Belá-Dulice -> Chata pod Borišovom
Výstup: 13.9.2021
Náročnosť: dlhý rovný úsek po
asfalte Belianskou dolinou, záverečné stúpanie na Chatu pod Borišovom
s pár strmými úsekmi, celý výstup v dĺžke 14 km
Chata pod Borišovom sa nachádza
vo Veľkej Fatre vo výške 1300 m n.m. v sedle presne medzi Borišovom,
Ploskou a Šoproňom. Z každej strany treba počítať niekoľko hodín na
výstup k nej a všetky trasy presahujú 10 km, takže ide
o relatívne zle dostupné miesto a tieto túru rozhodne nie sú určené
pre začiatočníkov. Avšak, je to práve jej poloha uprostred lesov a vrchov
Veľkej Fatry, ktorá z chaty robí naozaj čarovné miesto ideálne na
strávenie nocľahu pri viacdňových prechodoch tohto pohoria.
Návštevník Chaty pod Borišovom sa
musí pripraviť na návrat do minulého storočia. Žiadna elektrina, svetlo len z petrolejok
a mobilný signál nulový dotvárajú imidž tejto odľahlej, no krásnej chaty.
Ja som prvý raz na chate prespala pri prechode Veľkofatranskej magistrály
a nesmierne sa mi to tu zapáčilo. Preto som sa rozhodla si návštevu
zopakovať, no tentoraz zmeniť červenú značku za zelenú a pokračovať až do
Ružomberka.
Túru zahajujem v dedine
Belá-Dulice poobede, niečo po 14-tej. Na Chatu píšu 3,5 hodiny, číže by som to
mala do zotmenia bez problémov stihnúť. Prechádzam na opačný koniec dediny
a začínam prechod Belianskou dolinou. Tento úsek bude poriadne dlhý...
A aj na nervy, keďže celý čas sa kráča po asfaltke v neustále
rovnakom lese.
 |
| Asfaltová cesta v Belianskej doline. |
Po Chatu Havranovo je to 8 km.
Dolina je až na pár miest s výhľadom na okolité vrchy naozaj monotónna.
Neustále sa ide rovno, len občas sa objavili mierne náznaky stúpania. Vďaka
charakteru trasy môžem pridať do kroku a celú dolinu prebehnem za 1:45 h.
Pri Chate Havranovo si tak môžem
dopriať dlhšiu prestávku na doplnenie kalórií v podobe chleba
s klobásou. Za celý čas doteraz som strela dokopy 5 turistov. Výhoda
chodenia po horách v utorok, nikde ani nohy. Keď sa zberám na odchod,
z chaty vybehne pán a dá sa so mnou do reči. Rozhovor je krátky, no
jednoznačne nápomocný, pretože dostanem presné inštrukcie kadiaľ mám pokračovať.
Už-už som sa chcela vybrať ďalej po ceste a došla by som iba
k miestnemu vodopádu. Takto som zistila, že musím odbočiť vpravo
a cez potok do strmého kopca.
Poslušne sa riadim inštrukciami
chatára a začínam sa driapať do svahu. Strmák je to poriadny, ale
našťastie nie dlhý. Spočiatku široká zvážnica sa po chvíľke zmení na úzky lesný
chodníček, ktorý sa kľukatí medzi stromami. Slnko postupne klesá za obzor,
takže si musím pohnúť. Neplánujem tu stretnúť žiadneho macka takto za súmraku.
O pár zákrut ďalej sa chodník opäť napojil na zvážnicu a sklon svahu sa zjemnil, takže môžem ozaj pridať. Obchádzam jeden kopec, len aby som sa vynorila na jeho vrchole pri kolibe Košariská. Celkom pekný salaš, asi by sa v ňom dalo aj prespať, ale na dôkladnú prehliadku nemám čas. Za kolibou ma čaká krátky kopec po lúke a následne už len finálny úsek po obvode Borišova až na rázcestie pri chate.
 |
| Výhľad od koliby Košariská. |
Ku samotnej chate je to asi 150 m
do kopca a pre dnešok túru končím. Stihla som to len tak-tak pred
zotmením. Ubytujem sa a spočiatku mám celú chatu pres seba. Neskôr sa
objavia ďalší 4 turisti, ale aj tak, oproti nátresku, ktorý tu občas býva, je
takáto prázdna chata ozajstný luxus. Na večeru padne kapustnica s Kofolou
a pekne smer spacák, pretože ráno ma čaká náročný deň.
