Veľkofatranská magistrála 1

 Čremošné -> Kráľova studňa -> Krížna -> Chata pod Borišovom

Výstup: 3.9.2021

Náročnosť: dlhá celodenná túra s veľkým prevýšením, časť od Kráľovej studne menej náročná

Veľkofatranská magistrála je červená značka vedúca hlavným hrebeňom Veľkej Fatry. Má dĺžku 44 km, začína na Krížnej a prechádza nespočetnými vrcholmi, pričom posledný je Kopa, a schádza do Ľubochne. Prechod celého hrebeňa sa dá rozložiť na 2 až 3 dni, závisí na vašich fyzických schopnostiach. Ja som si prechod rozložila na 3 dni, pričom 2 dni som prešla vkuse a posledný – výstup na Kopu som si nechala zvlášť. Trasu sme zahájili v Čremošnom na stanici, smer bol Chata pod Borišovom.

Okolo 8-mej začíname kráčať zo stanice v Čremošnom. Prvý kilometer nás vedie po hlavnej ceste vedúcej na sedlo Malý Šturec. Potrebujeme sa napojiť na chodník v Žarnovickej doline. Po 15 minútach opúšťame hukot kamiónov a okolo chatiek zatáčame do doliny. Turistická značka tu zatiaľ nie je, len cyklotrasa. Aj nás pár cyklistov obehlo, zatiaľ čo my pokračujeme v pohodovom tempe po rozbitej asfaltke ďalej. Ide sa po rovinke, nad hlavou máme jasné slnko, ideálny deň na horách!

Žarnovická dolina, začiatok. 

Na žltú značku sa napojíme pri smerníku Kôpka, kde dávame aj prvú prestávku. Dolina je poriadne dlhá a rovnakým štýlom pokračuje ešte niekoľko kilometrov. Okolo nás sa hustý les strieda s lúkami a polomami. Míňame cestou niekoľko odbočiek do lesa a niekoľko studničiek, či zrubov. V doline sa nachádza aj pamätný Zrub SNP, teraz slúži ako núdzový prístrešok.

Vyššie sa dolina na niekoľkých miestach zúži a prechádzame cez skalné tiesňavy, ktoré stoja za fotku. Míňame smerník Ústie Veľkej skalnej a začíname v lese mierne stúpať. Ešte stále je táto trasa vedená ako cyklotrasa, takže sa ide pohodovo. Míňame ďalšie skalné útvary a o niekoľko kilometrov ďalej nás čaká prvý slušný dnešný výstup dolinkou Suchý Rakytov až pod Kráľovu studňu.

Tiesňava v Žarnovickej doline. 

Posledný kilometer od smerníka Kostolec je skutočne poriadne strmý. Ide sa lesom priamo kolmo hore do svahu. Treba preliezať aj popadané stromy, čo ešte pridáva na náročnosti. Každú chvíľu stojíme sa snažíme sa chytiť dych. Kofola v hoteli na Kráľovej studni je však veľká motivácia. Dávame nohu pred nohu a výstup sa zdá byť nekonečný. Počas celej cesty sa rozprávame, aby nám toto utrpenie rýchlejšie ubehlo, no ku koncu už ani to nepomáha a ja nadávam na plný úväzok. Posledné metre musíme kúsok zostúpiť a konečne prichádza vykúpenie v podobe smerníka Košarisko.  

Odtiaľto je to na Kráľovu studňu približne 20 minút, rýchlejším tempom aj menej. Ide sa po prašnej ceste, občas sa treba vyhnúť idúcemu autu, no ani sa nenazdáme a hotel vo svojom skutočne peknom prostredí sa pred nami vynorí.

V miestnom bufete si dávame aspoň Kofolu, na obed je ešte skoro. Chvíľku posedíme, zjeme len niečo malé z vlastných zásob a je čas sa rozdeliť. Parťák sa vracia nazad, ja pokračujem smer Krížna a Chata pod Borišovom.

Nasledujúci úsek dobre poznám, išla som tadeto minulý rok Cestu SNP. Za hotelom štrkovitá cesta mierne stúpa a kým sa dostanem po prestávke do tempa, trochu to trvá. Okolité výhľady nemajú chybu. Človek, čo tu postavil hotel, dobre vedel, čo robí. Prostredie okolo je nádherné! Následne sa vynorím z lesa pod Kráľovou skalou a uvažujem nad zachádzkou na ňu, no poviem si, že ma čaká ešte dlhá cesta a tamten kopec mi skutočne neujde. Míňam preto prameň Kráľova studňa a zahajujem posledný útok na Krížnu.

Kráľova skala. 

Chodník je hlineno-štrkovitý a vedie ma po hôľnych lúkach, ktoré pokrývajú celý hlavný hrebeň Veľkej Fatry od Krížnej po Ploskú. Kopec je na pár miestach celkom strmý a začínam cítiť únavu. Čoskoro to vidím na obednú prestávku. Stretávam pár turistov a ku vysielaču na Krížnej mi už dlhá cesta neostáva. Z vrcholu je skutočne jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku a toto je na neďalekom Ostredku ešte umocnené. Krížnou začína celá Veľkofatranská magistrála a aj najkrajšia časť tohto hrebeňa.

Po lúkach zostúpim kúsok nižšie, aby som vzápätí zdolala Frčkov. Tu sú prevýšenia minimálne, problém je dostať sa sem zdola. Nasleduje výstup na najvyšší vrch Veľkej Fatry, ktorý vyleziem rýchlo a v sprievode jednej vretenice. Na Ostredku je čas užívať si výhľad a dať si neskorý obed. Okolo sa rozprestiera 360° pohľad na hory a lesy, lúky a dediny. K Chate pod Borišovom to už nemám ďaleko a do zotmenia času dosť, preto si môžem dovoliť ležať na vrchole aj hodinu.

Hôľny hrebeň Veľkej Fatry.

Pripoja sa ku mne 2 turisti a ešte 1 zablúdený SNP-čkar, čo plánoval ísť na Kráľovu studňu. Pokecali sme a každý sme sa vybrali svojou cestou. Hrebeň ma vedie ešte cez pár kopčekov bez mena, aby som mohla strmo klesnúť do sedla pod Chyžkami. Nachádza sa tu jeden z mnohých veľkofatranských salašov, ktoré teraz poväčšine slúžia ako núdzové útulne.

Výhľad z Ostredku. 

Dnes mi ostáva už len výstup na Chyžky a na Ploskú. Na Chyžky sa ide celkom v pohode, vlečiem sa z nohy na nohu a užívam si okolité výhľady. Tu sa ide časť trasy aj v lese, čo je príjemná zmena z rozpálených lúk. Pod Chyžkami sa nachádza ďalšia útulňa, možností na núdzové prespatie je v týchto končinách celkom dosť.

Predo mnou sa už týči ploský vrchol Ploskej. Jeden z mála kopcov, kde aj chápem, prečo dostal taký názov, aký dostal. Kopec sa dá aj obísť po modrej značke, ale povedala som si, že treba tú magistrálu dať celú. Zahajujem preto posledný dnešný výstup a naozaj pomaly zdolávam jeden výškový meter za druhým. Stúpanie z tejto strany je dlhé a tiahle, no nie až tak strašne strmé. Aj takto na sklonku dňa a po 26 km sa dá zvládnuť.

Idem od jednej tyčky zimného značenia ku ďalšej a pomaly sa hrniem hore. Smerník je uprostred tohto skutočne rozsiahleho vrcholu, preto chvíľku trvá sa k nemu od okraja dostať. Spravím si pár fotiek takto na záver dňa a opačnou stranou Ploskej schádzam dole. Oproti mne je už Borišov a pod ním zaslúžená kapustnica s Kofolou. Zostup z Ploskej touto stranou je brutálne strmý. Na suchej hline a štrku má človek čo robiť, aby nešiel dole po zadku. Opäť v duchu ďakujem za turistické palice, vďaka ktorým zostup zvládnem bez väčších problémov.

                                       Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Prechádzam smerník Nad studeným a predo mnou je posledný kilometer dnešného dňa. Ešte sa treba doplatiť tých 100 m do kopca ku chate a pre dnešok fajront! Na chate kopa ľudí, ale myslela som si, že to bude horšie. Atmosféra chaty mi hneď učarovala. Žiadna elektrika, mobilný signál či nebodaj wi-fi. Na večeru nakoniec padli párky s Kofolou a o 21:00 už ležím v spacáku. Na izbe nie som sama, zdieľam ju so skupinou 4 dám v strednom veku. Na večer sa rozprúdila celkom fajn debata o túrach a zážitkoch, ktorú sme bohužiaľ museli ukončiť, lebo ráno všetci vstávame skoro. Mám v pláne výstup na východ slnka na Borišov, takže si musím privstať.

Dnešný deň bol dlhý a nabitý zážitkami. Žarnovická dolina sa oplatí na prejazd na bicykli, pretože cesta je tam ideálna a stúpanie minimálne. Úsek cez Suchý Rakytov tak skoro nepôjdem opäť, až keď si budem chcieť zas ponadávať. Od Kráľovej studne je trasa priam nabitá výhľadmi a jednoznačne ju odporúčam každému turistovi! Druhý deň dobrodružstvo pokračovalo cez východ slnka na Borišove a ďalej 11 hodín až do Ľubochne. 

Časť 2 a 3 čoskoro