Zadné Meďodoly a Kopské sedlo

Výstup: 10.9.2021

Náročnosť: pohodová nádherná túra so stredne náročným prevýšením, dá sa spraviť za pol dňa

Zadné Meďodoly sú dolina na pomedzí Vysokých a Belianskych Tatier. Vyčleňuje sa z Javorovej doliny a končí v Kopskom sedle vo výške 1749 m n.m. Celou dolinou vedie spolu s modro-značeným aj náučný chodník. Túra začína v Tatranskej Javorine a spočiatku je spoločná so začiatkom prechodu Javorovej doliny, pričom chodníky sa oddeľujú pri smerníku Pod Muráňom. Zadné Meďodoly boli dlhšiu dobu pre turistov uzavreté, preto keď sa dolina konečne sprístupnila, musela som ju ísť navštíviť.

10:30 vystupujem z autobusu v Tatranskej Javorine. Kúsok od zastávky nachádzam smerník, do Kopského sedla píšu 3 hodiny. Aj keď je už september a som v Tatrách, vonku je minimálne 30 °C v tieni. Napriek tomu túru začínam v rýchlom tempe, po tých viac ako 4 hodinách cestovania sa konečne treba rozhýbať.

Prvé 2 km vedú po asfaltke. Slnko páli, okolo cesty rastie bujne vegetácia vyššia než ja a kde-tu už presvitajú prvé pohľady na tatranské štíty. Asfalt končí po pár zákrutách pri smerníku Pod Muráňom. Smerník je na čistinke s altánkom a zurčiacim potokom povedľa. Oproti mne krásne vidieť začiatok Javorovej doliny a Zadných Meďodolov. Už takto zdola sú výhľady naozaj pekné, teším sa, čo príde ďalej.

Výhľad pri smerníku Pod Muráňom.

Za smerníkom značka pokračuje po širokej kamenistej ceste a mierne stúpa. Doteraz bolo prevýšenie plus-mínus nula. Spočiatku sa ide lesom, no o prejdem ďalej do doliny, les sa rozostúpi a prichádzajú takmer všadeprítomné polomy. Kopec je tu o niečo strmší, ale stále to nie je ani zďaleka taký level, ako by som od Tatier čakala. Míňam zopár prameňov a prístreškov a obieham slušné množstvo ľudí. Teda, až toľkoto turistov som tu nečakala, aj keď som vyrazila dosť neskoro.

Chodník v Zadných Meďodoloch pod Belianskymi Tatrami.

Čaká ma ďalší lesný úsek a dostanem menší záchvat smiechu. Predo mnou je tabuľa s nápisom: Pozor! O 100 m uvidíte dreveného medveďa! Keby normálneho, to by som varovanie brala všetkými desiatimi, ale dreveného?! A ozaj, prejdem cez potok rovno k prístrešku s pár sochami drevených medveďom. Prístrešok je okupovaný rodinami s deťmi, ktorí sa s drevenými macami fotia vo veľkom. Ja ani nezastavujem, z takýchto atrakcií som už dávno vyrástla.

Ďalší úsek prechodu Zadných Meďodolov sa ide neustále do kopca. Striedajú sa lúky s výhľadmi na dolinu a už aj na okolité štíty. Dolina sa mi čím ďalej tým viac páči. Vlečiem sa naozaj z kroka na krok a užívam si tú nádheru. Takto vyššie už ani veľa ľudí nie je, zrejme všetci ostali pre drevených medveďoch.

Belianske Tatry zo Zadných Meďodolov.

Značka vedie úbočím hrebeňa Belianskych Tatier, v závere doliny úbočím Ždiarskej vidly a presne odtiaľto sú výhľady najkrajšie. Chodník je tu uzučký s prašným povrchom a s množstvom zákrut či vyhliadkových miest. Kopské sedlo sa zdá byť už na dosah, no s neustálym, aj keď miernym stúpaním je to ešte predsa len dlhší výstup.

Kospké sedlo oddeľuje Vysoké a Belianske Tatry a ponúka skutočne skvostné pohľady na obe pohoria. Do sedla som dorazila presne po 2,5 hodinách chôdze z Tatranskej Javoriny. A to som sa naozaj vliekla. Kúsok od smerníka v sedle, ktorý sa nachádza uprostred alpínskych lúk, nachádzam parádny „flek“ na tráve a dávam si obednú prestávku. S dokonalým výhľadom na celé Zadné Meďodoly vyťahujem chleba s paštikou a takmer hodinu sa v Kopskom sedle opaľujem.

Zadné Meďodoly z Kopského sedla.

Z dovolenkového rozpoloženia ma vytiahne až fakt, že pomaly nestíham autobus do Popradu s následným vlakom domov. Balím piknik, ešte hodím posledný pohľad na nádherné Zadné Meďodoly a zahájim zostup. Zdolávam posledný menší kopček, všade na okolo sú rozsiahle alpínske lúky a za mnou sa skvejú biele Belianske Tatry v plnej nádhere.

Belianske Tatry z Kopského sedla.

Ďalej už pôjdem len dole kopcom. Strmo po hlineno-štrkovitom úzkom chodníku klesám smerom k Veľkému Bielemu plesu a pridávam do zbierky ďalšie fotky Vysokých Tatier. K plesu to nie je ďaleko, veľmi rýchlo prichádzam do pásma kosodreviny, kde musím občas aj preliezať vyrastajúce konáre. Pri plese sa nakopilo opäť dosť turistov, na čo nemám náladu, preto sa nezdržiavam.

Veľké Biele pleso.

Zostup pokračuje po modrej značke. Najskôr v kosodrevine vyššej než ja a následne polomom. Keď som tu bola v zime, takmer som sa stratila – chodníka nikde. Teraz ho aj medzi popadanými stromami a hustou vegetáciou poľahky nachádzam. Výhľady tu už nie sú, len občas štíty ešte presvitnú.

                      Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Posledný úsek pred Rázcestím pri Šalviovom prameni sa už ide lesom. Klesám dosť rýchlo a teraz som aj rada, že sa tu pár ľudí raz za čas vyskytne... Musí to tu byť medvedí raj, takýto hustý tatranský les. Záver túry absolvujem po turistickej diaľnici vedúcej z Bielej vody k Zelenému plesu. Túru ukončím na zastávke autobusu na Bielej vode.

Túra cez Zadné Meďodoly sa veľmi rýchlo zaradila na popredné priečky, čo sa týka najkrajších v Tatrách. Výhľady na Belianske Tatry, Vysoké Tatry, či dolinu samotnú sa radia medzi to najlepšie, čo sa v Tatrách turistovi ponúka. Trasa má relatívne veľké prevýšenie, avšak väčšinou je stúpanie mierne, no stále. Zostup z Kopského sedla na Bielu vodu je relatívne dlhý, no dá sa zbehnúť rýchlo, pretože sa ide stále dole kopcom. Za zmienku stojí ešte krásna panoráma Veľkého Bieleho plesa, ktorá zážitok z túru len umocnila. Prechod Zadnými Meďodolmi sa na 200 % oplatí absolvovať a uvládne ho každý priemerný turista.

                                            Viac z Tatier