Výstup: 8.9.2021
Náročnosť: jeden
z tradičných celodenných tatranských výstupov, dĺžka okolo 20 km
a prevýšenie cca 1500 m; pod vrcholom skalný úsek, kde treba použiť aj
ruky na ľahké vylezenie pár skál
Kriváň. V našej krajine asi
niet ikonickejšieho vrchu. So svojím jednoznačne spoznateľným tvarom sa týči
nad Liptovom a právom je označovaný za jeden zo symbolov Slovenska. Výstup
naň by mal za život absolvovať asi každý pravý Slovák. Ide o celodennú
náročnú túru so štartom buď na Troch studničkách alebo na Štrbskom plese. Treba
rátať s veľkým prevýšením a v poslednom úseku aj so skalnatým
terénom a pár zrázmi. My sme si na výstup vybrali variantu z Troch
studničiek s predĺžením na Podbanské...
Ku hotelu Permon idú dokopy 3
autobusy denne. V lete niektoré pokračujú až na Štrbské pleso, no ide len
o víkendové spoje. Aby som to zhrnula, dostať sa na Podbanské verejnou
dopravou je viac než výzva. Našťastie, prvý ranný spoj prichádza na zastávku
Pribylina, Zruby niečo pred 7-mou, čo je ideálny čas na začatie výstupu.
Zastávka je pred zákrutou, kde sa Cesta Slobody stáča smer Štrbské pleso
a len kúsok od červenej značky, kde zahajujeme túru.
Za zákrutou sa odpájame
z hlavnej cesty pri smerníku Pod kravskou cestou a vyrážame
v počte 2 ks po bočnej asfaltke smer Tri studničky. Rýchlo míňane smerník
Nadbanské a okolo chát vyliezame na lúku. Kriváň sa týči pred nami
v plnej nádhere, dnes to bude jeden
tých dokonalých dní na horách.
Ďalej nás červená vedie cez lúky
a krátke lesné úseky po lesnej ceste. Na pár miestach sú ešte náznaky
asfaltu. Prevýšenie je zatiaľ mierne. V lese poctivo pozeráme na všetky
strany a snažíme sa kecať, čo najhlasnejšie. Po stretnutí s medveďom
ani jedna z nás netúži. Prechádzame okolo niekoľkých prístreškov
a Kriváň sa približuje. Celkovo je táto časť Tatranskej magistrály vhodná
pre bicykle alebo ako príjemná prechádzka na poobedie. Výhľady krásne, kopce
minimálne a to po celý čas až po smerník Nad bytom.
 |
| Kriváň z Tatranskej magistrály od Podbanského. |
Keďže sa nám nechce schádzať dole
ku horárni a následne zasa stúpať po zelenej hore, vyberáme si podľa mapy
krátku neznačenú spojku. Jej väčšia časť je pokračovaním peknej cesty, ktorou
sme išli z Podbanského, ale pri najbližšom posede končí. Zvyšných 350 m sa
ide v džungli, našťastie po vysekanom chodníku. Z amazonského pralesa
vyliezame presne pri prístrešku na zelenej značke smer Kriváň a je čas na
prvú prestávku.
Od Podbanského sme nestretli
jediného turistu, čo sa, bohužiaľ, s príchodom na zelenú obrátilo naruby.
Skupinky viac, či menej-členné sa trúsia neustále a všetci poctivo
umierajú do kopca už tu. Na to, že je streda, je tu ľudí ako v Auparku. Našu
pauzu ukončíme, keď sa otvorí aspoň chvíľkové okno v prichádzajúcich turistoch.
Ideme na hory, chceme pokoj a ticho prírody. Hádžeme ruksaky na plecia a čaká
nás skutočne zaujímavých 6 km.
Zelená spočiatku stúpa po
serpentínach. Jednotlivé skupinky turistov si kde-tu robia prestávky, tak ich
poctivo obiehame a dúfame, že nedobehnú zas oni nás. Výhľady sú zatiaľ nič
moc, stále sa ide v lese alebo v tráve vyššej než my, ktorá lemuje
chodník. Kopec je aj tak slušne strmý, preto využívame starú dobrú metódu
malinkých krokov a pomalého stáleho tempa.
O približne 20 minút míňame odbočku k partizánskemu bunkru, ktorého návštevu odložíme na dobu neurčitú. Prejdeme pár zákrut a okolo vrcholu Grúnika sa postupne vynárame z pásma hustej vegetácie do pásma kosodreviny. S touto zmenou pribúdajú aj výhľady a kopec je stále rovnako strmý. Musíme sa prehupnúť na druhú strane cez jedno rebro Kriváňa, aby sme došli ku smerníku v Krivánskom žľabe.
 |
| Prvé výhľady zo zelenej značky. |
Obchádzame vrch Kopa a popod
Nižnú priehybu sa dostávame do spomínaného žľabu. Je čas na druhú prestávku, pri
takomto výstupe sa kalória pália jedna radosť! Sadneme si na najbližšiu peknú
plochú skalu a počas prestávky si užívame výhľady. Na vrchol nám ostávajú necelé
3 km, takže sme tesne za polovicou výstupu. No, sklon svahu sa ani náhodou
neplánuje zmierniť...
Po prestávke zahajujeme útok na smerník
v Krivánskom žľabe a teraz už čisto v skalnatom teréne kráčame
ďalej. Turistov akosi ubudlo, stretli sme iba zopár ľudí. Buď sú všetci už
hore, alebo to zabalili niekde za nami, alebo sa hore dovlečú neskôr.
Smerník sa zdá byť blízko, no trvá
nám ešte dobrú polhodinu k nemu reálne aj prísť. Tu sa spájajú výstupové
trasy z Troch studničiek a zo Štrbského plesa. Ďalej na vrchol
pokračuje len jedna modrá značka a je to najťažší 1 kilometer zo všetkých.
Na doplnenie energiu padne pár gumených medvedíkov a hor sa na vrchol!
Od smerníka treba pozorne
sledovať značky na skalách. Trasa zatáča doľava a o nejakom konkrétnom
chodníku sa tu dá slušne pochybovať. Preto niet divu, že na jednej skale sme si
značku nevšimli a podarilo sa nám skončiť úplne mimo v hlbokej alpínskej
tráve. Samozrejme, aj so skupinkou turistov, ktorí sa slepo ťahali za nami. Našťastie,
túto túru neabsolvujem prvý raz, preto som vedela kadiaľ približne chodník
vedie a veľmi rýchlo sa nám podarilo na značku vrátiť.
Modrá nás vedie ďalej po jednom
krivánskom rebre a tu sa dokonca môžeme o peknom turistickom chodníku
aj baviť. Ploché kamene sa nedajú nesledovať a my stúpame na Malý Kriváň.
Postupne sa pridávajú fajn zrázy, s nimi naozaj nádherné výhľady a aj
kopa turistov. Od Malého Kriváňa sa zbehne do Daxnerovho sedla, kde začína
posledný, najstrmší a najzábavnejší úsek výstupu.
Tu sa už o nejakom chodníku skutočne baviť nedá. Kde-tu nachádzame modrú značku, ale vo veľa prípadoch je lepšie ísť vedľa po vychodenej sutine, než sa štvornožky liepať po skale hore. Lozeniu sa však nevyhneme. 2 úseky sú také, kde to bez pomoci rúk naozaj nepôjde. Aj tak, zdolávame meter za metrom, na niektorých skalách nás držia len úzke štrbiny, no bez menších problémov zdolávame vrchol. Z Podbanského na Kriváň nám to trvalo 4,5 hodiny.
 |
| Výhľad z Kriváňa. |
Na vrchole nesmie chýbať fotka s dvojkrížom
a môžeme si slávnostne povedať, že sa z nás stali praví Slováci! Je
niečo po 11-tej a tu už pomaly nie je miesto na sedenie, pritom vrchol je
vcelku rozľahlý a ľudí sa sem vojde dosť. Pri pohľade nadol si uvedomíme,
že sme sem ešte dobre vyšli. O takú hodinu sa tu už skutočne nebude dať hýbať.
Vyťahujeme zvyšné rožky s paštikou, fotíme výhľady a užívame si
nádherný deň na symbolickom vrcholu Slovenska.
Ani nevieme ako a prejde hodina.
Ak chceme stihnúť vlak domov, mali by sme sa pohnúť smerom dole. Opatrne
zahájime zostup a zliezame skalné úseky. Popri tom sa vyhýbame davu ľudí,
ktorí teraz akurát prichádzajú hore. Z tejto strany sa modrá značka dá
celkom poctivo nasledovať. Sú tu vychodené chodníky aj strmo dole žľabom, ale tie
sú samá sutina a pri ich sklone sa akékoľvek pošmyknutie môže rovnať
naozaj škaredému pádu. Značka je podstatne istejšia.
Pozrieť turistickú výstroj na Decathlon.sk
Približne o hodinu zliezame
ku smerníku v Krivánskom žľabe a pokračujeme smer Štrbské pleso. Klesáme
po skalnom chodníku po úbočí druhého krivánskeho rebra, aby sme po chvíli
zabočili vpravo. Ide sa stále dole kopcom, trasa je rovnako prudká ako tá z Troch
studničiek, možno o niečo málo miernejšia. Z chodníka je však po celý
čas až tesne nad Jamské pleso nádherný výhľad na samotný Kriváň a ďalšie tatranské
štíty.
Ešte aj z pásma kosodreviny
sú celkom fajn výhľady. Modrá značka na Štrbské pleso sa mne osobne páči viac
ako tá z Troch studničiek, aj keď každý to má inak. Strmý zostup končí v krátkom
lesnom úseku a pri altánku neďaleko Jamského plesa. Odtiaľto nás ku
Štrbskému plesu spoľahlivo dovedie červená Tatranská magistrála. Nejde sa ani
veľmi strmo hore, ani strmo dole, magistrála je pohodová prechádzka s pár krátkymi
kopcami. Túru ukončíme v autobuse NAD ZSSK, pretože zubačku ešte stále
rekonštruujú.
 |
| Ešte jedna z vrcholu. |
