Výstup: 13.11.2021
Náročnosť: poriadne dlhá túra,
avšak prevýšenie rozložené a strmáky len krátke 2; dá sa rozložiť na viac
dní
Maratón. Presne 42 195 m dlhá
trasa. Človek, ktorý toto dokáže prejsť a nebodaj zabehnúť... tomu sa
vraví kondička! Do dnešného dňa bol môj rekord v počte prejdených
kilometrov za deň presne 36 a dosiahla som ho počas prechodu Cesty SNP. Avšak,
je tu ďalší rok, treba ďalšie výzvy. Na zabehnutie takejto dlhej trasy moja
kondička rozhodne nie je v ideálnom štádiu, no chôdzou mi to stálo za to
skúsiť. Ako trasu som zvolila posledný úsek Tatranskej magistrály, ktorý som
ešte nemala prejdený: zo Štrbského plesa na Podbanské a ďalej až do
Jalovca.
Po parádnom budíčku o 3:45
ráno a viac ako 2 hodinách cesty zahajujem 7:30 svoj prvý maratón na
Štrbskom plese. Počasie je mierne pod mrakom a teplota vzduchu ideálna na
mikinu. Leto je už rozhodne za nami a tu v Tatrách by ma
neprekvapilo, keby som časť cesty dnes išla po snehu. Hneď od stanice zapínam
rýchlejšie tempo, prechádzam okolo hotela Kempinski a popri smerníku
Liečebný dom Solisko opúšťam civilizáciu.
Tatranská magistrála, ktorej sa
dnes takmer celý čas budem držať, je zatiaľ široká cesta kľukatiaca sa pomedzi
popadané stromy a alpínske lúky. Z lúk sa naskytá aj pekný pohľad na
Nízke Tatry oproti. Až po Jamské pleso je stúpanie a klesanie viac-menej
vyvážené a o žiadne drastické zmeny výšky rozhodne nejde.
 |
| Tatranská magistrála od Štrbského plesa smer Jamské pleso. |
Míňam odbočku do Furkotskej doliny, odkiaľ pokračujem už lesom po jednom väčšom drevenom moste ku smerníku Odbočka na Biely Váh. K samotnému Jamskému plesu je to naozaj už len kúsok. Aj napriek celkom dosť rýchlemu tempu som sem prišla presne za čas, aký stál na smerníku. Uvažujem nad prvou prestávkou v miestnom drevenom prístrešku, no s vidinou ešte cca 37,5 km trasy pred sebou tento nápad zamietam a pokračujem ďalej.
 |
| Jamské pleso. |
Obchádzam Jamské pleso a obetujem
pár minút pri jazere, aby som spravila čo najkrajšiu fotku. Musím uznať, že mi
celkom aj vyšla. Ďalším úsekom sa magistrála zúžila na lesný chodníček. Okolo mňa
je hustý tatranský nepreniknuteľný les a chodník je lemovaný husto rastúcimi
čučoriedkami. Nikde ani živej duše. Dúfam, že miestne medvede už spia... Našťastie,
žiadneho som nestretla.
Stále sa ide po vrstevnici. Z lesa sa vynorím neďaleko klesania k Trom studničkám. Napravo mám Kriváň v celej svojej nádhere a v takom uhle pohľadu, ktorý som z túry ešte asi nemala. Neodolám a pridávam do zbierky ďalšie fotky. Už sa zase ide po širšej štrkovitej ceste a dole kopcom si aj pobehnem. No len do momentu, kým sa párkrát na štrku takmer nestrepem.
 |
| Kriváň z Tatranskej magistrály nad horárňou Tri studničky. |
Značka ma doviedla až takmer ku
Ceste Slobody. Obchádzam usadlosť pri smerníku Bývalá Važecká chata a kopírujúc
hlavnú cestu prichádzam o cca 10 minút k horárni Tri Studničky. Opäť
uvažujem nad dlhšou prestávkou, po 10 km by sa aj zišla... No skončí to
vytiahnutím balíka gumených dážďoviek, ktoré patria k parádnemu vysokokalorickému
palivu na túrach, a vyjedajúc ich šliapem ďalej.
Za Tromi studničkami nasleduje
prvý väčší dnešný kopec. Po smerník Nad bytom musím vyliezť cez 100 výškových
metrov na relatívne krátkej vzdialenosti. Stúpam po polome s Kriváňom nado
mnou a výhľadom na rozľahlú kotlinu lemovanú z opačnej strany Nízkymi
Tatrami. Trasa sa mi zatiaľ veľmi páči, uvidíme, čo ukáže zvyšných 30 km.
Od smerníka Nad Bytom po
Podbanské je Tatranská magistrála vedená po spevnenej ceste a skoro stále
dole miernym kopcom. Po to stúpaní si môžem vydýchnuť a opäť pridať do
kroku. Lesné úseky sa striedajú s lúčnymi a podchvíľou sa obzerám za
seba a v mobile pribúdajú stále ďalšie a ďalšie fotky Kriváňa z rôznych
uhlo a s použitím takého či onakého filtru.
Kilometre postupne ubúdajú a viem,
že som na správnej ceste dnes ten maratón zvládnuť. Okolo 10-tej som nazad v civilizácii,
presne v osade Nadbanské. Míňam miestne chaty, všade sa tu vo veľkom rúbe
drevo, kosí, či niečo bujaro oslavuje s hlasno hrajúcou hudbou. Jááj, tieto
zvuky mi v lese ozaj nechýbali, preto nezastavujem, len si ešte raz odfotím
Kriváň z lúky pri osade a pracem sa z civilizácie preč.
 |
| Kríváň z lúky nad Podbanským. |
Ďalej ma značka vedie kúsok po
hlavnej ceste, cez parkovisko a nakoniec časťou osady Podbanské. Za celý
deň som dnes nestretla jediného turistu a ani tu to nie je výnimka. Už je
uzávera chodníkov, počasie nič extra, no aj tak som rátala s tým, že aspoň
pár ľudí si takto v sobotu vyjde na prechádzku do Tichej či Kôprovej
doliny. Avšak, Tatry vyzerajú byť dnes maximálne vyľudnené.
Za Podbanským míňam odbočku do
Kamenistej doliny, na ktorom stojí Jalovec 6:30 h, a je tu druhý menší
výstup dnešného dňa. Vidno, že tadiaľto veľa ľudí nechodí. Chodník je zarastený
malinčím a kosodrevinou, prechádzam aj pár mostom cez potok, ktoré držia
pokope už len silou vôle.
Riadne dlhým lúčnym úsekom, na
ktorom musím občas chodník pred sebou naozaj poctivo hľadať, sa dostávam na
križovatku so žltou značkou vedúcou na Bystrú. Kúsok za križovatkou prechádzam
po spevnenej ceste, no vzápätí sa opäť ocitám na lesnom chodníku a oslavujem
polovicu maratónu za mnou. Ďalej pokračujem okrajom lesa a užívam si opäť
raz výhľady na okolité hory. Míňam aj jednu kolibu a konečne stretávam za
dnešok prvých ľudí. Aj tak, boli to až 2 cyklisti, takže o veľkej zmene z totálneho
lesného ľudoprázdna nešlo.
 |
| Lúčny úsek Tatranskej magistrály pred odbočkou na Bystrú. |
Okolo Domova J.A. Komenského prichádzam na asfaltovú cestu smer ústie Úzkej doliny. O pár zákrut ďalej obchádzam Chatu Orešnica a ďalej Horský hotel Akademik. Ďalšou budovou je Mier, čo doteraz neviem, či je funkčným hotelom alebo niečím iným. Prichádza na mňa poobedná kríza, vážne by to chcelo po 25 km dlhšiu prestávku. Pozerám mapu a vyberám miesto, kde by sa to dalo. Najbližší prístrešok je však ešte ďaleko. Preto len vyťahujem energetický gél s kofeínom a vďaka nemu je kríza zažehnaná.
 |
| Výhľad z lúky na Tatranskej magistrále. |
Za Mierom sa stále držím širokej
cesty, ktorá je zároveň Podtatranskou cyklomagistrálou. Väčšinou sa ide v lese,
len na pár miestach sú čistinky s výhľadom. Nad osadou Jedliny sa rozlieha
hlasná hudby pomaly na celú dolinu a čaká ma tretí, záverečný strmý
výstup. Stúpam po lúke, okolo chodníka je tráva vyššia než ja a na pár
miestach sa musím ďalej takmer presekávať. Zišla by sa mi mačeta...
Vrchol tohto kopca je zároveň spoznám
aj vďaka smerníku Rázcestie pod holým vrchom, odkiaľ ma opäť široká zvážnica vedie
popri chate Baranec a priľahlej osade. Polorozbitou asfaltovou cestou
prichádzam ku odbočke žltej značky na Baranec a Plačlivé a o jednu
zákrutu ďalej do ústia Žiarskej doliny.
 |
| Výhľad zo stúpania na rázcestie pod Holým vrchom. |
Z ústia Žiarskej doliny mi
ostáva do Jalovca necelých 9 km. Trasa je stále v podstate rovnaká.
Väčšinou sa drží vrstevnice, prevýšenia sú minimálne a cesta je široká,
skalnatá. Kúsok nad Rázcestím na Tokarinách ma vedie okrajom lúky, odkiaľ môžem
pozorovať začínajúci oranžový západ slnka nad Nízkymi Tatrami. Ešte stihnem
stretnúť 2 cyklistov, ktorí mi ani za svet nechceli uveriť, že šliapem až od
Štrbského plesa. Obaja na mňa udivene pozerali, avšak s rešpektom. Zrejme
často nevideli babu, čo sa vydá na viac ako 40 km túru.
Záverečný kúsok dole kopcom, cez most a lesom ku smerníku Rázcestie na Tokarinách zbehnem eľmi rýchlo. Tu oslavujem prvý dnešný riadny úspech – mám absolvovanú celú Tatranskú magistrálu (po častiach, ale celú).
 |
| Záverečný kúsok pred Bobroveckou Vápenicou. |
Na záver tohto dlhého, no
krásneho dňa mi ostáva kúsok lesom na parkovisko Bobrovecká vápenica a asfaltové
2 km na zastávku v Jalovci, kde môj tatranský maratón úspešne dokončím.
Celková bilancia je 9:20 h chôdze a hodinky ukazujú 41, 8 km. Ostáva už
len taxíkom dôjsť do Liptovského Mikuláša, pretože autobusár odmietol na
zastávke zastaviť, pričom som ja a ešte 1 turista priam v strede cesty
naňho mávali, a vlakom doraziť domov.
Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk
Trasa zo Štrbského plesa do
Jalovca je jednoznačne pohodová, no poriadne dlhá. Nechýbajú naozaj pekné
výhľady a po ceste je veľa chát a hotelov, kde by sa dalo prespať,
pokiaľ by si to niekto chcel rozdeliť na viac dní. Väčšinu trasy kopíruje
Podtatranská cyklomagistrála, takže sa to dá zvládnuť aj na dvoch kolesách.
Avšak, prejsť po vlastných maratón je predsa len slušný úspech a práve na
tejto trase to zvládne každý aspoň trochu trénovaný turista.
Viac z Tatier a Stredného Slovenska
