Vârful Moldoveanu 1 – Od jazera Balea na najvyšší vrch Rumunska a Chatu Podragu

Výstup: 12.8.2021

Náročnosť: dlhý, namáhavý výstup s množstvom kopcov, ktoré treba vystúpať; dá sa zvládnuť za 1 deň, ale celkové prevýšenie činí až 2500 m

Vârful Moldoveanu je s výškou 2544 m n.m. najvyšším vrchom Rumunska. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria Fagaraš približne uprostred Rumunska. Vrcholom prechádza červená značkovaná trasa vedúca celým hrebeňom. Ako sme sa presvedčili na vlastnej koži, nejde o hrebeňovku v pravom slova zmysle, keďže trasa prechádza reálne len pár vrcholov, inak schádza ku plesám v dolinách a prekonáva rebrá jednotlivých štítov. Výstup sme začali aj ukončili pri jazere Balea a trval 2 dni s prespatím na Chate Podragu.

Niečo po 8-mej prichádzame v počte 3 ks autom po ceste Transfăgărășan ku jazeru Balea. Toto sa nachádza vo výške 2034 m n.m., čo znamená, že na vrchol Moldoveanu nás čaká prevýšenie len niečo cez 500 m. Lenže, týmto zdanlivo malým výškovým rozdielom sa netreba nechať zmiasť, reálne prevýšenie je viac ako 3x väčšie. Auto nechávame na platenom parkovisku neďaleko tunela vedúceho cez hory na druhú stranu, hádžeme batohy na plecia a vyrážame.

Trasa začína prechodom okolo množstva stánkov a pár chát, no takto ráno majú všade ešte zavreté. Sledujeme množstvo vychodnených hlinených cestičiek okolo jazera až ku chate Cabana Balea lac, kde sa napájame na modrú značku. Modrých značiek tu vedie niekoľko, líšia sa medzi sebou tvarmi. Máte na výber klasické modro-biele pásiky, prípadne trojuholníky, krížiky a koliečka. My nasledujeme modrý trojuholník s bielym rámom smer sedlo Caprei a začneme hneď zhurta.

Chodník sa rýchlo zmení z hlineného na kamenistý a sutinový. Stúpame poriadne prudko po serpentínach a vychodneých ciest je tu nespočetne veľa, jediné pravidlo je pokračovať na kopec. Vyberáme si najschodnejšiu trasu a z nohy na nohu zdolávame prvú slušnú porciu výškových metrov. Nezvyk na ťažšie ruksaky spolu so včerajším celým dňom sedenia v auto robí svoje, kým dôjdeme do sedla, poriadne skapíňame.

Jazero Balea zo sedla Caprei.

Po 40 minútach umierania prichádzame do sedla a naskytne sa nám naozaj skvostný výhľad na okolité štíty a pleso Capra. Dávame si chvíľku pauzu na vydýchanie a napájame sa na červenú hrebeňovku vedúcu celým Fagarašom. Po červenej schádzame ku jazeru a kopec je podstatne miernejší, než bol výstup sem. Stretávame aj pár turistov a, samozrejme, prvá skupinka, čo nás obiehala, sú naši českí bratia. Pri jazere nachádzame smerovú tabuľku a takmer dostaneme infarkt. Na Moldoveanu píšu 8-9 hodín odtiaľto. Vzdychneme si a pokračujeme, zrejme nás čaká ešte pekne dlhá cesta.

Pleso Capra.

Miernym kopčekom pokračujeme po hlinenom uzučkom chodníku ďalej úbočím štítu Capra a užívame si výhľady. Okolitá krajina v niečom pripomína naše Tatry, v niečom sa dosť líši. Najmä dolinu sú tu podstatne dlhšie, siahajú tak ďaleko, až nedovidíme ich koniec. Aj keď sme vo výške nad 2200 m, rastie tu tráva a kvety. U nás nájdeme len skaly. Obídeme vrch Capra a opäť nás čaká zostup.

Klesáme poriadne strmo dole, zas raz po sutine a máme čo robiť, aby sme sa neprizabili. Míňame aj niekoľko parádnych vyhliadkových miest, kde sa jednoznačne oplatí zastaviť pre fotku. Po zostupe sa chodník na chvíľku vyrovná, aby zas mohol mierne stúpať. Prechádzame cez ovčie stádo a skamarátia sa s nami 3 túlavé psy. Rumunsko je túlavými psami známe, pobehujú ich tu tisíce a nechýbajú ani na horách. Na rozdiel od pastierskych psov, ktorých musia bačovia držať, aby na nás nezaútočili, tie túlavé sú neškodné, len vás chvíľu sledujú a potom zmiznú.

Výhľady zo značky na úbočí štítu Capra.

Ďalším poriadnym šmykľavým strmákom stúpame ku skalnému oknu Fereastra Zmeilor. Máme za sebou približne tretinu cesty na vrchol a ak to aj naďalej pôjde takto, že sa budú striedať strmé výstupy a zostupy, tých 8 hodín na smerníku je viac než reálnych. Od okna je taktiež krásny výhľad a odpája sa tu modrá značka vedúca na chatu Podragu, ktorou sa zajtra plánujeme vrátiť. Vidno chodník, ako prechádza cez rebrá štítov, takže tu sa o nejakej dlhšej rovinke naozaj vravieť nedá. Stále strmo hore nastúpať 200 m a hneď ich aj zliezť do vedľajšej doliny ku plesu.

Skalné okno Fereastra Zmeilor.

Po prestávke pri skalnom okne nasleduje reťazový úsek. Značka nás vedie asi 300 m po úzkom hrebienku s pár reťazovými časťami. Tu to nie je veľmi vhodné pre ľudí so strachom z výšky, my však prejdeme bez problémov. Na to nasleduje celkom strmý výstup na najbližší štít a chvíľu sa reálne držíme hrebeňa Fagarašu, až kým značka zas neklesne kúsok po úbočí, aby mohla v zapätí opäť raz stúpať.

Neustále výstupy a zostupy sa stále striedajú. Niektoré sú strmšie a krátke, iné dlhé a tiahle. Len na pár miestach je rovinka. Do toho sa nám začína kaziť počasie. Hmla sa prevaľuje cez hory, občas kráčame v oblakoch, inokedy nám príroda ukáže parádne divadlo.

Hrebeňom smer Mircii.

Pri výstupe na kopec Mircii sa po prvotnej slušne strmej časti chodník rozdvojuje. Časť pokračuje na vrchol a časť ho obchádza. Keďže ideme v totálnej hmle a ďalšie výškové metre už naozaj nepotrebujeme, vrchol pekne-krásne obídeme. Orientácia v takomto počasí dáva celkom zabrať, navyše sa ide po slušnom zráze a treba vážiť, kam stúpate. Po úspešnom obídení kopca nasleduje, samozrejme, strmý zostup ku jazeru Podu Giurgiului, pri ktorom stála kedysi chatka. Teraz z nej už vidíme len trosky.

Tento zostup dávame celkom bez prizabitia, hoci prudký bol poriadne. Od jazera nás značka vedie dlhým tiahlym stúpaním až do sedla Podragului, kde si dávame prestávku. Na severnej strane schádza modrý chodník na chatu, kde plánujeme prenocovať a premýšľame, či pokračovať na vrchol už dnes, alebo až zajtra s čerstvými silami. Keďže oficiálny čas výstupu odtiaľto až na Moldoveanu je cca 2,5 hod, rozhodneme sa ho zdolať ešte dnes, aj keď pri zistení, že ideme 10 km viac 5 hodín je slušne psychicky demotivujúce.

Výhľad do doliny v okolí sedla Podragu.

Nechávame prebytočnú záťaž (fľaše s vodou) v sedle pod skalou a dáme sa zdolať ďalší tiahli kopec. Tam sa prehupneme na jeho druhú stranu a opäť strácame približne 100 výškových metrov. Tieto neustále hore-dole sú naozaj na nervy. Našťastie, pred nami sa už týči dvojvrchol Vistea Mare a Moldoveanu, cieľa našej cesty. Už len obísť záver jednej doliny a záverečný výšľap.

Vľavo Vistea Mare a vpravo Moldoveanu.

Obchádzaním záveru doliny získavame do zbierky ďalšiu slušnú porciu výškových metrov. Tu sa jednoducho nedal zrejme postaviť aspoň kúsok rovného chodníka... Okolo 14-tej prichádzame do posledného sedla pred výstupom na najvyšší dvojvrchol Rumunska, sedla Orzăneaua. Sily nám za dnešný deň už slušne ubudli a pri pohľade na doteraz asi najstrmší kopec, aký som kedy išla, mi nie je všetko jedno. V sedle dáme krátku prestávku, zatneme zuby a ideme to doraziť.

Vlečiem sa do kopca skutočne z nohy na nohu a každých 20 krokov mám prestávku. Výstup sa zdá nekonečný a začínam mať tých kopcov skutočne plné zuby. Pokračujem od jednej namaľovanej červenej značku ku ďalšej a snažím sa neumrieť. Keď konečne vyleziem hore, som najšťastnejší človek na svete. Lenže, ilúzie mám veľmi rýchlo pokazené... toto je len Vistea Mare, 2. najvyšší vrch, na Moldoveanu je to ešte 15 minút podľa Rumunských smerníkov (reálne 25...).

Záverečné metre na vrchol Moldoveanu.

Výškových metrov nebolo ani zďaleka pre dnešok dosť, na samotný vrchol Moldoveanu si spravíme ešte cca 50 s prechodom cez jednu malú štrbinu v skalách istenú reťazami. Po nej v hmle zdolávam posledné metre a konečne sa predo mnou objaví rumunská vlajka. Zdvihnem ruky nad hlavy a snažím sa chytiť dych. Dokázala som to! 7,5 hodinový výstup len hore s prevýšením cca 1500 m a vzdialenosťou 14 km. Uznávam, že toto bola najťažšia túra akú som kedy išla a myslím, že ju len tak rýchlo niečo netromfne.

O 10 minút dorazí za mnou aj zvyšok skupiny, hmla sa rozprestrie a užívame si pokorený vrchol. Zjeme posledné zásoby na dnešný deň, a keď sa hmla zas vráti, je to signál na návrat. Dokopy sme hore strávili necelú polhodinu, na viac sme nemali čas, čakala nás ešte dlhá cesta do sedla Podragu a na chatu.

Chata Podragu.

Do sedla Podragu sme sa vrátili rovnakou trasou. To, čo sme vtedy zišli, sme museli opäť nastúpať a naopak, takže celková bilancia bola cca 1750 výškových metrov na daný deň. Počasie sa udržiavalo stále rovnaké, občas hmla, občas výhľad. V sedle sme si pobrali nechané veci a záverečné 2 km na chatu už boli totálne na zotrvačnosť, našťastie stále dole kopcom.

Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk

Na chatu sme dorazili po necelých 11 hodinách chôdze. Ostal čas akurát na polievku s pivom a hybaj do spacáka nabrať sily na zajtra po tomto nádhernom, no poriadne vyčerpávajúcom dni. 

Pokračovanie ku jazeru Balea a na Draculov hrad