Výstup: 13.8.2021
Náročnosť: taktiež dlhý výstup
s množstvom prevýšení; na Draculov hrad viedlo 1480 schodov, čo by bola
bez predošlej túry bezproblémová prechádzka
Na chate v spacákoch sa
spalo parádne hoci bolo v noci riadne teplo. Niečo pred 7-mou sme už boli
všetci 3 hore. Zbalili sme kemping, zahájili konzumáciu paštik na dnešný deň
v chatovej reštaurácii a o necelú hodinu sme vypadli. Pr vidine
návratu cez všetky tie otravné kopce, cez ktoré sme išli včera po červenej
značke, sme sa rozhodli vyskúšať pre tentoraz modrú vedúcu ku skalnému oknu
Fereastra Zmeilor. Lenže v Rumunsku asi rovinaté chodníky nepoznajú...
Pred chatou padne posledná dokumentačná selfie a vyrážame. Hneď a zaraz do kopca k prevému smerníku, kde sa modrá a červené rozdeľujú. Je to celkom kúsok, no aj tak po včerajšku je rozhýbavanie sa celkom problém. Pri smerníku odbočíme vpravo a už aj vidíme prvé menšie sedlo, kam sa musíme vyštverať. A sme tu zas... 200 výškových metrov hore a vzápätí aj dole.
 |
| Zahajujeme návrat k autu. |
Poslušne nasledujeme malé fínske vlajky (modrý kríž v bielom poli) označujúce chodník a dáme sa po sutine šliapať hore. Ideme z nohy na nohu, dnes to bude dôchodcovský tempársky výkon. Aspoň výhľady na jazero Podragu s chatou pod nami sú pekné, keď už skapíňame do kopca...
 |
| Výhľad zo sedla nad jazerom Podragel. |
O polhodinu zdolávame prvé
sedlo a ku autu nám ostáva takých ešte 5. V Rumunsku sa dá na 8 km
dlhej trase nahrať až 1000 m prevýšenia, čo je celkom na nervy. Opatrne
zliezame do vedľajšej doliny poriadnym strmákom a ideme sa dozabíjať na
klzkej sypkej hline. Neďaleko plesa Podragel, jééj, rovinka! Aspoň teda na
chvíľku, pretože prechádzame okolo neho a čaká nás výstup do ďalšieho sedla,
presne rovnaký ako ten prvý.
 |
| Jazero Podragel. |
O 2 sedlá ďalej nás čaká
krátky strmý výstup s pár pobehujúcimi svišťami ku skalnému oknu. Tu sme
už včera boli, už len 2 kopcééé! Odtiaľto sa napájame na červenú značku, ktorou
sme išli včera. Niečo po 12-tej prichádzame do sedla Caprei a schádzame
najstrmším a najhorším zostupom po šotoline a brutálne šmykľavej
sutine k jazeru Balea, odkiaľ sme vyrážali. Poriadne náročnú, no krásnu
túru na najvyšší vrch Rumunska Moldoveanu ukončujeme na grilovanej klobáse v miestnej
chate. Keďže však nemáme dosť a čo by to bolo za výlet do Rumunska bez
Draculu, rozhodneme sa navštíviť dnes ešte jeho hrad.
 |
| Výhľad z okna Fereastra Zmeilor (aj s dronom grátis). |
Po obede sadáme do auta
a pokračujeme po ceste Transfagarašan na druhú stranu. Aj z cesty sú
nádherné výhľady a pozorujeme zdola kopca, kadiaľ sme ešte pred pár
hodinami kráčali. S pár medveďmi pasúcimi sa vedľa cesty prichádzame na
koniec údolia k pevnosti Poienari, Draculovmu hradu.
 |
| Medzitým v Rumunsku... |
Na hrad vedie 1480 schodov, čo je
slušné kardio na záver už aj tak náročných 2 dní. Vybehneme ich však celkom rýchlo.
Hrad samotný je celkom malý, no výhľad na okolité údolia a hory nemá
chybu. Zdržíme sa hore približne polhodinu, spravíme niekoľko fotiek a už
toho máme celkom dosť. Ostáva len zbehnúť schody dole a smer penzión,
sprcha a posteľ.
 |
| Draculov hrad s výhľadom na údolie. |
Výstup na Moldoveanu je poriadne
fyzicky aj psychicky náročný. Dokopy prekonáte prevýšenie viac ako 2500 m na
trase dlhej cca 28 km. Výhľady z trasy však nemajú žiadnu chybu
a s pekným počasím a dostatkom času sa výstup dá bez väčších
problémov zvládnuť. Určite odporúčam paličky, ktoré sa pri strmých kopcoch
jednoznačne zídu. Draculov hrad bol už len taká čerešnička na torte 2 poriadne
extrémnych, no krásnych dní. Do Rumunska sa ešte určite vrátim, stojí to za to!
