Stará dolina, Malý Kriváň a Suchý

Výstup: 5.4.2021

Bolo to už dávno, naposledy v piatok, čo sme absolvovali hmlovo-daždivý výstup na Malý Rozsutec a Osnicu. Na Veľkonočný pondelok konečne všetky moje obľúbené stránky s predpoveďou počasia sľubovali slniečko. Chcelo to už konečne nejakú turistiku v rámci okresu, pri ktorej by sme mali aj nejaký poriadny výhľad, preto padlo rozhodnutie preliezť druhú časť hrebeňa Malej Fatry. Začali sme presne tak ako naposledy...

Klasika, 7:15 vystupujeme v počte 2 ks z autobusu pri dolnej stanici lanovky do Snilovského sedla. Dnes máme nad hlavami jasnú modrú oblohu, ktorá má ešte zopár hodín vydržať, až poobede majú prísť oblaky a celý najbližší týždeň bude zase snežiť. Zima sa tento rok nie a nie vzdať svojej nadvlády nad našou krajinou. Hneď nasadíme rýchle tempo, pretože je síce pekne, ale aj poriadne chladno. Zbehneme asi 300 m nižšie po asfaltke a pred nami je prvý dnešný smerník s názvom Stará dolina.

Pokračujeme po lesnej ceste, na ktorej je pár centimetrov snehu a hneď vylezieme menší kopec. Po ňom stúpame oveľa miernejšie ďalej, chvíľkami sa ide aj po rovinke. Stále ideme v lese, len na pár úsekoch máme z jednej strany rúbanisko a zbadáme aj stádo srniek. Snáď to budú jediné zvieratá, ktoré dnes stretneme, po medveďoch netúži nikto...

Ideme stále rovnako, párkrát prechádzame vyschnuté koryto potoka a po 45 minútach prichádzame na križovatku, kde som už kedysi dávno blúdila. Teraz už presne vieme, že treba zabočiť vpravo rovno hore do svahu. Po prvých prudkých metroch sa chodník stáča a nasleduje niekoľko serpentín. Po nich konečne vychádzame z lesa na čistinku, ktorá je poriadne strmá, no ukazujú sa nám prvé výhľady na Veľký a Malý Rozsutec. Tu už je aj snehu podstatne viac, navyše sa topí, takže sa často zaboríme po kolená. Les na hornom okraji čistinky je priam vykúpenie, hoci vieme, že na hrebeni bude makačka pokračovať.

Veľký a Malý Rozsutec a časť hrebeňa Malej Fatry.

Ešte chvíľku stúpame lesom, až vylezieme v pásme kosodreviny. Okolo nás je len zopár poriadne zasnežených stromčekov a držíme sa stôp turistov, ktorí tadiaľto išli pred nami. Počasie je stále krásne, no zdvihol sa poriadny vietor. Občas musíme zastaviť a prečkať jeho poryvy, ktoré nám do očí ženú sypký sneh. Takto vysoko sa už netopí, čo je na jednej strane fajn, pretože sa už nezabárame, no na druhej strane mať ho v očiach nie je bohviečo.

Sledujeme zimné tyčové značenie, ktoré nás spoľahlivo dovedie až na modrú značku vedúcu na Chrapáky. Sedlo za Kraviarskym dnes poctivo obchádzame. Ku smerníku to už naozaj netrvá dlho, no neustály vietor nás spomaľuje. Fučí naozaj poriadne, odhadujem rýchlosť tak 50 km/h a v nárazoch viac. Na Chrapákoch nestojíme, chceme už byť na hrebeni. Brat ide rýchlejšie, ja sa musím každú chvíľu otáčať chrbtom vetru, aby som prečkala jeho náraz a v očiach tak nemala sneh. Poryvy sú poriadne a tesne pod sedlom Bublen už nevidím absolútne nič. Mením taktiku, už ani otáčať sa nemá zmysel, len s privretými očami bojujem s vetrom a snehom letiacim proti mne.

Konečne dorazím do sedla, no boj ani zďaleka nekončí. V sedle vždy fučí najviac a dnes sa to len potvrdzuje. Nájdem brata schovaného sa kosodrevinou a hneď pokračujeme ďalej čo najrýchlejšie preč. Nasleduje asi 1 km po hrebeni. Sneh je vyfúkaný až na ľadový podklad, takže sa nezabárame a kráča sa fajn. Len keby ten sprostý vietor nebol... Už nie je až taký silný ako v Bublene, ale stále nás ide mierne odfúknuť.

Tesne pred začiatkom stúpania na Malý Kriváň nejakým zázrakom strácame zimné značenie a ocitáme sa uprostred kosodreviny. Chvíľku blúdime, občas mierne zapadneme, no vieme, že musíme ísť smerom ku kopcu, tak nakoniec správnu cestu nájdeme. Začneme s výstupom a zrazu... Jéééj, nefučí! Fakt! Vietor ustal, zrejme nás pred ním chráni Malý Kriváň, tak konečne môžeme aj zastaviť, užiť si výhľady, ktoré sú dnes skutočne parádne a spraviť zopár fotiek.

Dnes tie výhľady stoja za to! 

Pomaly kráčame ďalej, občas musíme pri hľadaní chodníka improvizovať a prechádzame po „parádnych“ potenciálnych lavínových svahoch. Našťastie sa nám žiadnu lavínu spustiť nepodarí a vyliezame na kopec pred Malým Kriváňom. Tu už zase fučí priam neskutočne a do toho pribúdajú oblaky. Asi nám pekné počasie skončilo... Aj tak sme mali dnes najviac slnka zo všetkých okresových túr.

Na vrchol Malého Kriváňa musíme zdolať ešte niekoľko menších kopcov a zdá sa mi, že sa vôbec nepribližujeme. Toto je presne jeden z tých nekonečných kopcov. Prechádzame po tesnom okraji hrebeňa, pretože iný chodník nevidíme a podarí sa nám nespadnúť. To by sme sa zastavili asi až v Žiline... Prejde ešte mučivých 20 minút a pred nami sa ukáže smerník Malý Kriváň. Tak sme sem predsa len došli!

Na vrchole v bivakovacom závetrí postavenom z kameňov si dávame chvíľku oddych a vyťahujeme chleba s paštikou. Obloha sa už na 100% zatiahla, no zatiaľ ide o vysokú oblačnosť, takže výhľad ohrozený nie je. Nesedíme dlho, pocitová teplota je hlboko pod nulou a my vychystaní na jarnú turistiku... Slušne mrzneme.

Zbalíme ruksaky a pokračujeme bojovať s vetrom. Do sedla Priehyb je písané 30 minút, no my to aj napriek pár závejom zbehneme za 15. Za sedlom sa chodník kľukatí v kosodrevine a mierne stúpa až na Stratenec. Tu sa smejeme, že tento kopec presne vystihuje nás študentov, keď po absolvovaní online výuky prídeme do praxe. Budeme stratení. Vietor opäť mierne ustal, tak si môžeme dovoliť zastaviť a spraviť fotky bez zamrznutia.

Stratenec - super názov!

Kosodrevinou šliapeme aj ďalej až po záverečný krátky výstup na Biele skaly. Tu sa ide zopár úsekov po skale hore. Vietor už nefúka takmer vôbec, dokonca aj oblaky niekam zmizli a sneh na skalách sa rýchlo začal topiť. Toto je celkom vtipné... mokrý sneh na skale, to je ideálna šmykľavka! Bez ujmy na zdraví (možno len na tom psychickom, po 258. raze, čo sa mi noha skĺzla nižšie, som už naozaj nadávala...) dôjdeme až k vrcholovej tabuľke a opäť dávame kratučkú prestávku na fotky.

Z Bielych skál zliezame nazad do kosodreviny a už nás dnes čaká len Suchý. Na ten dorazíme rýchlo, pretože nás ženie vpred motivácia v podobe kapustnice na Chate pod Suchým. Na vrchole konštatujeme: „Hm, dlho nefučalo...“ (už nás zase ide odfúknuť...) Tak len rýchlo spravíme zopár fotiek a naše kolienka sa už neskutočne tešia na najbližší úsek: zostup na Príslop pod Suchým.

Hrebeň Malej Fatry s dominantným Malým Kriváňom.

Začíname zostupovať a teda, skutočne sa vlečieme. Sneh je neskutočne šmykľavý a tento úsek si právom vyslúžil miesto medzi najstrmšími kopcami Slovenska. Pomaličky krok za krokom schádzame čoraz nižšie a nižšie. Občas to vyzerá tak, že ďalej sa ide po zadku, ale zakaždým sa nám podarí pád ustáť. Asi v polovici cesty kosodrevinu nahradil les a sklon svahu sa mierne znížil. Aj tak sme neskutočne šťastní, keď sa vynoríme na čistinke so smerníkom Príslop pod Suchým. Ako sme stratili nadmorskú výšku, poriadne sa oteplilo. Zvyšný časť cesty až na Chatu pod Suchým ideme po blate.

Ide sa lesom viac-menej po rovinke, len občas je tu nejaký krátky kopček hore alebo dole. Až pri smerníku Javorina nás čaká dlhší zostup po zjazdovke až ku chate. Na blate sa šmýka pomaly viac než na snehu a kopec je poriadne prudký. Schádzame po serpentínach a bez blatového kúpeľa dorazíme na chatu.

Je čas na obed. Padne fazuľovica s bryndzovými haluškami na terase pred chatou. Sedíme a oddychujeme asi polhodinu. Hoci sa nám vôbec nechce, cesta dolu bude ešte dlhá. Zbalíme batohy a vyrážame smer Varín. Tesne pod chatou odbočíme do lesa na žltú značku. Zostúpime kúsok nižšie a potom ideme dlho úbočiami okolitých kopcov až do sedla Brestov. Na jednom mieste bol les vyrúbaný a ukázal sa nám naozaj pekný pohľad na Žilinu.

Žilina fotená nad sedlom Brestov, škoda toho oparu...

V sedle Brestov prepíname zo žltej na zelenú a čaká nás občas poriadne strmý zablatený zostup (aj na ten blatový kúpeľ dôjde... touto cestou už viackrát nepôjdem) až na cyklotrasu vedúcu do Varína. Táto ide spoločne s našou zelenou značkou najskôr po lesnej ceste a potom po asfaltke. Posledných 5 km nahadzujeme tempo 10:30/km, takmer nám z toho asfaltu umrú nohy, no poctivo to dobojujeme cez polovicu Varína až do stredu dediny na zastávku autobusu.

Celkovo nám to dnes trvalo 8:30 h a prešli sme 22 km. Až na ten vietor v okolí Bublenu a na Malom Kriváni to bola perfektá túra! Hrebeň Malej Fatry ponúka naozaj skvostné výhľady a táto dnešná časť nie je ani tak extra fyzicky náročná (pokiaľ ideme lanovkou, výstup zdola až na hrebeň z toho už náročnú túru urobí), len je celkom dlhá. Tak či onak, dnes to bol skutočne krásny deň na horách v rámci okresu!