Výstup: 10.7.2021
Náročnosť: relatívne náročná celodenná túra s prevýšením 1100 m
Široké sedlo je jediné
sedlo v Belianskych Tatrách, cez ktoré prechádza značkovaný turistický chodník.
Celkovo je v danom pohorí na východnej strane Tatier chodníkov málo, no
každý z nich má čo ponúknuť. Do sedla sa dá dostať po červenej značke Monkovou
dolinou, alebo z opačnej strany od Kopského sedla po modrom a červenom
chodníku. Túto časť Tatier navštevujem veľmi zriedka, pretože len cesta sem mi
zaberie 3 hodiny, je však krásna. Ideálna príležitosť na prieskum Širokého
sedla sa naskytla počas nášho víkendového pobytu v Tatranskej Lomnici...
Okolo
7-mej vystupujeme v počte 2 ks na zastávke autobusu s menom Ždiar,
Tatra. Kúsok vedľa je smerník, kde sa napájame na červenú značku. Prechádzame
cez cestu, okolo smerníka a pokračujeme po asfaltovej ceste smernom ku
hotelu Magura. Okolo nás je les, kríky a všetko po nočnej poriadnej búrke
ešte mokré. Nad hlavami máme nízku oblačnosť, ktorá sa už našťastie začína
trhať. Kým vylezieme do sedla, snáď už bude dávno v prepadlisku dejín.
Po
prvom kilometri nasledujeme červenú a zelenú značku doľava a nie doprava
ku hotelu. Cesta je tu o niečo rozbitejšia a čoskoro je asfalt
nahradený kamienkami a hlinou. Zatiaľ sa kráča naozaj dobre, ide sa len
veľmi mierne do kopca, ak vôbec. Obchádzame malý lyžiarsky vlek vedľa hotela a kúsok
ďalej aj lúku s pár chatkami. Stále široká cesta nás vedie cez most a les
okolo sa zmenil na polom.
Ideme
približne polhodinu, keď prichádzame ku chatke na rázcestí Pod Ptošovskými
turňami. Tu sa rozdeľuje zelená, vedúca na Strednicu a do Osturne, a červená
značka vedúca na Široké sedlo. Na lavičkách pred chatkou dávame prvú prestávku
a brat vyťahuje opaľovací krém. Oblaky sa nad nami už slušne popretŕhali,
takže riziko ukončenia túry s červeným ksichtom poriadne narastá. Zjeme
prvé rožky, vypijeme Red Bull a spravíme prvé fotky.
Na
tomto rázcestí začína Náučný chodník Monkova dolina, po ktorom po prestávke
vydáme. Zo širokej peknej cesty je rýchlo lesný chodníček. Polomy sme nechali
za sebou a okolo nás sa rozprestrel hustý nádherný les. Občas zatlieskame,
nepotrebujeme nijaké blízke stretnutie s medveďom hnedým. Chvíľu sa ešte
pokračuje do mierneho kopca, no ako chodník začne kopírovať Rígeľský potok,
sklon svahu sa začne dramaticky zvyšovať.
Prechádzame
zopár drevených mostíkov cez potok a stúpame čoraz vyššie. Les okolo občas
zredne, no inokedy je skutočne nepreniknuteľný. Zvyšky nízkej oblačnosti
klesajú k zemi, a tak sa občas ocitáme v poriadnej hmle. Tá
spolu s lesom rovná sa atmosféra ako v tom horore Slenderman. Podľa
mapy máme byť čoskoro na hranici lesa a už sa tešíme na prvé výhľady.
 |
| Chodník v Monkovej doline a hmlisté pohľady na okolité skaly. |
Na
okraj lesa pomaly umierajúc do tohto protivne strmého kopca dorazíme a naskytnú
sa nám prvé hmlisté výhľady do Monkovej doliny a skalných útvarov okolo.
Chodník je tu blatistý a na mokrom štrku sa parádne šmýka. Do toho treba
pripočítať ten hnusný strmák, ktorým sa chodník stal, a pokiaľ di nedáte
dobrý pozor, letíte dolu. Míňame 3. a 4. zastavenie náučného chodník a ostávajú
už len 2 do sedla.
Nad
číslo 4 sme už dosť vysoko, ocitáme sa na alpínskej lúke v totálnej hmle.
Do sedla by to mal byť kúsok... ale stále rovnako škaredo strmý kúsok.
Motivácia prichádza v podobe postupne rednúcej hmly, ako naberáme jeden
výškový meter za druhým, až sa úplne rozprestrie a nám sa ukáže Široké
sedlo v celej svojej nádhere. Pozriem za seba a vidím krásne oblačné
inverzné more v doline pod sebou.
Do
sedla ešte zdolávam posledný strmý úsek po hlinenom a suťovom chodníku a hore
sa mi naskytne pohľad ako vo švajčiarskych Alpách. Východnú časť Vysokých
Tatier máme úplne na dlani spolu s dolinou Zadné Meďodoly. Okolité
alpínske lúky vyzerajú ako zelené koberce a chumáče oblakov tomu dodávajú
tú správnu horskú atmosféru. Tento výhľad skutočne stojí za ten krkolomný strmý
výstup! Spravíme kopu fotiek a chvíľu posedíme užívajúc si výhľad.
 |
| Široké sedlo. Ako vo švajčiarskych Alpách. |
Výstup
nám ešte neskončil. Najvyšším bodom na našej trase je až Vyšné Kopské sedlo, o 108
metrov vyššie než Široké sedlo. Hmla z doliny teraz stúpa hore a prevaľuje
sa cez hrebeň Belianskych Tatier. Usúdime, že pokiaľ z Vyšného Kopského
sedla chceme mať tiež výhľad, musíme si pohnúť. Stúpame alpínskou lúkou na úbočí
Hlúpeho. Tento úsek nie je až taký strmý a vylezieme ho celkom rýchlo.
Napriek tomu, hmla do sedla dorazila skôr, a tak nevidíme skoro nič,
navyše v nej mrzneme.
 |
| Výhľad cestou na Vyšné Kopské sedlo. |
Pokračujeme
rýchlo ďalej a čaká nás zostup do Kopského sedla. Kopce sú za nami, už to
pôjde len dole. Zostup je na niektorých miesta zase strmý, kolená dostávajú
zabrať a na štrku so suťou sa slušne šmýka. Aspoň, že hmla sa opäť
roztrhala a pod sebou máme nádherný pohľad na Predné a Zadné Meďodoly.
Do Kopského sedla písal smerník 10 minút, reálne by to toľko bolo, keby sme
išli dole po zadku.
Dorazíme
tam po necelých 20 minútach a výhľady sa stále držia. Je čas obeda, preto
neďaleko smerníka zahajujeme obedovú prestávku na rožky s paštikou.
Paštika, vietor, slnko a výhľad na Zadné Meďodoly spolu so štítmi Vysokých
Tatier, ideálny sobotný obed! Do toho robíme ďalšie fotky a z idylky nás
vyženie až prichádzajúca hmla, v ktorej teplota atakuje bod mrazu.
 |
| Zadné Meďodoly z Kopského sedla. |
Zbalíme
piknik a pokračujeme po modrej značke okolo Belianskej kopy a zahájime
zostup do Doliny Bielych plies. Spočiatku sa ide strmo nadol po štrku a sutine,
no rýchlo sa strácame v kosodrevine. Hmla sa až teraz úplne pobrala na
smetisko dejín a teplota razom stúpla s arktickej na ideálnu na
plavky. Cez kosodrevinu klesáme relatívne mierne až na čistinku pri Veľkom
Bielom plese.
 |
| Belianske Tatry cestou z Kopského sedla. |
Konečne
to pleso aj vidím! Keď som tu bola vo februári, bolo skutočne obtiažne rozlíšiť,
čo je pleso a čo kosodrevina. Na hladine si veselo pláva niekoľko kačiek s kačiatkami
a my nechápeme, ako sa sem, do takejto odľahlej a celkom vysoko
položenej doliny, dostali. Uvažujeme, či dole na chate na Zelenom plese asi majú
kačacie hody a odtiaľ im zopár obedov zdrhlo sem.
 |
| Veľké Biele pleso. |
S takýmito
myšlienkami nás doháňa hlad a vidina kapustnice dole na chate nás núti
pokračovať. Musíme vystúpať ešte zopár výškových metrov a úbočím Kozieho
štítu prechádzame do doliny Zeleného plesa až ku chate. Tento úsek je priam
nekonečný, stále sa ide v kosodrevine a nie a nie k tej chate
dôjsť. V zime som sa tu prepadávala po ramená do snehu, no aj takto v lete
je nám to trvá oveľa dlhšie než písalo na smerníku. Nakoniec však ku chate šťastlivo
dorazíme a môžeme sa ísť akurát tak postaviť do radu na objednanie jedla.
 |
| Magistrála smer Zelené pleso. |
Išlo
to oveľa rýchlejšie než to spočiatku vyzeralo a o necelých 20 minút o príchodu
si už aj vychutnávame polievku s Kofolou. Ostáva nám posledný úsek celej
túry: nekonečnou dolinou až do Tatranských Matliarov.
Prejde
polhodina a je čas to doraziť. Vonku pred chatou si ešte spravíme posledné
fotky a napojíme sa na žltú značku smer Biela voda. Chodník je poriadne
široký a pripomína turistickú diaľnicu. Len na veľkých skalách, ktoré sú
tu všade, sa nedá ísť až tak rýchlo ako by sme chceli. Aj tak čoskoro vchádzame
do pásma kosodreviny a zmiznú aj posledné dnešné výhľady. Dolinou klesáme
mierne až ku Rázcestiu pri Šalviovom prameni a ďalej na Rázcestie nad
Matliarmi.
Tu
sme už dávno v pásme lesa a zo širokej diaľnice odbočujeme na uzučký
modrý chodníček. Väčšinu času až po Tatranské Matliare klesáme, len na pár
úsekoch si musíme 1-2 metre nastúpať. Úplne záverečný úsek od hotela Hutník
nabehneme na asfalt a túru ukončíme pri Ceste Slobody v Tatranských Matliaroch.
Prechod
cez Široké sedlo je celkom náročnou celodennou túrou. Výstup Monkovou dolinou
je skutočne jedným z najstrmších aké na Slovensku máme, no výhľad zo
Širokého sedla jednoznačne stojí za každý jeden výškový meter a každú jednu
nadávku. Zostup ku Zelenému plesu je už podstatne menej náročný a na výhľady
skutočne nádherný. Podľa mňa, tento prechod je jednou z najkrajších Tatranských
túr a určite si ju zopakujem ešte veľakrát!
Viac z Tatier a Východného Slovenska
