Via ferrata Mammut „Schweifinen“ – trasa B

Výstup: 19.7.2019

Via ferrata alebo po našom zaistená cesta kombinuje turistiku spolu s železnými horolezeckými prvkami a radí sa tak na vyšší level ako obyčajný „výstup na kopec.“ Na jej úspešné prejdenie treba horolezecký sedák, prilbu a brzdu s 2 karabínami, ktorými sa istíte na oceľovom lane vedúcom celou trasou. Už dlho som po takomto zážitku pokukovala a počas prípravy na našu týždennú dovolenku vo švajčiarskom Zermatte mi ujo Google pomohol k objaveniu takejto trasy priamo nad dedinou.

Via ferrata Mammut (v miestnom názve Mammut klettersteig „Schweifinen“) sa nachádza kúsok nad Zermattom a obsahuje 3 možné cesty A, B,C, pričom všetky začínajú aj končia na rovnakom mieste nad dedinou. A je obtiažnosť B (ľahká), trasa B je stredne náročná (obtiažnosť C/D) a trasa C je najťažšia, ale nad tou sme ani neuvažovali, že by sme ju skúsili prejsť. Na prvú skúsenosť s via ferratou sme si vybrali trasu A, no plán sa neskôr zmenil...

Niečo po 10:00 začíname s plnými ruksakmi horolezeckého vybavenia náš prechod via ferratou na vlakovej stanici v Zermatte. Vyberáme mapu a necháme sa viesť úzkymi uličkami tohto symbolu Švajčiarska pod jednou z najkrajších hôr sveta – Matterhornom. Stúpame vyššie a vyššie, obdivujeme tradičné alpské drevené domy a čoskoro vylezieme nad civilizáciu.

Naša via ferrata je na skalnej stene na okraji lúky.

Chodník vedie cez lúku a stále do kopca. Blížime sa ku kolmým stenám tvoriacim hranicu údolia a tam niekde je naša ferrata. Ešte sa nám podarí mierne poblúdiť, pretože šípka bola akurát tak dole v dedine, ale tu jedine podľa mapy a tá nás najskôr viedla zle. Žiadnu ďalšiu značku smer ferrata sme nevideli, no nakoniec sa pred nami predsa len objavila veľká tabuľa s mapou všetkých 3 ciest. Prišiel čas obliekať celú výbavu, pretože asi 15 m od nás už začína skala a črtajú sa oceľové laná.  

Na začiatku sa ešte pofotíme a je načase začať liezť. Ferrata začína naozaj ľahko. Lezieme po skale, ale sklon steny nie je vôbec strašný a trochu mi to pripomína reťazový úsek na náš Malý Rozsutec. Len to oceľové lano tomu dodáva nádych via ferraty. Tento úsek zdolávame rýchlo a bez problémov. 

Prvý úsek bol náročný ako náš Malý Rozsutec.

            Na hlavy nám pečie slnko a som naozaj rada, že som si zobrala vody ako na celodenný výlet, zrejme sa zíde. Na vrchole skaly vchádzame do lesa a pri mojej pravej ruke zbadám rastúci Plesnivec alpínsky. Tento relatívne vzácny kvet som ešte nadivoko rásť nevidela. Musíme si ho odfotiť a popritom sa zvezie aj pár fotiek výhľadu na Zermatt a okolité vrcholy.

Plesnivec alpínsky.

Oceľové lano na chvíľku skončí a my ideme kúsok v lese. Obídeme jednu väčšiu skalu a opäť zapíname karabíny. Teraz už je to o niečo vyšší level, naozaj musím používať ruky a aj trošku rozmýšľať, kde sa chytím. Stále je to však ľahké, no pre niekoho by na obtiažnosti mohol pridať ten začínajúci riadny zráz dolu. Ak máte problémy so strachom z výšok, túto via ferratu neodporúčam. Vylezieme ešte pár metrov a ocitáme sa na alpínskej lúke s nejakou chatkou. Mapa nás informuje, že je to chata s názvom Beresina-Haus a dáme si pri nej krátku prestávku. Po nás vylezie hore ešte jedna rodinka turistov a 2 českí lezci, s ktorými sa dáme na krátko do reči.

Pod Bresina-Haus začína zráz.

Po chlebe s paštikou je čas pokračovať. Rozhodneme sa, že trasa A je pre nás zatiaľ príliš ľahká, tak skúsime trasu B. Kúsok za chatou sa odpája trasa B a my pokračujeme po nej. Vylezieme ešte pár metrov popri oceľovom lane a to zrazu skončí. Nasleduje takmer kilometer po lesnom chodníčku a my sa smejeme, že toto čo má byť za via ferratu?! Skutočná zábava začne, keď sa chodník skončí kolmou stenou s kramlami.

Konečne sranda!

Zapíname karabíny na lano a lezieme dole. My s krátkymi nohami a výškou 163 cm to máme náročnejšie než ľudia normálneho vzrastu, ale tak, prešla som to bez problémov. Nasleduje skutočný adrelanín. Kopa železných kramlí zabudovaných do kolmej skalnej steny a jediné, čo v prípade pošmyknutia stojí medzi vami a istou smrťou, sú 2 karabínky na lane. Pod nami je minimálne 200 m priepasť končiaca na lúke nad Zermattom, odkiaľ sme vyrážali. Pomaly, ale isto postupujeme ďalej, zliezame jeden krátky rebrík a môžeme si na chvíľku vydýchnuť, sme na trochu väčšej skalnej plošine.

Ďalej sa ide opäť po kramliach a vyliezame aj jeden dlhý rebrík a pokračujeme po  až ku drevenej doske tvoriacej most popri skalenej stene. Toto tu ešte nebolo... Nie, že via ferrata, ale via drevatta 😉 Táto drevená klada je bez problémov a po nej už nám ostáva len zopár metrov ku najkrajšiemu úseku celej trasy.

"Via drevatta."

V prvom momente mi nie je úplne všetko jedno: vidím skalu, ktorú musím obísť po malých krátkych železných tyčkách trčiacich zo steny. To je vyšší level, žiadne kramle, veď tyčky stačia... Do toho zbadáme lezcov idúcich oproti nám a teda, máme, čo robiť, aby sme sa obišli. Pred tyčkami je ešte kúsok širšieho priestranstva, tak to celkom ide, no potom idem na vec. Opatrne pokračujem ďalej a na tyčke akurát na zlome skaly zastavím a kričím na otca, aby mi spravil fotku. Stojím na obyčajnej železnej tyčke s priemerom asi tak na polovicu môjho chodidla, podo mnou poriadny zráz a neskutočne si to užívam.

Najkrajší "tyčkový" úsek celej trasy.

Úspešne prejdeme tyčkový úsek a ostáva nám už len pár kramlí ku labilnému lanovému rebríku vedúcemu cez previs dolu. Nástup naň je celkom zlý, pretože mám krátke ruky a chvíľku mi trvá prehodiť karabíny, ale potom už krásne zliezam posledné zaistené metre na mojej prvej via ferrate v živote. Prechod previsom bol náročný na ruky a viem, že budem mať svalovicu, ale vôbec ma to netrápi. Jednoznačne, stálo to za to! Po rebríku via ferratu ukončíme poslednými kramlami a sme pod skalou na hornom okraji lúky.

Posledný rebrík trasy B.

Do Zermattu vedú ešte chvíľku oceľové laná, pretože terén je tu neskutočne šmykľavý kvôli napadanému štrku. Potom už len ostáva po peknom chodníčku zísť do dediny a tento výlet ukončíme na stanici, tam, kde sme ráno začali. Na prvú via ferratu v živote určite tak skoro nezabudnem a fotka na tyčke bude ešte dlho jednou z TOP fotiek, aké mám!