Výstup: 27.4.2022
Náročnosť: poldenná túra s nie veľkým prevýšením
Národný park České Švajčiarsko sa rozprestiera na severe Českej republiky, priamo na hraniciach s Nemeckom. Územie je priam posiate rôznymi skalnými stenami, oknami, či roklinami. Nachádza sa tu aj najväčší skalný most v Európe s menom Pravčická brána. Jednu stredu, presne počas skúškového, keď mi to učenie už liezlo krkom, som sa rozhodla presne túto dovtedy pre mňa neznámu časť Česka preskúmať...
Štart celého dňa v Olomouci
klasicky, o 4-tej ráno. 5,5 hodiny cesty do Děčína a ďalej až po
zastávku Pravčická brána. Už počas cesty autobusom som vyzerala von z okna
a musím uznať, že úzka roklina, kadiaľ cesta viedla, lemovaná vysokými
skalnými stenami mala svoje čaro. V okamihu som uznala, že to teriganie sa
sem tak dlho určite bude stáť za to.
Vystupujem z autobusu, spolu
so mnou jedna skupina nemeckých dôchodcov so sprievodcom. Nasledujem šípku a z hlavnej
cesty sa vydávam konečne po toľkých hodinách sedenia na prieskum. Štrkovitá,
pekne upravená cesta ma vedie hneď takto na úvod do mierneho kopca. Kým sa
rozhýbem, aj sa celkom zadýcham a nemecký dôchodcovia sú mi neustále v pätách.
Postupne zvyšujem tempo, až sa predo mnou zjaví v diaľke prvá skalná stena
na tejto túre. Spravím prvé fotky a postupne vchádzam do lesa.
 |
| Prvé skalné útvary po ceste k Pravčickej bráne. |
Veľkou zákrutou sa dostávam na
úbočie skalných stien a chodník ma neustále jemným stúpaním nesie stále
vyššie smerom k Pravčickej bráne. Na chodníku je na veľa miestach dosť
piesku, zrejme taktiež pozostatok pravekého mora, ako aj celý reliéf tohto
územia. K prvým fotkám sa rýchlo pridávajú ďalšie a ďalšie, až mám
pocit, že dnes trhnem japonský národný rekord.
Ešte pár ďalších zákrut a stúpania pomedzi menšie balvany, obchádzam odbočku k jaskyni Českých bratří, a nakoniec sa vynáram obklopená skalami pod Pravčickou bránou. Nasleduje niekoľko serpentín až k reštaurácii Sokolí hnízdo a z chodníka je na skalné okno naozaj parádny pohľad. Od reštaurácie sa dá po zakúpení vstupenky ísť pozrieť k Pravčickej bráne aj bližšie, mapa ukazuje aj zopár vyhliadok, no ja nemám veľa času, tak sa poslušne vraciam na červenú značku.
 |
| Pravčická brána s reštauráciou Sokolí hnízdo. |
Červená, po ktorej idem, má priam
idylické meno – Gabrielina stezka. Trasa ma vedie od Pravčickej brány v podstate
po vrstevnici. Stále sa ide úbočím skalných stien a cez riedke stromy
presvitajú aj celkom pekné výhľady na okolitú krajinu. Mapa ukazuje názvy jednotlivých
skalných útvarov, a teda, je ich tu naozaj požehnane. Ako najzaujímavejšie
mi prišli Čínská zeď, Pevnosť a Česneková jehla.
 |
| Skalné steny, popod ktoré vedie Gabrielina stezka. |
Postupne, keď sa blížim ku
rekreačnému stredisku Mezní louka, lesu ubúda a výhľadov pribúda. Celkom
ma dostali všadeprítomné polámané stromy. Naozaj, všade. A našlo sa aj pár
výstražných tabúľ: Pozor extrémne riziko pádu stromov. Dotváralo to celkový
obraz už aj tak zaujímavej krajiny.
Pred Mezní loukou sa napájam na spevnenú cestu a oproti mne sa hore ženie celkom slušná kopa nemecky hovoriacich turistov. Od Pravčickej brány, kde bolo ľudí ako maku, až sem som stretla dokopy asi 2 dôchodcov a 0 turistov v sandáloch. Protiidúci by so mnou chceli prehodiť aj pár slov, ale s mojou znalosťou nemčiny (dokopy 3 slová ovládam), to bola márna snaha.
 |
| Výhľad v Českom Švajčiarsku. |
Na Mezní louce pokukujem po
nejakom bufete, keďže už je dávno čas obeda, no nachádzam len pár reštaurácii a na
to nemám čas. Pokračujem teda na JOJO cukríkoch po červenej ďalej smer Malá Pravčická
brána.
Kúsok ma široká zvážnica vedie rovno
dolinou, no potom značka odbočí vpravo a predo mnou je najstrmší výstup
dňa pod vrchol Větrovec. Asi v druhej polovici výstupu sa ocitám doslova v Narnii.
Stromy, okolité malé balvany, celková scenéria mi pripomenula presne scény z daných
fantasy filmov. Šliapem pomaly, a aj napriek slabému dažďu si výstup
užívam.
Na vrchole sa odpája zelená
značka od mojej červenej. Ešte zopár výškových metrov musím zdolať, už po
uzučkom chodníku, aby som mala kopce pre dnešok vybavené. Nasleduje lesný úsek,
ktorým obchádzam Větrovec a brezovým hájom prichádzam na asfaltku.
Asfaltka je taktiež cyklotrasou a o necelý
kilometer ďalej vychádzam pri skalnom útvare Malá Pravčická brána. Batoh
nechávam pri lavičke na odbočke a ku samotnej bráne musím asi 100 m prejsť
lesom vedľa značky. Dokonca, aj jeden rebrík mám dnes! Vďaka nemu sa dostanem
na vyhliadku na tomto skalnom okne a do zbierky pribudnú posledné
fotografie.
 |
| Výhľad z Malej Pravčickej brány. |
Na záver dňa už len zbehnem lesom
okolo skalného hradu Šaunštejn, ktorý bol v rekonštrukcii, tak sa
navštíviť nedal, a záver trasy absolvujem po asfaltke až ku zastávke
autobusu pri reštaurácii Vysoká Lípa. Odtiaľ MHD-čkou nazad do Děčína a 5,5
hodiny do Olomouca. Pekný deň za mnou!
Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk
České Švajčiarsko dostálo svojej krásnej skalnej povesti. Musím uznať, že aj keď to dnes bolo viac cestovania než turistiky, aj taký krátky výlet v tomto prostredí stál za to! Celá trasa bola naozaj nenáročná a priemerným tempom ju zvládnete pod 5 hodín. Určite sa do Českého Švajčiarska medzi skaly ešte vrátim, pretože som to tu ani zďaleka nepreskúmala celé!
