Výstup: 15.3.2020
Najvyšším vrcholom Slovenského krasu, podcelku
Slovenského rudohoria, je Matesova skala s výškou 925 m n.m. Nachádza sa
na juhovýchode krajiny neďaleko hranice s Maďarskom, južne od kúpeľov Štós.
Tesne pod vrcholom prechádza zelená turistická značka vedúca od Zádielskej
tiesňavy. My sme zvolili na výstup neznačkovanú lesnú cestu z dediny Bôrka,
ktorá sa kúsok od Matesovej skaly pripojila na už spomínanú zelenú, spravili
sme si okruh a vrátili sa inou neznačenou zvážnicou.
Prvé mesiace roku 2020 sa začali bez problémov. Bola
super zima, pochodili sme pár kopcov a celkovo, všetko išlo podľa plánu.
Lenže situácia vo svete sa začala radikálne meniť a postupne sa šíriaca
pandémia koronavírusu dorazila aj na naše zabudnuté malé Slovensko. Potvrdili
sa prvé prípady a začal celý ten cirkus ohľadom lockdownov, ktorý trvá
doteraz (keď toto píšem, je koniec januára 2021). Zostali sme zavretí doma a snažili
sme sa čo najlepšie si na nový spôsob života zvyknúť. Jedno nám však ostalo: na
kopce nám nikto ísť nezakázal.
15.marca už sedenia doma bolo dosť (a to sme boli ešte
len na začiatku celej pandemickej situácie a už nám to liezlo na nervy) a tak
sme sa rozhodli zmiznúť na hory, najlepšie niekam, kde nebude ani nohy. Skoro
ráno sadáme do auta v počte 4 ks (ja, otec, brat a kamarát Vlado) a vyrážame
smer Bôrka. Na diaľnici pod Tatrami vychádza slnko a nám sa ukáže parádny
pohľad na naše štíty. Prechádzame cez Poprad do Dobšinej a odtiaľ do
Rožňavy, až to nakoniec dorazíme na štart našej túry.
Začíname v dedine pri kostole niečo po 9-tej. Podľa
mapy prejdeme za dedinu a napojíme sa na širokú lesnú cestu. Nad hlavami máme
jasné modré nebo a, hoci je marec, dnes to vyzerá na teplý priam letný deň.
Nahodíme celkom rýchle tempo, stúpame len mierne, väčšina tohto úseku je po
rovinke. Okolo nás je hustý listnatý les. Dnešný výstup nemá byť dlhý, no ani
nejako extra zaujímavý, čo sa týka výhľadov.
 |
| Začíname po lesnej ceste z dediny Bôrka. |
Čoskoro dorazíme k prvému prudšiemu úseku. Cesta stúpa
po serpentínach a musíme vybrať mapu, aby sme trafili tú správnu odbočku.
Podarí sa, vylezieme kopec a ocitáme sa vonku z lesa na lúke. Je čas
vyzliecť všetky bundy a mikiny, vonkajšia teplota dosahuje príjemné hodnoty
na tričko s dlhým rukávom. Držíme sa značky, prechádzame po lúke a pokukujeme
po modrej guličke na mobile, aby sme správne trafili na neznačkovaný vrchol.
Posledný úsek od značky na samotný vrchol je čistý „off-road“.
Ide sa krížom hore cez les, žiadny chodník, len tráva, skaly, padnuté konáre a kopa
kríkov. Takto musíme zdolať cca 150 m a pri jednom veľkom balvane mapa
zahlási, že sme v cieli. Ďalší z najvyšších vrcholov zdolaný! Trvalo
nám to sem z dediny niečo vyše hodiny, výstup bol naozaj ľahký.
 |
| Vrchol Matesovej skaly, spomínaný balvan bol kúsok vedľa. |
Na spomínanom balvane vyťahujeme chleby s paštikou
a obliekame bundy. Tu sme zase schovaní v lese a pokiaľ sa
človek nehýbe, až tak teplo zase nie je. Stromy okolo nerastú veľmi nahusto,
preto aj aký-taký chabý výhľad máme. Spravíme pár fotiek, oddýchneme si a po
necelej polhodine je čas ísť ďalej.
Vrátime sa na značku. Keďže ísť nazad rovnakou cestou ako hore je nuda, rozhodneme sa pokračovať po zelenej a zbehnúť do dediny po zvážnici o pár kilometrov ďalej. Chodník ide striedavo lesom a po lúkach, nie sú tu žiadne extra prevýšenia. Musíme vyjsť pár krátkych kopčekov a iné obchádzame po úbočí. Teplota stále stúpa, už je to pre zmenu na krátky rukáv.
 |
| Cestou po lúkach aj takéto fajn výhľady s TOP počasím. |
P.S. Naše zdroje uvádzajú ako najvyšší vrch Matesovu skalu. Sú však aj iné zdroje, ktoré za najvyšší vrch považujú Jelení vrch asi o 20 metrov vyšší. Tento leží na hranici Slovenského krasu, preto nie je vždy považovaný za súčasť Slovenského krasu.
