Darth Vader ide SNP-čku

Darth Vader ide SNP-čku
Denník z Cesty SNP bol prerobený do podoby e-knihy!
Na stránke sa nachádzajú affiliate linky a reklamy. Ide o špeciálne linky, či obrázky, ktoré vedú do internetových obchodov. Pokiaľ cez daný link e-shop navštívite a niečo si zakúpite, môj blog dostane sprostredkovateľský bonus (zopár % zo sumy z každého nákupu). Vás to nestojí absolútne nič navyše a mne tak môžete pomôcť blog ďalej rozširovať, napríklad cez link alebo obrázok nižšie na Decathlon.sk :-) Ďakujem Vám za podporu :)

Pre prípad, že by ste niečo potrebovali z Decathlonu :).

https://www.decathlon.sk/?utm_source=dognet&utm_medium=affiliate&a_aid=616aa1582c796&a_bid=485455fd

3. 3. 2022

Orla perć: Żleb Kulczyńskiego – Krzyżne

Výstup: 4.10.2021

Náročnosť: extrémne náročná trasa ako fyzicky, tak psychicky; Orla perć jednoznačne dostála svojej povesti najnáročnejšej trasy v Tatrách

Orla perć (Orlia prť). Tento červeno-značený približne 4,5 km dlhý chodník je právom považovaný za tatranskú legendu. Reťaze, zrázy, celkovo exponovaný terén jednoznačne nie je pre turistov začiatočníkov a vyžaduje absolútnu dôveru vo vlastné schopnosti. Taktiež, ľudia trpiaci strachom z výšky by si mali užiť výhľad z tohto hrebeňa maximálne v bezpečnom okolí sedla Krzyżne. Na najťažšiu trasu v Tatrách som si vybrala jeden pekný ufučaný októbrový pondelok...

5:30 vyrážam ešte za tmy z chaty Murowaniec. Lepší prístup by bol z opačnej strany z doliny 5 poľských plies, no tamtá chata je totálne obsadená snáď až do Vianoc. Ubytovanie na oboch chatách treba rezervovať aj niekoľko týždňov dopredu, ja som na moje jedno miesto na Murowanci mala poriadne šťastie. Štvrtok som rezervovala, v pondelok idem.

Prvé kroky vedú od chaty po modrej značke. Na cestu si svietim čelovkou a vidím, ako sa spoza tatranských štítov vynárajú prvé ranné slnečné lúče. Nestúpam extra prudko, práveže je chodník pohodlný, široký a pod Čiernym plesom Gasieniczowým môžem vypnúť aj čelovku. Za šera stúpam hore až ku smerníku na brehu plesa, kde začína môj dnešný boj s vetrom. Zatiaľ je to úplne  prechádzka, no viem, že to tak neostane a presne preto som sem išla.

Prvé lúče dňa nad chatou Murowaniec.
Prvé lúče dňa nad chatou Murowaniec.

Modrá značka ma vedie po brehu plesa ďalej. Pleso je poriadne veľké a vyráža z jeho brehov niekoľko ďalších chodníkov vedúcich na okolité hrebene a štíty. Odbočím na prvú žltú značku, ktorú vidím a stúpam strmo nahor. Po pár minútach sa mi daná trasa prestane páčiť... mala by som rýchlo prejsť ku križovatke zelenej a čiernej značky a nemala by som stúpať na prudko. Jasné, som úplne mimo... Našťastie, zbadala som sa dostatočne skoro na to, aby ma toto zablúdenie stálo len 20 minút času.

Čierne pleso Gasieniczowe.
Čierne pleso Gasieniczowe.

Poslušne sa vrátim nazad na križovatku a pokračujem po brehu plesa až ku správnej odbočke na žltú značku. Popri Zmrznutom plese Gasieniczowom stúpam už podstatne strmšie smerom ku samotným štítom tvoriacim Orlu perć. Zdolávam prvý ľahký lezecký úsek a poctivo aj naďalej bojujem s vetrom. Počasie sa o niečo zmenilo, jasná modrá obloha je na pár miestach prekrytá oblakmi. Stále slušne fučí, no ešte to neprekračuje pomyslenú bezpečnú hranicu.

Po žltej nekráčam dlho. Jeden strmší kopec za mnou a už prichádzam ku križovatke so zelenou značkou vedúcou na Zadni Granat. Stúpam ďalej po skalnatom chodníku a čoskoro prichádzam ku smerníku, kde sa rozdeľuje zelená a čierna. Turistických značiek je v tejto oblasti skutočne požehnane, slúžia najmä ako potenciálne ústupové cesty z Orlej perće. Pokračujem ďalej po čiernej značke smer Żleb Kulczyńskiego a reťazová zábava môže začať!

Smer Żleb Kulczyńskiego
Smer Żleb Kulczyńskiego na reťaze.

Čierna značka vyzerá spočiatku úplne nevinne. Len sa po rovinke pomaličky blíži ku skalným stenám oproti. Postupne sa rovinka mení na mierny kopček, až na celkom strmý svah pod spomínanou stenou. Aj keď je Orla perć len hrebeňovka značená červenou, výstup na ňu po tejto čiernej značke sa radí do rovnakej kategórie náročnosti.

Reťaze začínajú veľmi rýchlo. Stúpam poriadne strmo nahor, toto už nie je turistika, ale horolezectvo. Nebyť reťazí, dalo by sa to tu prejsť len so skutočným horolezeckým vybavením. Do toho vietor, ktorý v nárazoch dosahuje slušnú rýchlosť... toto naozaj nie je pre obyčajných rekreačných turistov! Leziem po skalách, reťaziach a stupačkách stále vyššie. Občas musím naozaj rozmýšľať ako ďalej, no vždy správnu cestu nájdem a po 20 minútach liepania sa po štyroch hore konečne prichádzam na vysnívanú červenú značku. Orla perć, aspoň polovica, dnes padne!

Červená ma už od začiatku nešetrí. Po krátkom zoznámení na relatívne pohodovom ešte širokom chodníku popod skalné steny a so zrázom hádam až do Zakopaneho sa značka stáča do prvého komína. Toto už nie je turistika, toto je určite horolezectvo! Len teda, istíte sa len vlastnými rukami a nohami na kovových štupačkách, či reťaziach. Driapem sa hore, musím uznať, že pre ľudí s výškou 165 cm aj s topánkami tu veľa využiteľných úchytov nie je.

Orla perć
Prvé kroky po Orlej perći.

Zadná Sieczkova štrbina je mojou prvou skúškou na Orlej prti. Pomaly leziem hore až na hrebeň smer Granaty. Aspoň, že tu tak nefučí ako v žľabe na čiernej značke. Keď sa pozriem za seba dole, uznávam, že tu by som ozaj spadnúť nechcela. Na vrchole štrbiny sa chodník opäť na chvíľku aj reálne tvári ako chodník. S preliezaním pár skál pokračujem v podstate po vrstevnici popod niekoľko vrcholov. Ďalšie stúpanie stále celkom pohodové je na Zadni Granat. Sem vedie aj zelená značka bez reťazí od Zamrznutého plesa, po ktorej sa ku mne na vrchole pripoja 2 turisti. Už tu vyzerajú, že majú dosť, ale evidentne plánujú po červenej pokračovať.

Zadná Sieczkova štrbina
Zadná Sieczkova štrbina.

Nasleduje niekoľko úsekov s reťazami, ktoré sa striedajú s pekným chodníčkom po jednej strane hrebeňa. Aj jedna parádna diera medzi skalami s reťazou natiahnutou ponad sa tu nájde. Našťastie, dá sa obísť. Skaly sú mokré a nebudem riskovať, že to nepreskočím, vyzeralo to byť celkom široké.

reťaz nad priepasťou na Orlej prti
Krok nad prázdnom.

Neďaleko Skrajneho Granatu si dávam na skale s prekrásnym výhľadom do doliny 5 poľských plies prvú prestávku. Už len pre tento pomaly najkrajší výhľad, aký sa v Tatrách dá dostať sa oplatí Orlu perć aspoň vyskúšať. Prístupových chodníkov je tu celkom dosť, takže vždy sa dá prvým možným zliezť dole v prípade problémov. Aj zo spomínaného Skrajneho Granatu vedie žltá značka smer Hala Gasieniczowa.

Výhľad zo Skrajneho Granatu.
Výhľad zo Skrajneho Granatu.

Za Granatmi chodník vyzerá stále rovnako ako doteraz. Na pár miestach strácam celkom dosť výškových metrov zliezaním po reťaziach a stupačkách. Následne ma takmer odfúkne v úzkych sedlách medzi štítmi. To ani nie sú poriadne sedlá, skôr štrbiny s najsilnejšími nárazmi vetra. Po celý čas sa ide so zrázom na jednu alebo druhú stranu, prípadne obe. Ľudia so strachom z výšky by tu mali rozhodne s veľkou pravdepodobnosťou slušný problém.

Reťaze na orlej prti
Reťaze, reťaze a zase reťaze.

Obchádzam niekoľko vrcholkov, preliezam cez pár skutočne úzkych štrbín a som rada, že nemám na chrbte veľký batoh, ale len maličký na behanie. Stratené výškové metre si musím opäť nahrabať, tak leziem po reťaziach popod jeden štít za druhým. Orla perć je hrebeňovka a jej charakter tomu odpovedá – hore-dole, hore-dole... Nezdá sa to spočiatku, no na tak krátkej trase nastúpate približne 1 km (ja dnes len polovicu, ale aj tak to bolo cítiť).

Buczynowa štrbinka.
Buczynowa štrbinka.

Po 2,5 hodinách lozenia po skalách, reťaziach, stupačkách a užívaní si skutočne skvostného výhľadu ma čaká posledný výstup – pod Malú Buczynowu vežu. Chodník vedúci po skalnej rímse nad priepasťou fakt nemá chybu! Na jednom širšom mieste zastavím a čakám. Oproti mne zliezajú 2 turisti. Pri jednom výstupe som nohou nechtiac spustila kamennú lavínu, našťastie, za mnou nikto nebol, ale nepotrebujem to zažiť na vlastnej koži. 

Skalná stena s reťazou na Orlej prti
Chodník, teda skôr rímsa...

Zrazu kúsok nado mnou obaja zastavia a kývajú na mňa. Tak leziem k nim, je to muž a žena, obaja poliaci:

„Je to tam ešte exponované?“ opýta sa muž.

Ja doleziem k nim a táto otázka ma mierne dostane: „Áno, a veľa.“

Žena vedľa neho, ktorá už prišla tesne pred kolapsom, po mojich slovách skoro naozaj dostala infarkt.

Ja len dodám: „Ak tento zostup bol pre vás moc, ďalej rozhodne nechoďte!“

záverečný výstup na Malú Buczynowu vežu.
Záverečný výstup na Malú Buczynowu vežu.

A pokračujem si po svojom ďalej krútiac hlavou. To, že sú na najextrémnejšej trase v Tatrách a exponovaných úsekov je tu viac než dosť im asi nedošlo... A potom sa divíme, že nám v horách pribúdajú úrazy. Ľudia, občas si fakt treba dopredu pozrieť, kam vlastne idem... Kam turisti reálne došli neviem, viac som ich nestretla.

Tento posledný výstup mi dal celkom zabrať. Celkom dlhý s pomaly kolmo nahor po reťaziach. Už sa teším, až pôjdem len dole kopcom. Ale na vrchole sa chodník zase zjemňuje. Kráčam si po relatívne bezpečnom širokom úseku a neviem sa nabažiť toho výhľadu. Len neustály vietor mi to mierne kazí... ale aj ten sa už o niečo upokojil.

Výhľad neďaleko sedla Krzyżne.
Výhľad neďaleko sedla Krzyżne.

Stretávam ďalšie 3 turistky ktoré idú z Krzyżneho len sem po fotku, míňam asi 3 naozaj zabijácke úzke skaly so zrázmi na obe strany a posledných 300 m do sedla si už len užívam. Tieto záverečné metre môže navštíviť každý. Chodník traverzuje alpínsku lúku, výhľady priam božské a reťaze až tam ďalej. V samotnom sedle Krzyżne ma naozaj takmer odfúkne. Ako som si myslela, že sa vietor upokojil, tak tu na mňa udrel najväčšou silou za celý dnešný deň. Trasúcimi sa rukami vo vetre spravím aspoň záverečnú fotku a dám sa zostupovať po žltej značke do Doliny 5 poľských plies.

Posledná relatívne pohodová časť Orlej perće.
Posledná relatívne pohodová časť Orlej perće.

Stačí zísť kúsok pod sedlo a ocitám sa v bezvetrí. A nasleduje pomaly najhorší úsek celej túry – sypký štrk a sutina v strmom svahu, pričom oba priam s radosťou pokračujú dole aj so mnou pri každom kroku. Vážim poctivo kam šliapnem a snažím sa nachádzať pevné skaly, no niekoľkokrát sa mi to nepodarí a skončím rovno na zemi. Chodník v najstrmšom úseku je vedený serpentínami, no tie tomu nejak extra nepomáhajú.

Výhľad pri zostupe zo sedla Krzyżne.
Výhľad pri zostupe zo sedla Krzyżne.

Poctivo slimačím tempom najhorší úsek zliezam a je čas na ďalšiu krátku prestávku. Výhľady tu už nie sú také dokonalé, ale stále pekné. Po doplnení kalórii sa vydávam smer chata v doline. Zliezam ešte kúsok nižšie a následne idem dlho rovno po vrstevnici popod skalné steny a štíty, na ktorých som pred pár hodinami bola. Krásne vidieť celý hrebeň Orlej prte a nechce sa mi veriť, že som to dala a bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Bolo to naozaj extrémny level!

Pred príchodom na chatu musím vyliezť ešte jeden menší kopec, aby som sa konečne napojila na modrú značku v doline. Dolina 5 poľských plies je považovaná za jednu z najkrajších v Tatrách a právom. Lenže, dnes nemám veľa času obdivovať jej krásu, chcem stihnúť autobus z Lysej poľany. Preto len na chate doplním vodu a zahájim finálny zostup.

Časť hrebeňa Orlej prte, sedlo Krzyżne v strede.
Časť hrebeňa Orlej prte, sedlo Krzyżne v strede.

Ako zostupovú trasu zvolím čiernu značku. Oproti mne sa hore hrnú davy ľudí, aj keď je už poobedie. Po serpentínach zbehnem dole rýchlo. Ešte si stihnem spraviť posledné fotky. Záver túry sa nesie po zelenej značke Dolinou Roztoki dlho dlho až ku Mickieviczovým vodopádom. Odtiaľ ma čaká pár kilometrov po asfalte až na autobusovú zastávku na Lysej poľane, odkiaľ som včera na túru vyrážala. Túru tu úspešne ukončím rozhodnutá, že budúci rok to prejdem celé.

Mickieviczove vodopády.
Mickieviczove vodopády.

Orla perć jednoznačne dostála svojej povesti o najextrémnejšej trase v Tatrách. Reťaze, zrázy skombinované s neustálymi výstupmi a zostupmi skutočne preveria každého turistu, ktorí sa ich pokúsi prekonať. Trasu jednoznačne odporúčam, no len skúseným turistom bez strachu z výšky. Ostatní môžu navštíviť aspoň sedlo Krzyżne a užiť si tie skvostné výhľady z bezpečného miesta. A ak sa už o prejdenie červenej pokúsite, dopredu si naštudujte možné únikové trasy, aby ste neprecenili vlastné schopnosti a možnosti, ktoré by sa mohli skončiť naozaj zle. Tie výhľady za riziko, aspoň pre mňa, určite stoja!

                                                Viac z Tatier

Pre prípad, že by ste niečo potrebovali z Decathlonu, môj affiliate link (klik na obrázok):::

Najčítanejšie:

Z blogu je kniha 2 - Walker's Haute Route

Neprešiel ani rok odkedy sa mi podarilo dostať na verejnosť moje mesačné putovanie po Ceste hrdinov SNP v knižnej podobe. Začiatkom júla min...