Výstup: 14.4.2022
Náročnosť: poldenná 14 km túra s minimálnym prevýšením
Vyššia teplota vzduchu, topenie
snehu, príroda všade navôkol sa zazelenáva, či začína kvitnúť... to sú všetko
neklamné znaky príchodu jari. V našich končinách patrí medzi jedného
z prvých poslov jari Šafran karpatský, známy aj jednoducho ako krokus.
S poslednými fľakmi snehu sa už v marci objavujú prvé fialové
kvietky, no najväčší výskyt krokusov, najmä vo vyšších polohách, je počas
apríla a mája.
Dolina Chochołowska je najväčšou
a najdlhšou dolinou v poľskej časti Tatier. Každý rok ju navštevujú
kvantá turistov s cieľom pozorovať veľké fialové koberce krokusov, ktorým
sa tu darí naozaj perfektne. Po niekoľkých rokoch, čo sme sa do doliny takto na
jar z rôznych dôvodov nedostali, prišiel konečne ten deň D. Išli sme sa na
vlastné oči presvedčiť, či sú tie fámy o fialovom mori malých kvietkov
skutočne pravdivé, alebo išlo len o dobre „nastajlované“ zábery, ktoré
kolujú internetom.
Túru zahajujeme celkom neskoro,
čosi pred 10-tou, na poslednom možnom parkovisku pred samotným vstupom do
doliny. Parkovísk je od hlavnej cesty niekoľko, všetky sú spoplatnené a všade
na vás mávajú pracovníci v reflexných vestách s úsmevom od ucha k uchu
v snahe presvedčiť vás, že práve ich parking je ten naj. My sme si vybrali
presne podľa mapy, posledné možné, čím sme ušetrili približne 1,5 km chôdze od
hlavnej cesty.
Zelená značka vedúca celou
dolinou nás najskôr vedie po asfaltovej ceste okolo rôznych drevených domov, z ktorých
sa šíri vôňa práve ugrilovaných oštiepkov, či klasických poľských „zapiekanok“.
Ľudí je tu ako maku a niet sa čo čudovať, keďže už takto na lúkach po
kraji cesty vidieť jeden krokus vedľa druhého. Aj keď už nie je tak skoro ráno,
ešte nie sú všetky rozkvitnuté, ale to nebráni lúkam naberať fialové odtiene
miesto zelených. Väčšina lúk s krokusmi je oplotená, presne kvôli až
príliš premotivovaným turistom, ktorí nie sú schopní obdivovať krásu srdcom, no
kvety trhajú a ničia.
 |
| Krokusy hneď na začiatku doliny Chochołowskej. |
Po necelom kilometri vchádzame z otvoreného
priestranstva do lesa. Stále sa ide po asfalte, neďaleko zurčí potok a popri
ceste sa kde-tu ukazujú posledné biele fľaky snehu. S pár zákrutami a niečo
málo presvitajúcimi výhľadmi pomedzi stromy prichádzame po necelej hodine na
koniec asfaltovej cesty. Trasa bola doteraz úplne pohodová, prevýšenie veľmi
blízke absolútnej nule. Čo sa týka lúk s krokusmi, prvá časť doliny je pokrytá
celá hustým lesom, lúk tu bolo len málo a krokusy sme našli len na jednej.
Dúfame, že ďalej to bude na fialové kvety bohatšie.
Od smerníka Polana Huciska je z asfaltky
kamenistá lesná cesta. Aj druhá polovica doliny je na prevýšenie chudobná. Kopce
boli dokopy asi 3, ale aj to absolútne bez problémov zvládnuteľné. Ako sme sa
blížili k záveru doliny, pribúdalo lúk a aj výhľadov na Západné
Tatry. Párkrát sa išlo okolo strmých skalných stien, čo dodávalo doline
Chochołowskej vysokohorský ráz. Lúky s krokusmi sú v celej doline
ohradené vlajočkami s nápisom „Ani kroku(s) ďalej“ a musím povedať,
že 99,9 % návštevníkov zákaz vstupu medzi kvety rešpektovalo.
Záver doliny spoznávame veľmi ľahko, keďže prichádzame na Polanu Chochołowsku. A nachádzame presne tie miesta, ktoré kolujú internetom a celú túto dolinu s krokusmi tak preslavujú. Kúsok ďalej stojí chata, kde náš prechod dolinou končí. Avšak, ku chate sa dá dostať 2 spôsobmi – po značke, alebo vyhradenou cestičkou na lúkach s krokusmi a miernou okľukou. Vyberáme možnosť B.
 |
| Západné Tatry z doliny Chochołowskej. |
Chodníčkom po lúke naberáme
najväčšiu porciu výškových metrov za celý dnešný deň. Výhľady sú tu naozaj
neskutočné a čoskoro mobil hlási plnú pamäť. Fotografii krokusov za rýchlo
nazbieralo viac než dosť. Na vrchole lúky sa nachádza menšia kaplnka a chodník
sa stáča vľavo. Horným okrajom krokusového mora prechádzame ďalej smerom ku
chate, pričom pár výškových metrov strácame.
Chata pripomína viac závodnú jedáleň, než skutočnú komornú horskú chatu. Toto je však mierne nutné, vzhľadom na množstvo návštevníkov, ktorý si sem prišli po obed. My nie sme výnimkou a čoskoro si už pochutnávame na rezni a vyprážanom syre, na ktorých nesmie chýbať posyp kôpru. Nič proti kôpru, ale Poliaci majú vo zvyku dávať ho skutočne všade... a nie vždy je daná kombinácia vhodná.
 |
| Tak a ešte jedna výhľadová. |
Po obede sa vraciame nazad
rovnakou trasou, akou sme sem prišli. Nesmú chýbať ešte ďalšie krokusové fotky
na 100 spôsobov a pomaly zahajujeme zostup dolinou ku autu. Túru ukončíme
presne tam, kde sme ráno začali – na parkovisku na začiatku Doliny Chochołowskej.
Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk
Dolina Chochołowska dostála svojej povesti s vysokým výskytom Šafranu karpatského. Lúky posiate fialovými kvetmi nájdete už pri vstupe do doliny, stačí len vystúpiť z auta. Prechod dolinou je nenáročný, len celkom dlhý. Trasa od parkoviska ku chate meria cca 7 km a na jej prechod si vyhraďte približne 2 hodiny (pri zastávkach na fotenie môže byť aj viac 😊). Celkovo, Dolina Chochołowska sa dá absolvovať ako poldenný rodinný výlet okorenený množstvom nádherným prírodných scenérií tvorených fialovými kobercami kvitnúceho šafranu.
