Hrebeňom Otrhancov – 5 vrcholov za 1 deň

 Výstup: 5.7.2021

Po takmer 2 mesiace trvajúcom skúškovom prišiel konečne ten vysnívaný deň: zahájenie turistickej sezóny v Tatrách. Tento rok to pre mňa prišlo celkom neskoro, ale tak, nedalo sa skôr... Výber padol na prechod hrebeňom Otrhancov, ktorý je považovaný za 3.najkrajší hrebeň Západných Tatier po Roháčoch a Červených vrchoch. Cez Otrhance vedie zelená značka a prechádza dokopy 5 vrcholmi.

Ráno okolo 6:30 po miernych problémoch so zaplatením SMS-parkovného vyrážame v počte 3 ks z ústia Úzkej doliny. Tento úsek sa ide po modrej značke a chodníkom je široké lesná cesta. Vzduch okolo je na júl pomerne chladný, takže pridávame do kroku a užívame si fakt, že sa zatiaľ nevaríme vo vlastnej šťave. Aj to príde, na hrebení bude určite slnko riadne piecť.

Ani sa nenazdáme a prvé kilometre sú za nami. Prichádzame na rázcestie medzi Jamníckou a Račkovou dolinou. Ďalej nepokračujeme však ani jednou dolinou, volíme tretiu cestu – rovno strmo hore na hrebeň Otrhancov. V altánku pri smerníku vyzliekame bundy, už sa začína riadne otepľovať a o kúsok ďalej odbočujeme na zelenú značku.

Zatiaľ to bola pohodová prechádza. Nejaké metre sme nastúpali, ale nejako sme si ani neuvedomovali, že ideme do kopca. Táto idylka sa skončila, zelená nás už od prvých metrov vôbec nešetrí, stúpame prudko lesom hore. Zapíname veľmi veľmi pomalý režim a z kroka na krok zdolávame jeden výškový meter za druhým.

Občas sa stúpa malými serpentínami, no aj napriek tomu je to prudké jak sviňa. Onedlho vylezieme z lesa do polomu a slnko nám udrie na hlavy plnou silou. K tomu pridajte pomaly najstrmší a najdlhší kopec, akým som kedy išla a máte skutočne o zábavu postarané. Postupujeme štýlom 10 krokov a pauza, 10 krokov, pauza.

Strmý výstup polomom na hrebeň Otrhancov.

Kopec nemá konca kraja, no našťastie ešte cca 100 výškových metrov a opäť sa schováme do tieňa lesa. Tu už také teplo nie je, no za to sa objavujú veľké roje dotieravých múch. Napriek tomu dávame prvú prestávku, treba predsa odľahčiť batoh!

Po pauze bojujeme s kopcom ďalej. Polomy sa striedajú so zalesnenými kúskami a chodník je stále poriadne strmý. Na menšom predvrchole Nižnej Magury sa nadobro vynoríme z pásma kosodreviny a na skale dávame druhú prestávku. Taktiež sa nám tu naskytajú prvé pekné výhľady do oboch okolitých dolín a aj na ostatné štíty Západných Tatier. V pozadí sa ukazuje aj môj obľúbený Kriváň, no čoskoro sa schová do oparu. Počasie sa nám začína kaziť, z krásnej gýčovo modrej oblohy je polojasno a oblaky pribúdajú.

Mierne klesneme, aby sme si to vzápätí mohli nastúpať a prichádzame na prvý z vrcholov Otrhancov – Nižnú Maguru. Najväčší strmý výstup je za nami, teraz sa už pôjde po hrebeni, takže by to malo byť podstatne lepšie. Spravíme zopár fotiek a pokračujeme smer Ostredok.

Otrhance v celej svojej kráse.

Ide sa po skalách a sutine, občas sa klesne do kosodreviny a musíme prekračovať jej korene. Na niektorých miestach je chodník riadne úzky a prechádza po okraji zrázu do doliny. Nie je to však nič nebezpečné a takéto miesta ponúkajú tie najkrajšie výhľady.

Račkova dolina z Otrhancov.

Zostúpime do sedla a opäť fučíme do kopca smer Ostredok. Na tomto vrchole sa nezdržíme dlho, už vidíme pred sebou Vyšnú Maguru s Jakubinou, chceme stáť zas až na poslednom menovanom kopci. Zelená pokračuje stále rovnako až na Vyšnú Maguru. Občas treba niečo zliezť dole, občas zase stúpať, klasická hrebeňovka.

Západné Tatry a Jamnícka dolina z Ostredku.

Na Jakubinu je terén menej skalnatý a viac hôľnatý a je to posledný riadny výstup tejto hrebeňovky. Jakubna je najvyšší vrch celých Otrhancov, takže jednoznačne si tu treba spraviť dlhšiu prestávku. Vyberáme chleby s klobásou a Kofolu a užívame si výhľady na okolité končiare Tatier. Nesedíme však dlho, pretože oblakov pribudlo riadne veľa, ochladilo sa a nechceme zmoknúť.

Spravíme si ešte vrcholovú fotku a po sutine zostupujeme smer Hrubý vrch. Na tento, skutočne posledný vrchol Otrhancov síce nejaké metre musíme zase nastúpať, nie je to však nič strašné. Kopec je hôľnatý a zdoláme ho rýchlo. Hrebeň Otrhancov je úspešne za nami, už len treba zísť dole a čaká nás Kofola s kapustnicou na chate Orešnica.

Na zostup si môžete vybrať buď Jamnícku alebo Račkovu dolinu. My sme sa rozhodli pre druhú spomínanú. Zo zelenej značky odbočujeme na červenú prechádzajúcu hlavným hrebeňom Západných Tatier a volíme smer Končistá, čo bude skutočne posledný dnešný kopec.

Tento úsek je pohodový. Značka prechádza cez hôľnaté malé kopčeky a ani záverečný výstup na Končistú nie je extra náročný. Chodník prechádza po slovensko-poľskej hranici a smejeme sa, že sme prešli do zahraničia aj napriek všetkým korona opatreniam (zašli sme za hranicu asi 2 metre, ale za tú srandu to predsa stojí!).

Na Končistej nestojíme dlho, pretože sa sem pozlietali asi všetky muchy z okolia 5 km. Dotieravejším živočíchom sú už naozaj len komáre! Spravíme si vrcholovú fotku a opúšťame hrebeň Západných Tatier.

Zostupujeme po žltej značke z Račkovho sedla do Račkovej doliny. Pod nami sa už ukazujú Račkove plesá a nad nimi je náš hrebeň Otrhancov. Chodník je akurát vhodný na prizabitie sa – strmý poriadne a tvorený sutinou a štrkom. Máme čo robiť, aby sme sa nezviezli po zadku až k plesám.   

Račkove plesá, v pozadí vrch Klin.

Míňame jeden prameň a začne mrholiť. Našťastie, aj rýchlo prestane. Zostup ku plesám sa zdá nekonečný, kolená začínajú plakať, ale aspoň je odmenený 2 naháňajúcimi sa svišťami kúsok od chodníka.

Okolo jazier sa ide po vrstevnici, no potom strmý zostup pokračuje. Už sú tu aspoň skaly, takže sa na chodníku až tak nešmýka. Čoskoro vchádzame do kosodreviny a na pár miestach sa brodíme v džungli z lopúchov. Míňame rázcestie pod Klinom spolu so starým salašom a kráčame dolinou ďalej. Džungľové úseky sa striedajú s kosodrevinovými a skalnatými, nižšie aj s lesnými.

Račkova dolina.

Na záver doliny je široká lesná cesta, po ktorej sa ide skutočne paráde a ani sa nenazdáme, vychádzame na našej starej známej odbočke na zelenú značku z rána. Posledný úsek ku ústiu Úzkej doliny zbehneme rýchlejšie než písali na značke. Túru ukončíme na kapustici s Kofolou na chate Orešnica.

Hrebeň Otrhancov ukázal sa nám ukázal v plnej nádhere, aj napriek nie príliš ideálnemu počasiu. Výhľady na všetky strany nemali jedinú chybu. Ide však o skutočne náročnú celodennú túru s prevýšením cez 1500 m a už samotný výstup na hrebeň vám dokonale preverí fyzickú kondíciu. No, za všetky tie nadávky do strmého kopca Otrhance jednoznačne stoja!

Viac z Tatier a Stredného Slovenska