5 rád pre budúcich SNP-čkarov od Darth Vadera

V lete 2020 som sa úspešne pridala do klubu tých, čo dokázali prejsť našu najdlhšiu turistickú magistrálu a o celom prechode som napísala podrobný blog. Postupom času sa mi vynárajú spomienky na celú túto akciu a popri nich aj myšlienky typu: prečo som neurobila/urobila toto a toto? Pretože som nevedela. Mesiac v lese je predsa len mesiac v lese a pokiaľ také niečo skúšate prvý raz, môžete stráviť týždne prípravou a aj tak to celé bude úplne inak. Ako v mojom prípade na Čertovici, keď som sa rozhodla skončiť a ísť domov, sa naskytli okolnosti, ktoré som absolútne nepredpokladala. Neskôr som sa na Cestu vrátila, tentoraz už skúsenejšia, a bez väčších problémov (búrky nepočítam...) došla až na Devín. Týmto článkom by som chcela poskytnúť 5 rád budúcim nádejným SNP-čkarom, ktoré by sa mi predtým boli zišli:

5. Denný harmonogram

Ako už názov napovedá, prvá rada sa týka plánov na každý deň. Je viacero možností, niektorí plánujú na pár dní dopredu, iní majú celú trasu prepracovanú do detailov. Podľa mňa treba mať pred začiatkom celého putovania aspoň základný nástrel celého výletu, vedieť, kde je aká útulňa alebo prístrešok, či potraviny a krčma na doplnenie vody. Spočiatku začíname s menším počtom kilometrov za deň, postupne ako si telo zvyká, zvyšujeme prejdenú vzdialenosť, až sa dostaneme na číslo 25 – 30 km denne, čo je štandardný SNP-čkarný priemer. Pri tomto čísle denne bez problémov trasu prejdete do mesiaca a užijete si ju. Nemusíte sa naháňať, vychutnávate si výhľady a celkovo, nestojí to toľko síl ako, keby ste sa hnali a dávali denne maratón. Ja som mala celkom detailne rozpracované vzdialenosti spolu s prevýšením na každý deň a môj harmonogram nájdete na blogu Darth Vader ide SNP-čku.

4. Materiálno-technické zabezpečenie

Táto časť sa bude týkať vybavenia. Základ je, brať čo najmenej vecí. Rozmyslite si teda, či vám treba také a také tričko, alebo také a také nohavice. Sú ľudia, čo berú na Nízke Tatry hrubšie oblečenie, keby náhodou bola zima. Podľa mňa to nie je najlepší nápad, pokiaľ idete v lete. Väčšina SNP-čkarov prechádza Slovensko v letných mesiacoch a niesť zbytočne oblečenie kvôli 4 dňom je nezmysel. Radšej prespite v chate a ušetrite gramy. Taktiež sa často rieši stan. Tu je to o každého preferencii, niekto si ho rád odnesie, iný bude vkuse nadávať. Tak či onak, je to váha navyše a celkom slušná. Pokiaľ si naplánujete etapy dopredu, vždy sa dá nájsť prístrešok, chata, útulňa alebo aj dedina. Ak sa opýtate v dedine po trase, na 100% vám miestni nejaké ubytovanie poradia. My sme spočiatku plánovali niesť stan (chceli sme si ho rozdeliť a každá niesť polovicu), ale váhovo sa to nedalo. Skončili sme s ľahkými hamakmi z Decathlonu a k tomu pončom, z ktorého sme si vedeli spraviť núdzový prístrešok. Váha oproti stanu štvrtinová. Samozrejme, existujú aj všetky tie moderné „lightweight“ vychytávky, no na môj vkus sú celkom drahé a pokiaľ to neplánujete používať pravidelne, úplne si dokážete výstroj vyskladať aj z klasických turistických veci, ktoré má pomaly každý doma. Aby som to zhrnula: čo najmenej vecí, každý gram sa počíta, ak chcete vziať niečo, čo sa „možno zíde“, neberte to. Vystačíte si bez toho.

Pozrieť turistickú výstroj

3.  Tréning

Táto kapitola je dosť individuálna. Stretla som ľudí, čo sa jedného dňa len tak vzali z gauča priamo na 763 km dlhú trasu. Z vlastných skúseností viem, že to nie je úplne najlepší nápad. Aj pokiaľ chodíte pravidelne na turistiku a máte zopár viacdňových prechodov za sebou, mesiacu sa to nevyrovná. Neviete, ako sa vaše telo zachová po týždni, či dvoch intenzívneho fyzického výkonu. Ja som predtým chodila pravidelne na turistiku, no v marci 2020 som poctivo začala behávať. Postupne som zvyšovala vzdialenosť, zvyšovala som prevýšenie na trase a celkovo budovala kondičku. Oplatilo sa. Síce je rozdiel, keď bežíte v lese s jednou fľaškou vody a mobilom, a keď kráčate s 15-kilovým ruksakom, no tá kondička sa nestratí. Trvalo mi 3 dni, kým som si na ruksak zvykla, no potom som už išla úplne bez problémov. Dokonca na niektorých kopcoch som dokázala držať riadne tempo. Tréning sa mi jednoznačne vyplatil, no ak by som išla znova, pridala by som do plánu aj chôdzu s čoraz ťažším ruksakom. Postupne by som zvyšovala hmotnosť, až by som sa dostala na reálnu váhu SNP-čkarskeho ruksaka.  

2. Vlastný štýl

Toto je druhá najpodstatnejšia vec a bol to jeden z mojich kameňov úrazu na Čertovici. Nevedela som si na to celé akosi zvyknúť. Chcela som ísť nejako, ale vždy mi plány stroskotali. Či už to boli neskoré dojazdy na chatu Volovec a do Dediniek, alebo strata času v Kurimke. Ostatným to nevadilo, no pre mňa to nebolo niečo, čo som chcela zažiť a po čase mi to začalo liezť na nervy. Potrebovala som si nájsť svoj štýl, byť sama sebe pánom a ísť presne tak, ako chcem. Pre toto odporúčam ísť na Cestu osamote, prípadne s parťákom, ktorého poznáte už dlho. Ja som sa s parťákmi nepoznala dokopy vôbec a bolo to občas cítiť. V druhej časti Cesty som si vlastný štýl našla. Ráno som nevstávala príliš skoro, pekne som si dala raňajky a do obeda zdolala viac než polovicu prejdenej vzdialenosti. Na obed prišla dlhá pauza a ostalo mi doraziť vždy pár kilometrov, ktoré som sa vliekla a zabalila to na ubytovaní. Ak to s Cestou SNP myslíte ozaj vážne, mesiac je mesiac a pokiaľ si to chcete vychutnať na 100%, musíte si nájsť svoj vlastný štýl.

1.       Žiadne očakávania

A dostávame sa k najdôležitejšiemu bodu. Pred Cestou som prečítala kopu článkov, poctivo pozerala Live Sledovanie a každý tam opisoval svoje úžasné zážitky. Až sa to celé pre mňa začalo a moje očakávania ostali absolútne nenaplnené. Boli vysoké, veľmi vysoké a realita bola blato, monotónny les a dokopy výhľady žiadne celý prvý týždeň. Chcela som vidieť kus Slovenska, zažiť tie úžasné veci, čo ľudia na internete opisovali, ale akosi... Zážitky boli, ale ani zďaleka také, ako som čakala. Zlepšilo sa to vo Volovských vrchoch a následne v druhej časti môjho putovania, keď som už vedela, že nemám čakať nič. A prišli výhľady, prišli stretnutia s ľuďmi, prišlo to celé. Bolo len treba znížiť očakávania, nečakať dokopy nič a Cesta ma prekvapila, začala som si to užívať. Preto posledná moja rada znie: čokoľvek si prečítate na internete, vaša Cesta bude úplne iná. Nečakajte nič, dostanete veľa a budete sa môcť chváliť do konca života všetkými zážitkami a samotným faktom, že ste úspešne zdolali Cestu hrdinov SNP.

Tak, toto bolo mojich 5 rád pre nádejných budúcich SNP-čkarov. Dúfam, že vám aspoň trošku pomôžu pri vašom prechode Cesty hrdinov SNP. A tí, čo ste už so mnou v klube, ak máte ďalšie rady, ktoré by bolo fajn pridať na zoznam, budem rada, ak sa o ne podelíte v komentároch.