Výstup:
27.2.2022
Náročnosť:
dlhá celodenná túra s veľkým prevýšením, v zime jednoznačne so zimným
výstrojom
Baranec je s výškou
2184 m n.m. tretím najvyšším bodom v Západných Tatrách. Vrcholom prechádza
žltá značka vedúca z ústia Žiarskej doliny do Žiarskeho sedla a až na
Plačlivé. Ako jeden z mála tatranských vrcholov je dostupný aj počas
zimnej uzávery. Pre mňa bol tento kopec niekoľko rokov priam zakliaty. Vždy,
keď som sa tam chcela vybrať, plánovaný výlet na niečom stroskotal. Či už išlo
o zrušené spoje, vrtochy počasia alebo nespoľahlivých parťákov, nikdy som
na túru ani nevyrazila. Ako sa vraví, na dobré si treba počkať. Tak to bolo aj
v mojom prípade s Barancom. V jednu februárovú nedeľu predpoveď
počasia hlásila priam ideálne podmienky. Bolo načase kliatbu Baranca zlomiť.
Budíček zazvonil
3:45 a o 4-tej bol čas vyraziť z domu. Cesta ubehla veľmi rýchlo
a niečo pred 7-mou som už bojovala s prvým ľadom na ceste od
autobusovej zastávky, smer Žiarska dolina. Asi 300 metrov s jednou zákrutou
som si dala rozcvičku po ľadovej asfaltke a smerník Odbočka na Baranec a Plačlivé
označoval štart žltej značky. Žltá ma bude sprevádzať až do Žiarskeho sedla,
kam snáď dôjdem, no to závisí od podmienok.
Hneď od začiatku
ma žltá nešetrí a stúpa strmo nahor. Kúsoček sa prejdem po lese, za ktorým
nasleduje celkom dlhý a poriadne strmý úsek cez polom. Za chrbtom sa mi
ukazujú prvé výhľady na Nízke Tatry. Nad hlavou mám modrú oblohu, teplota
vzduchu je hlboko pod bodom mrazu, dnes to bude parádny deň!
 |
| Prvý výhľad z polomu na Nízke Tatry. |
Na vrchu
polomu si užijem asi 10 metrov po lesnej ceste rovinku a môžem stúpať
ďalej. Nasledujú približne 2 km strmo hore lesom po snehu. Značky na stromoch naznačujú,
že v lete ide chodník hore serpentínami. V zime je to inak. A musím
povedať, že tie serpentíny tu majú svoj význam. Stúpať priamo nahor je síce kratšie,
no po tom snehu podstatne náročnejšie. Tempo mám pohodové, obieham sa s 2 ďalšími
turistami a zdolávam jeden výškový meter za druhým.
Ako sa blížim k Malému
Holému vrchu, stromov ubúda a slnečných lúčov pribúda. Pribúda aj snehu,
chodník je síce stále vyšliapaný, no aj tak sa pri každom kroku slušne zaborím.
Presne za 2 hodiny od štartu túry dorazím na prvý dnešný kopec – Malý Holý
vrch. Výhľady sú tu neskutočné na všetky strany! Na sever už vidím hrebeň, po
ktorom sa postupne vydriapem až na Baranec. Dám si kratučkú prestávku, porobím
pár fotiek, no napriek slnku je stále poriadna zima, takže treba pokračovať
ďalej.
Nasleduje dlhý
a únavný výstup po snehu do kopca. Krátke strmé kopce sa striedajú s úzkymi
hrebeňovými pasážami. Jeden zlý krok a človek sa šmykne po hladučkom
snehovom povrchu až do Liptovského Mikuláša. Výhľady sú stále priam dokonalé,
no dvíha sa vietor. Tento úsek je poriadne náročný. Sneh, strmý kopec, nárazy
ľadového vetra, to všetko poriadne preverí odolnosť každého turistu.
 |
| Hrebeňom z Malého Holého vrchu na Baranec. |
Pomalými
krokmi sa vlečiem ďalej, pod Kečkou sa neďaleko chodníka premáva pár kamzíkov a asi
je ideálny čas si obuť mačky. Kúsok vyššie vidím zo snehu trčať skaly, ktoré mi
dobre poslúžia ako úkryt pred vetrom. Chodník je tu vyfúkaný až na ľad a naozaj
to neplánujem dať na českého turistu (túto poznámku prosím brať s humorom 😊)
a niekam odtiaľto spadnúť. Prestávku na obutie mačiek o trochu predĺžim
a doplním kalórie pár cukríkmi. Hneď sa mi šliape o niečo lepšie, no
aj tak je ten záverečný necelý kilometer poriadne náročný.
Míňam ďalšie
skaly a skutočne sa blížim ku betónovému stĺpu na vrchole Baranca. Okolo
neho sa už zišla slušná skupina turistov a ja som celá šťastná, keď sa k nim
konečne pridám. Baranec presne po 4 hodinách slušne strmého a ťažkého výstupu
konečne padol! Na vrchole sa neplánujem zdržať dlho. Horko-ťažko spravím
zmrznutým mobilom pár fotiek a poberám sa pomaly ďalej predtým, než
zmrznem aj ja.
 |
| Výhľad z Baranca na Nízke Tatry. |
Zostup na
opačnú stranu je skutočne... zaujímavý. Tenká vrstva snehu na povrchu zamrzla a pri
každom kroku sa láme na kúsky. Mačky síce držia na povrchu, no človek pokračuje
spolu s ulomeným kúskom snehu ďalej. Opäť raz ďakujem človeku, čo vymyslel
turistické palice! Opatrnými malými krokmi schádzam poriadne prudký úsek až do
prvého sedla za Barancom. Tu je skutočne veľmi ľahké sa šmyknúť, stratiť
rovnováhu a poriadne zletieť. Pre turistov začiatočníkov to určite nie je.
Ďalšia cesta
hrebeňom veľmi pripomína úsek medzi Malým Holým vrchom a Barancom, len tu
nie je až také veľké prevýšenie. Aj tak, zrázy na obe strany a uzučký chodník
z úseku robí krásny, no adrenalínový zážitok. Ľudia so strachom z výšky
tu môžu mať problém. Na jednej zo skál si dávam dlhšiu prestávku na obed. Na
tejto strane aspoň nefúka a môžem si tak relatívne v teple užívať
výhľady na Vysoké Tatry v pozadí nad Jamníckou dolinou.
 |
| Jamnícka dolina, v pozadí Vysoké Tatry. |
Po prestávke si zvyšok hrebeňovky skutočne užívam. Výhľady predo mnou na Plačlivé a zvyšok Roháčov sú stále ako na dlani, za Smrekom aj adrenalínové úseky skončili, nefúka... Ideálne nádherný deň! Smrek je posledný kopec, ktorý dnes prechádzam a stúpanie naň je pohodové. Z vrcholu už dnes pôjdem len a len dole kopcom. V roztopenom snehu na slnku sa zabáram pomaly pod kolená, no dole kopcom mi to nevadí a v celkom dobrom tempe prichádzam do Žiarskeho sedla.
 |
| Plačlivé (vľavo) a Ostrý Roháč (vpravo). |
V sedle pokukujem
po Plačlivom, vyzerá to byť skutočne kúsok, ale poviem si, že na dnes stačí.
Kopec mi neujde, idem radšej na chatu na Kofolu. Žiarskou dolinou zostupujem
rýchlo aj napriek neustálemu sa zabáraniu do snehu. Vychodená trasa síce je, no
roztopený sneh si robí pod nohami, čo sa mu chce. Stretávam kopu ľudí väčšinou
na lyžiach, ktorí ešte len teraz idú hore, a vravím si, že aspoň na chate
nebude rad ako v Kauflande na teplé rožky. V doline je poriadne
teplo, priam ako v lete a moja tvár začína mať slniečka dosť.
 |
| Žiarska dolina zo Žiarskeho sedla. |
Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk
Dorazím ku
chate, na Kofolu nečakám vôbec a užívam si poslednú prestávku pred
záverečným úsekom k ústiu doliny. Posledných dnešných 5 km nahadzujem
rýchle tempo po ceste v lese a na zastávku autobusu dorazím pekne 10 minút
pred jeho odchodom. Túru ukončujem presne na mieste, kde som ju ráno zahájila.
Výstup na
Baranec je jedným z mála, ktoré sa dajú absolvovať aj počas zimnej
uzávery. Ide o poriadne náročnú celodennú trasu, na ktorú sa treba vybrať
jedine so správnou výbavou a s nejakými skúsenosťami s pohybom po
danom teréne. Prechod úzkych hrebeňových pasáži môže pri nedostatku opatrnosti ľahko
skončiť veľkým problémom. Na druhej strane, výhľady sú po celej trase naozaj
dokonalé a stoja za každý jeden vyšliapaný výškový meter. Trasa umožňuje
užiť si krásu Tatier aj pod bielou perinou a jednoznačne odporúčam si ju
prejsť!
Viac z Tatier
