ukončím na zelenej značke vedúcej do Tatranskej Lomnice priamo na železničnú stanicu.

Už mi ostáva len sadnúť na vlak a doraziť domov. Ako sa veziem električkou do Popradu, naskytne sa mi nádherný pohľad na západ slnka nad Tatrami. Tento nádherný vysokohorský deň nemohol skončiť krajšie! Unavená, ale šťastná v Poprade sadám do rýchlika smer Žilina a premýšľam, kedy sa sem vrátim. Odpoviem si, že čoskoro.

Západ slnka nad Tatrami fotený z električky pri Poprade.

Výstup na Veľké Biele pleso nie je náročný, pokiaľ nerátam záverečný výstup. Je však relatívne dlhý, ja som dnes spravila dokopy 20 km, z toho na Biele pleso to bolo cca 7. Rátajte teda s minimálne poldennou túrou, ktorá sa však oplatí, pretože výhľady na štíty po vašej ľavici budú stáť za to! Do toho prirátajte super obed na Zelenom plese a o krásny deň vo Vysokých Tatrách máte zaručene postarané!